Najvyšší súd 6 Cdo 61/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu JUDr. Z. P., bývajúceho v Č., proti ţalovanej N. T., so sídlom v B., v dovolacom konaní zastúpenej advokátskou kanceláriou V. L., spol. s.r.o., so sídlom v B., o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 19 C 133/1998 o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z
- marca 2009 sp. zn. 6 Co 11/2007, takto r o z h o d o l : Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z
- marca 2009 sp. zn. 6 Co 11/2007 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Bratislava I rozsudkom z
- septembra 2006 č.k. 19 C 133/1998-159 zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal zaplatenia škody na zdraví v sume 853 000,-- Sk na tom skutkovom základe, ţe pôvodne zistená vírivá hepatitída, ktorou sa infikoval pri darovaní krvi X. na Klinike hematológie a transfúzie krvi na P., sa postupne transformovala na hepatitídu typu „C“, čo bolo potvrdené X., v dôsledku čoho došlo k ďalším závaţným poruchám a poškodeniam jeho zdravia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe na základe výsledkov vykonaného dokazovania (najmä znaleckých posudkov znalkyne MUDr. E. S. CSc. a L.) nebolo preukázané, ţe chronická hepatitída typu „C“, ktorá bola u ţalobcu diagnostikovaná v roku X., vznikla v príčinnej súvislosti s vírovou hepatitídou, ktorou bol infikovaný v roku X.. Podľa znaleckého posudku lekárskej fakulty totiţ nie sú vylúčené iné príčiny vzniku tohto ochorenia. Ţalobe preto s poukazom na ustanovenie § 421a ods.1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) nevyhovel. K nároku na zaplatenie sumy 43 800,-- Sk z titulu náhrady zvýšených nákladov na diétu za 15 rokov liečenia, poukázal tieţ na to, ţe pacienti s chronickou hepatitídou typu „C“ nemajú ţiadne zvýšené nároky na diétu, čo vyplýva zo znaleckého dokazovania. 6 Cdo 61/2010 2 Krajský súd v Bratislave rozsudkom z
- marca 2009 sp. zn. 6 Co 11/2007 na odvolanie ţalobcu rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania. Zhodne so súdom prvého stupňa vzal za základ svojho rozhodnutia výsledky znaleckého dokazovania, ktoré nedávajú podklad pre jednoznačný záver, ţe chronická hepatitída typu „C“ sa u ţalobcu vyvinula z vírovej hepatitídy, ktorou bol infikovaný v roku X. pri odbere krvnej plazmy. Tak znalkyňa MUDr. E. S., CSc, ako aj L. vo svojich znaleckých posudkoch konštatovali, ţe ţalobca sa mohol infikovať vírusom hepatitídy typu C v roku X. pri operácii ţlčníka, resp. pri hospitalizácii na chirurgickom oddelení v Ú.. Dospel preto k záveru, ţe nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody a jej pôvodom v povahe prístroja alebo inej veci, ktorú pouţil právny predchodca ţalovanej pri odbere krvnej plazmy ţalobcu v roku X. (púha pravdepodobnosť nepostačuje). Nebol tak naplnený jeden zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu v zmysle § 238 OZ v znení platnom do l. januára
- Povaţoval preto napadnutý rozsudok okresného súdu za vecne správny. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie ţalobca. Navrhol rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. K prípustnosti dovolania uviedol, ţe nesprávnym postupom súdov bolo narušené rovné postavenie účastníkov v konaní a ţe mu postupom súdov bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Namietal, ţe na rozdiel od ţalovanej strany, nemal moţnosť klásť znalcovi otázky a to nielen osobne, ale ani prostredníctvom súdu. Súdy totiţ ani po jeho opakovaných písomných ţiadostiach nikdy nezadali znalcovi všetky otázky, ktoré boli skutkovo významné a ktoré chcel znalcom poloţiť. Nebolo mu preto objektívne umoţnené uniesť dôkazné bremeno, ktoré ho v konaní zaťaţovalo. Tým bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces. Súdy pochybili aj v tom, ţe ho neinformovali o čase a mieste vykonania dôkazu výsluchom znalkyne, ktorý dôkaz krajský súd nariadil vykonať prostredníctvom doţiadaného súdu. Išlo o váţne porušenie procesných predpisov v jeho neprospech, v dôsledku ktorého mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Dovolanie odôvodnil tieţ tým, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ţalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe ţalobcom namietané nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom konania nie je postup, ktorým súd odníma účastníkovi 6 Cdo 61/2010 3 moţnosť konať pred súdom. V konaní nedošlo ani k porušeniu namietaného práva na spravodlivý súdny proces. Navrhla preto, aby dovolací súd dovolanie ţalobcu zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie bolo podané v lehote určenej v § 240 ods. 1 O.s.p. osobou oprávnenou na tento procesný úkon, skúmal ďalej, či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktoré moţno podľa zákona napadnúť týmto opravným prostriedkom. Dospel pritom k záveru, ţe dovolanie je v danej veci prípustné a tieţ dôvodné pre vadu uvedenú v § 237 písm. f/ O.s.p. Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. moţno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu v ustanoveniach § 237 a
- Dovolanie je v prvom rade prípustné (a súčasne dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v § 237 O.s.p., ktoré spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. Dovolanie podľa tohto zákonného ustanovenia je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu, na to, ako rozhodol odvolací súd a tieţ bez ohľadu na predmet konania, pričom nie je rozhodujúce, či k vade konania došlo v konaní pred odvolacím súdom alebo pred súdom prvého stupňa. K týmto vadám prihliada dovolací súd - ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom - z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.). Keďţe v posudzovanej veci dovolateľ namietal, ţe konanie trpí vadou uvedenou v § 237 písm. f/ O.s.p., osobitne sa zaoberal opodstatnenosťou tejto námietky. Podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Vo všeobecnosti pod odňatím moţnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým znemoţní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho 6 Cdo 61/2010 4 súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. Takýmto procesným právom účastníka je napr. právo byť predvolaný na súdne pojednávanie, právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali, a pod. K takémuto procesnému právu účastníka nepochybne patrí aj byť prítomný na vykonaní dôkazu urobeného prostredníctvom doţiadaného súdu alebo na vykonaní dôkazu mimo pojednávania. Podľa § 122 ods. 2 O.s.p. totiţ platí, ţe ak je to účelné, moţno o vykonanie dôkazu doţiadať iný súd alebo predseda senátu môţe vykonať dôkaz z poverenia senátu mimo pojednávania. Účastníci konania majú právo byť prítomní pri takto vykonávanom dokazovaní. Súd oboznámi účastníkov s výsledkami dokazovania na pojednávaní okrem konania podľa § 115a a 153a ods.
- Citovaným zákonným ustanovením sa teda zabezpečuje procesné právo účastníka zúčastniť sa na dokazovaní vykonávanom doţiadaným súdom alebo konajúcim súdom mimo pojednávania, a tým zároveň základné právo účastníka na prerokovanie veci v jeho prítomnosti zaručené Čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. V praxi sa uvedené právo účastníka premieta do povinnosti doţiadaného súdu oboznámiť účastníkov alebo ich zástupcov o čase a mieste vykonania dôkazu doţiadaným súdom, resp. do povinnosti konajúceho súdu oboznámiť účastníkov o vykonaní dôkazu mimo pojednávania. Iba týmto spôsobom moţno totiţ zabezpečiť, aby účastníci mali reálnu moţnosť vykonania dôkazu sa zúčastniť. Ak si doţiadaný súd alebo konajúci súd túto povinnosť nesplní, má to za následok odňatie moţnosti konať pred súdom tomu účastníkovi, ktorý nemal o vykonaní dôkazu doţiadaným súdom vedomosť (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 38/04 uverejnený v časopise Zo súdnej praxe č. 1/2007). V posudzovanej veci z obsahu spisu je zrejmé, ţe odvolací súd sa rozhodol doplniť dokazovanie výsluchom znalkyne Prof. MUDr. E. T., CSc., o vykonaní ktorého dôkazu doţiadal Okresný súd Košice I. Okresný súd potom, ako sa znalkyňa na termín výsluchu stanovený na deň
- februára 2008 ospravedlnila, stanovil nový termín výsluchu na deň
- marca
- Okresný súd uvedený dôkaz v tento deň aj vykonal (viď zápisnica o výsluchu z 5.3.2008 na č.l. 198 spisu), avšak bez toho, aby o termíne a mieste jeho vykonania 6 Cdo 61/2010 5 upovedomil účastníkov a teda aj ţalobcu (v spise sa síce nachádza na č.l. 185 úprava o upovedomení, nenachádza sa však záznam o jej realizácii a nie sú pripojené ani doručenky). Krajský súd napriek tejto skutočnosti a napriek tomu, ţe ţalobca sa tohto práva výslovne nevzdal, vec prejednal a rozhodol, pričom z odôvodnenia jeho rozsudku a aj rozsudku okresného súdu vyplýva, ţe uvedený dôkaz povaţovali za rozhodujúci pre vyvodenie svojich skutkových a právnych záverov. Krajský súd tak nerešpektoval právo ţalobcu byť prítomný pri vykonávaní dôkazu doţiadaným súdom vyplývajúceho z ustanovenia § 122 ods. 2 O.s.p. a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ktorý nepripúšťa ţiadne obmedzenie práva účastníka na prerokovanie veci v jeho prítomnosti. Týmto nesprávnym postupom krajský súd odňal ţalobcovi moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok odvolacieho súdu podľa § 243b ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vzhľadom na dôvod zrušenia rozsudku nezaujal stanovisko k opodstatnenosti uplatneného nároku, pretoţe by to bolo v tomto štádiu konania predčasné. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tieţ dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 veta tretia O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- februára 2011 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová