1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) ako nedôvodnú zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného (právneho predchodcu žalovaného - Krajského stavebného úradu v Prešove, ďalej v texte rozsudku len „žalovaný“) č. 2012-404/1301-2/SP-ZV zo dňa 20.04.2012, ako aj zrušenia rozhodnutia Obce Belá nad Cirochou (ďalej aj „stavebný úrad“) č. ÚR-2012/76-002/190 zo dňa 05.03.2012 a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Právny predchodca žalovaného žalobou napadnutým rozhodnutím postupom
2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) zamietol odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu stavebného úradu Obce Belá nad Cirochou č. ÚR-2012/76-002/190 zo dňa 05.03.2012 a toto rozhodnutie potvrdil. Uvedeným prvostupňovým rozhodnutím Obec Belá nad Cirochou ako príslušný stavebný úrad zamietol návrh žalobkyne na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby „Malá vodná elektráreň“ na pozemku parcela č. KN E 277/25 a KN E 3452 (koryto rieky Cirocha) v k.ú. L.. V rámci súdneho prieskumu napadnutých rozhodnutí krajský súd za základnú žalobnú námietku označil spochybnenie zákonnosti rozhodnutia z dôvodu neprihliadnutia zo strany stavebného úradu na potvrdenia a súhlasy predložené žalobkyňou spolu s návrhom na umiestnenie stavby. Predovšetkým poukazovala na súhlas Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. a ďalších orgánov na zriadenie malej vodnej elektrárne v profile Belá nad Cirochou I., na vodnom toku Cirocha, rkm 17,800 a súhlasné stanovisko ministra životného prostredia Slovenskej republiky. Uvedenému súhlasu žalobkyňa prikladala najpodstatnejší význam k požadovanému uskutočneniu navrhovanej stavby a jej umiestneniu na danom mieste. Rovnako poukazovala na celospoločensky prospešný účel stavby, na súhlas Krajského úradu životného prostredia v Prešove, ako aj schválenie umiestnenia navrhovanej stavby všetkými kompetentnými inštitúciami vrátane Obce Belá nad Cirochou ako stavebným úradom a to vydaním záväzného stanoviska. V nadväznosti na uvedené krajský súd k podkladom na rozhodnutie vo veci konštatoval, že žalovaný okresný úrad súdu dodatočne predložil územný plán Obce Belá nad Cirochou v znení platnom ku dňu vydania preskúmavaného prvostupňového rozhodnutia, z ktorého jednoznačne vyplýva, že návrh žalobkyne na umiestnenie predmetnej stavby je v rozpore, resp. nie je v súlade s platným územným plánom Obce Belá nad Cirochou, ktorý bol schválený uznesením obecného zastupiteľstva č. 75/2003 zo dňa 25.08.2003 spolu so zmenami a doplnkami územného plánu obce schválenými uznesením obecného zastupiteľstva č. 56/2011 zo dňa 18.08.
zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) nemožno takýto súhlas akceptovať, pretože tento nezodpovedal územnému plánu obce (bol s ním v rozpore) a žalobkyňa v žalobe neuviedla, v rozpore s ktorým ustanovením stavebného zákona je neakceptovanie tohto predbežného súhlasu stavebným úradom. K obsahovej stránke odôvodnenia rozhodnutia žalovaného krajský súd uviedol, že druhostupňový správny orgán síce argumentačne doplnil prvostupňové rozhodnutie, avšak vychádzal z obsahu predloženého administratívneho spisu, nerozhodoval o veci, ktorá nebola predmetom rozhodovania Obce Belá nad Cirochou ako stavebného úradu. Je zrejmé, že prvostupňové a odvolacie konanie tvoria jeden celok. Z ustanovenia § 59 ods. 1 Správneho poriadku vyplýva, že nič odvolaciemu orgánu nebráni doplniť prvostupňové konanie, a teda aj právnu argumentáciu správneho orgánu prvého stupňa. Je síce pravdou, že žalobkyňa ako odvolateľka namietala aj tú skutočnosť, že Obec Belá nad Cirochou vydala predbežný súhlas na umiestnenie stavby, pričom s touto otázkou sa bývalý krajský stavebný úrad nevyrovnal. V tejto súvislosti krajský súd s poukazom na ustanovenie § 250 ods. 3 OSP uviedol, že ide o formálny nedostatok rozhodnutia odvolacieho orgánu, ktorý nemá vplyv na zákonnosť tohto rozhodnutia, a preto naň nebude prihliadať. Kladné stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy, ale ani predbežný súhlas Obce Belá nad Cirochou
krajského súdu nemenia nič na podstate veci, pretože návrh žalobkyne na umiestnenie stavby „Malej vodnej elektrárne“ nezodpovedá územnému plánu Obce Belá nad Cirochou. Povinnosťou žalobkyne bolo vyžiadať od obecného úradu územnoplánovaciu informáciu o pozemkoch, teda ich funkčnom využití. Krajský súd konštatoval, že tak nepostupovala, a ak obec napriek predbežnému súhlasu nezmenila územný plán obce, vydanie kladného rozhodnutia o umiestnení stavby by bolo v rozpore s § 37 ods. 1 až 4 stavebného zákona. II. Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom, pričom uviedla ustanovenia § 205 ods. 2 písm.
1 až ods. 3 Správneho poriadku žalobkyňa napádala rozsah a spôsob preskúmania prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu právnym predchodcom žalovaného v rámci odvolacieho administratívneho konania. Namietala, že v rámci preskúmavaného druhostupňového konania žalovaný ako odvolací orgán nepreskúmal dostatočným spôsobom rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, toto nedoplnil a ani jeho vady neodstránil, čím celé predchádzajúce konanie trpí podstatnou vadou, keďže nebol náležite zistený skutkový stav a nebolo rozhodnuté v súlade so zákonom. III. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný a navrhol, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a účastníkom konania náhradu trov nepriznal. IV.
2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“), ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu, napadnuté rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov a konania predchádzajúce ich vydaniu, v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a s § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok). Odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP v spojení s § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).
1 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.
3 OSP na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
3 stavebného zákona územné plány obcí a zón schvaľuje obec.
3 stavebného zákona obec schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a jej záväzné časti vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením.
6 stavebného zákona schválená územnoplánovacia dokumentácia je v určenom rozsahu záväzným alebo smerným podkladom na vypracovanie a schvaľovanie ďalšej územnoplánovacej dokumentácie, na územné rozhodovanie a na vypracovanie dokumentácie stavieb.
1 stavebného zákona orgán územného plánovania, ktorý obstaral územnoplánovaciu dokumentáciu sústavne sleduje, či sa nezmenili územno-technické, hospodárske a sociálne predpoklady, na základe ktorých bola navrhnutá koncepcia organizácie územia. Ak dôjde k zmene predpokladov, alebo je potrebné umiestniť verejnoprospešné stavby, orgán územného plánovania obstará doplnok alebo zmenu územnoplánovacej dokumentácie.
2 stavebného zákona obec obstará zmenu alebo doplnok územného plánu obce, ak je to potrebné na zosúladenie s územným plánom regiónu alebo s jeho zmenami a doplnkami.
1 stavebného zákona podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady
a ostatné existujúce podklady
; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní.
2 stavebného zákona stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi
odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom.
4 stavebného zákona, ak stavebný úrad po posúdení návrhu
odsekov 1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi
odseku 1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne.
bodu B 4 Uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 732 z
ktorého „Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie (priaznivejšie) rozhodnutie pre účastníka.“ Odvolací súd len na margo uvádza, že vláda Slovenskej republiky vo vyššie citovanom nariadení zo dňa 15.10.2008, ktoré žalobkyňa označila za najpodstatnejší dôkaz a podklad na povolenie umiestnenia navrhovanej stavby malej vodnej elektrárne, v bode B 4 uložila ministrovi životného prostredia vypracovať a predložiť na rokovanie vlády návrh koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR, a to v termíne do
1, 2 stavebného zákona schválená zmena územného plánu obce. Pre krajský súd v rámci súdneho prieskumu bol pre rozhodnutie podstatný skutkový stav, aký tu bol v čase vydania preskúmavaných rozhodnutí (§ 250i ods. 1 OSP), a preto postupoval správne, keď posudzoval zákonnosť napadnutých rozhodnutí v kontexte súladu navrhovaného umiestnenia predmetnej stavby s vtedy platným a účinným územným plánom Obce Belá nad Cirochou. Nesúlad navrhovaného umiestnenia stavby s územným plánom obce, ako dôvod na zamietnutie návrhu, uznala i sama žalobkyňa, keď v závere odvolania proti rozhodnutiu stavebného úradu navrhla, aby sa pristúpilo k zmene územného plánu obce tak, aby bolo možné jej návrhu vyhovieť. Pokiaľ ide o odvolacie námietky žalobkyne, ktorými napádala nedostatočné odôvodnenie administratívnych rozhodnutí oboch stupňov a nedoplnenie odvolacieho konania právnym predchodcom žalovaného, tieto odvolací súd hodnotí ako nedôvodné. Z obsahu rozhodnutia stavebného úradu vyplýva, že v súlade s ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku uviedol skutočnosť, ktorá bola podkladom na zamietnutie návrhu žalobkyne, a síce rozpor navrhovaného umiestnenia malej vodnej elektrárne s platným a účinným územným plánom obce. Zároveň z odôvodnenia prvostupňového správneho rozhodnutia je zrejmé, že uvedený podstatný dôvod zamietnutia návrhu stavebný úrad podoprel citáciou relevantných ustanovení stavebného zákona (§ 37 ods. 1, 2 a 4), z ktorých záväznosť územného plánu obce ako podkladu pre územné konanie vyplýva. Rovnako podstatnými dôvodmi, s akcentom na rozpor navrhovaného umiestnenia malej vodnej elektrárne s územným plánom obce, a citáciami relevantných zákonných ustanovení sa v napadnutom druhostupňovom rozhodnutí zaoberal i právny predchodca žalovaného. V súvislosti s uvedeným je potrebné poznamenať, že z odvolania žalobkyne nie je zrejmé, akým spôsobom by mal druhostupňový správny orgán rozhodnutie stavebného úradu doplniť a s ktorými rozhodujúcimi okolnosťami sa mal vyrovnať, keďže uvedené nedostatky žalobkyňa namietla len vo všeobecnej rovine a nekonkrétne. Z obsahu odvolania proti rozsudku krajského súdu nie je možné vyvodiť okolnosti, ktoré by mohli mať za následok prehodnotenie záverov krajského súdu. Nezistiac ďalšie skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na výrok odvolaním napadnutého rozsudku krajského súdu, najvyšší súd tento postupom
1, 2 OSP, § 250ja ods. 3 vety druhej OSP potvrdil, stotožniac sa s jeho odôvodnením, ktoré mal za správne v celom rozsahu. O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
ustanovenia § 224 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP a § 250k ods. 1 OSP, keď žalobkyni, ktorá nemala úspech vo veci, náhradu trov konania nepriznal a žalovanému v takomto konaní nárok na náhradu trov zo zákona neprináleží. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zák. č. 757/2004 o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.