Najvyšší súd 1 Obdo V 98/2007 Slovenskej republik ROZSUDOK V MENE Slovenskej republiky Najvyšší súd Slovenskej republiky. v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Aleny Priecelovej a členov JUDr. Juraja

§ 53Obchodného zákonníka ako osôb dotknutých konaním žalovaných v 1.

a

1. rade. Žalobcovia konanie žalovaných považujú za konanie, ktoré naplnilo znaky nekalej súťaže podľa ustanovenia § 44 a § 47 písm. a/ Obchodného zákonníka. Odvolací súd po prejednaní odvolania dospel k záveru, že odvolanie odvolateľov je opodstatnené. Žalobcom patrí ochrana v zmysle § 43 ods. 2 Obchodného zákonníka a podľa čl. l0 bis ods. 1 Parížskeho dohovoru, a to v plnom rozsahu tuzemskej právnej ochrany proti nekalej súťaži. Je potrebné prisvedčiť odvolateľom, ktorí majú sídlo v Č., že sa môžu domáhať ochrany proti nekalej súťaži podľa vyššie uvedenej právnej úpravy, aj keď nepodnikajú na území S.. Pochybil preto súd prvého stupňa, keď predmetný nárok posudzoval izolovane vo vzťahu k územiu S.. 1 Obdo V 98/2007 4 Žalobcovia sú v rozsahu nadobudnutých podnikov právnymi nástupcami obchodných spoločností A.A.P., s. r. o. a A.A.C., s. r. o., ktoré vznikli v roku 1994 a
2. Je teda zrejmé, že tieto spoločnosti existovali aj v čase, keď žalovaný v
3. rade podal na Ú. prihlášku ochrannej známky „A.“ (
4. júna 1999). Z predložených výpisov z obchodných registrov vyplýva, že žalobcovia vykonávali svoju podnikateľskú činnosť prostredníctvom viacerých prevádzkami, a to v P., O., Č., H., P., B., t. j. celom území Č.. Používanie označenia „A.A.“ sa stalo známym a príznačným i pre prevádzky žalobcov, ktoré sa v zákazníckych kruhoch stali známe ako predajne s ojazdenými vozidlami. Keďže žalobcovia a žalovaný v
5. a 2 .rade sú podnikateľské subjekty s takmer rovnakým predmetom podnikania, obchodné meno žalobcu v
6. rade a žalovaného v
7. rade, zložené z veľkých písmen ,,A“ alebo „A“ môže spôsobiť zámenu s činnosťou žalobcu v
8. rade, ktorý má toto v obchodnom registri zapísané skôr. Žalobca v
9. rade sa preto môže domáhať právnej ochrany proti žalovanému v
10. rade a dosiahnuť odstránenie tohto závadného stavu podľa §

§ 53OBZ.

Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti zmenil podľa ustanovenia § 220 O. s. p. tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia. Žalobcovia preukázali, že medzi právnym predchodcom žalobcu (A.A.P., s. r. o.) a žalovaným v

1. rade prebiehal v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou spor o neoprávnené použitie reklamného sloganu. Žalovaný v
2. rade bol preto dostatočne oboznámený s označením právnych predchodcov, ktoré na trhu používali toto označenie. Žalovaný v
3. rade, ktorý podnikal s dodatkom D. a toto označenie sa stalo na slovenskom trhu s ojazdenými automobilmi aj medzi spotrebiteľmi príznačným. Nepreukázal však, že v hospodárskej súťaži používal ochrannú známku „A“, naproti tomu žalobcovia listinným dôkazom preukázali, že žalovaný v
4. rade ponúkol na predaj žalobcovi v
5. rade túto ochrannú známku za sumu 15 000 000,-- Sk. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že zápis ochrannej známky žalovaného v
6. rade je konaním v rozpore s dobrými mravmi súťaže, a preto je konaním nekalosúťažným. Rozhodnutie súdu prvého stupňa aj v tejto časti ako vecne nesprávne podľa § 220 O. s. p. zmenil a žalovanému v
7. rade uložil povinnosť zdržať sa používania ochrannej známky „A“, zaregistrovanej na Ú. pod č. X. Vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. 1 Obdo V 98/2007 5 Proti rozsudku v časti, ktorou bol zmenený rozsudok prvého stupňa, podali žalovaní v 1.a
8. rade dovolanie. Poukazujú na to, že rozsudok vyhlásený ústne na pojednávaní, konanom dňa
10. 2007, sa nezhoduje s písomným vyhotoveným rozsudkom. Odvolací súd sám zmenil, resp. upravil návrhy žalobcov v
11. a
12. rade bez toho, aby uvedenú zmenu navrhli žalobcovia v
13. a 2.rade a zmenu návrhu pripustil uznesením súd. Súd môže podľa § 153 ods. 2 O. s. p. prekročiť návrhy a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, ak sa konanie mohlo začať bez návrhu, alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. V tomto konaní sa však o takýto prípad nejedná. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol o iných výrokoch, ako o tých, ktorých sa žalobcovia v
14. a
15. rade domáhali žalobným petitom, resp. jeho zmenou. Ďalej poukazujú na nedostatočné odôvodnenie uvedeného rozsudku odvolacieho súdu. Odvolací súd vo svojom odôvodnení rozhodnutia, pokiaľ ide o právne posúdenie tohto sporu, neuviedol, akým spôsobom a kedy sa žalovaní mali dopustiť nekalosúťažného konania, resp. v čom spočívalo nekalosúťažné konanie žalovaných. Neuviedol konkrétne, ktoré ustanovenia Obchodného zákonníka o nekalej súťaži boli žalovanými porušené. Žalovaní nespochybňujú ustanovenie § 43 ods. 2 Obchodného zákonníka a ustanovenia Parížskeho dohovoru . V danom prípade neboli však naplnené podmienky generálnej klauzuly nekalej súťaže podľa § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka. Pri naplnení ostatných zákonných pojmových znakov nekalej súťaže je potrebné, aby produkty súťažiacich subjektov sa stretli na trhu, a to v predmete, čase a priestore. Túto podmienku nemožno považovať za splnenú, ak ide o súťažiteľov, podnikajúcich v rôznych regiónoch a každý z nich si samostatne vytvára povesť a okruh zákazníkov. Nekalosúťažné konanie podľa názoru žalovaných je potrebné posudzovať k termínu
17. 1999, t. j., keď žalovaný v
18. rade podal na území S. prihlášku ochrannej známky „A“, resp. k
20. 2002, t. j., kedy vznikla spoločnosť žalovaného v
21. rade. Jednoznačne tu absentuje súťažný stret žalobcov a žalovaných v spoločnom priestore a čase, t. j. konanie, uskutočňujúce sa v hospodárskej súťaži a tým nie sú splnené ani ďalšie predpoklady, resp. podmienky nekalosúťažného konania. Medzi sporovými stranami nedošlo k súťažnému stretu v roku 1999, kedy žalovaný v
22. rade podal na území S. prihlášku ochrannej známky „A“ pre triedy 12, 35, 36, 37 a 39, ani v roku 2002, kedy vznikol žalovaný v
23. rade. 1 Obdo V 98/2007 6 Žalobcovia doposiaľ na území S. priamo a fakticky nevyvíjajú žiadnu podnikateľskú činnosť. Vzhľadom na to, že žalobcovia na území S. v rozhodujúcom období (v roku 1999 resp. 2002) nepodnikali, nemohli uvedené označenia ,,A“, resp. „A.A.“ používať na území S. a tak sa stať tieto označenia, príznačnými pre žalobcov na území S. u slovenských spotrebiteľov. K súťažnému stretu žalobcov a žalovaného v
24. rade v roku 1999 nedošlo. V tom čase žalobcovia neexistovali. Spoločnosť A.A.P., spol. s r. o. dňa
26. 2000 a A.A.C, s. r. o. P, dňa
28. 1999 vstúpili do likvidácie. Uvedené spoločnosti podnikali až do svojho zániku iba na území Č.. Medzi žalobcom v
29. rade a žalovaným v
30. rade mohlo dôjsť k súťažnému stretu dňa
32. 2004, keď žalobca v
33. rade zriadil na území S. organizačnú zložku zahraničnej osoby. Táto organizačná zložka však fakticky nevyvíja na území S. žiadnu podnikateľskú činnosť. V roku 2004 už žalovaný v
34. rade podnikal na území S., mal zaregistrovanú slovnú ochrannú známku „A“ a podieľal sa ako spoločník na podnikaní žalovaného v
35. rade pod obchodným menom A.A., s. r. o. Žalovanému v
36. rade svedčí jednoznačne priorita pri podnikaní a používaní označenia „A“, t. j. jeho ochrannej známky na území S.. Okrem času nie je splnená ani ďalšia podmienka nekalej súťaže, t. j., že k súťažnému stretu súťažiteľov musí dôjsť v spoločnom priestore. Žalobcovia až do roku 2003, resp. roku 2004 nepodnikali na území S.. Jedná sa o súťažiteľov – podnikateľov podnikajúcich na území dvoch rôznych štátov, ktorí začali podnikať nezávisle na sebe a vytvorili si vlastný okruh zákazníkov na svojej vlastnej povesti. Žalovaný v
37. rade ako majiteľ ochrannej známky ,,A“ v žiadnom prípade neporušuje zásadu čestného hospodárskeho styku, neohrozuje účel, resp. funkčnosť súťaže a neskresľuje spoločenskú funkciu hospodárskej súťaže. Pokiaľ nie sú splnené podmienky generálnej klauzuly nekalej súťaže, t. j. konanie, uskutočňujúce sa v rámci hospodárskej súťaže a rozpor s dobrými mravmi súťaže, tak je irelevantná tretia podmienka nekalosúťažného konania, t. j. spôsobilosť konania privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Aby išlo o nekalú súťaž, musia byť kumulatívne splnené všetky tri vyššie uvedené podmienky generálnej klauzuly (§ 44 ods.1 OBZ), čo v danom prípade splnené nebolo. Žalovaní v
38. a
39. rade navrhujú, aby Najvyšší súd ako dovolací súd rozsudok Najvyššieho súdu S. sp. zn. 6 Oho 25/2007 podľa § 243b O. s. p. v napadnutom rozsahu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie . Žalobcovia podali vyjadrenie k dovolaniu . 1 Obdo V 98/2007 7 Poukazujú na doteraz vykonané dokazovanie, z ktorého bolo nesporne preukázané, že žalovaní v
40. a v
41. rade sa dopustili nekalo súťažného konania. Nijako nemožno vyžadovať od žalobcov, aby podnikali na území S., nakoľko tomu bráni ustanovenie § 43 ods. 2 Obchodného zákonníka a ustanovenia Parížskeho dohovoru; žalobcovia majú napriek tejto skutočnosti právo na ochranu proti nekalej súťaži, ktorej v danom prípade treba dať medzinárodný rozmer. Žalovaní svojím konaním ohrozili a poškodili súťažný zámer žalobcov, majetkové investície žalobcov v S. a príznačnosť označení „A“ a „A“ pre žalobcov (a ich právnych predchodcov), a tým sa podľa dopustili nekalej súťaže. Zo strany žalovaných ide o nekalosúťažné konanie, napĺňajúce znaky generálnej skutkovej podstaty v zmysle § 44 ods. 1 OBZ, ako aj pomenovanej skutkovej podstaty v zmysle § 47 písm. a/ a b/ OBZ (vyvolanie nebezpečenstva zámeny), ako aj § 48 OBZ o parazitovaní na povesti. Odvolací súd v svojom rozsudku podrobne rozviedol argumentáciu žalobcov, obsiahnutú v odvolaní a z jeho výrokov je jasne zrejmé, že sa s ňou stotožnil. Žalobcovia bližšie odkazujú na obsah svojich doterajších podaní, prednesov, výsledky dokazovania a zvyšný obsah súdneho spisu. Taktiež, čo sa týka vznesených procesných námietok dovolateľov ohľadne výroku rozsudku odvolacieho súdu a uplatneného petitu v žalobe, sú právne nedôvodné, formalistické, nie sú dôvodom na podanie dovolania. Žalobcovia vo svojom doplňujúcom vyjadrení zo dňa
43. 2009 dali Najvyššiemu súdu S. na vedomie, že dňa
45. 2008 Ú. v konaní č. k. POZ 1463-99/OZ X.-II/174-2008 rozhodol o výmaze ochrannej známky „A“ žalovaného v
46. rade (t. j. dovolateľa v
47. rade), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
50. Kópia rozhodnutia ako dôkaz bola priložená k podanému vyjadreniu. Preto navrhuje žalobca v
51. a
52. rade podané dovolanie žalovaných zamietnuť s poukazom na ustanovenie § 243b ods. 1 O. s. p. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O. s. p.), po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p. ) a dovolanie je prípustné v napadnutej časti podľa § 238 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie nie je opodstatnené. Dovolanie je prípustné len v časti, ktorou odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods.1 O. s. p.) 1 Obdo V 98/2007 8 Jedná sa o výrok odvolacieho súdu, ktorým bola uložená povinnosť žalovanému v
53. rade v lehote 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zápis zmeny jeho obchodného mena „A“ do obchodného registra. Ďalej žalovaný v
54. rade je povinný odo dňa zápisu zmeny jeho obchodného mena v obchodnom registri zdržať sa v súvislosti s vykonávaním jeho podnikateľskej činnosti označenia „A“ a označenia „A“ akýmkoľvek spôsobom. Žalovanému v
55. rade odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia bola uložená povinnosť zdržať sa používania ochrannej známky „A“, zaregistrovanej na Ú. pod č. X. V ostatnej časti bol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdený. Z ustanovenia § 242 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že dovolací súd je viazaný rozsahom dovolania a uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane vecného vymedzenia. Viazanosť dovolacími dôvodmi sa prejavuje tým, že dovolací súd je oprávnený preskúmať len tie skutkové a právne otázky, ktoré dovolateľ v dovolaní namieta. Preto dovolací súd preskúmal napadnutý rozsudok len v časti zmeňujúcej. Žalobcovia nerozporovali a ani nenapadli predmetné rozhodnutie, že by odvolací súd nerozhodol o celom ich uplatnenom nároku . Predovšetkým k námietke dovolateľov ohľadne procesných vád, ku ktorým malo dôjsť v odvolacom konaní, treba uviesť, že vyhlásený rozsudok na pojednávaní dňa
57. 2007 a písomné vyhotovenie rozsudku je v súlade s ust. § 156 ods. 4 O. s. p. Vypadnutie slova ,,zdržať sa“ v zápisnici z pojednávania vo výroku a jeho doplnenie pri písomnom vyhotovení rozsudku, nemožno považovať za zmenu vyhláseného rozsudku, resp., že bolo rozhodnuté inak. Jedná sa bezpochyby o zrejmú chybu v písaní, ktorú súd môže kedykoľvek opraviť aj bez návrhu (§ 164 O. s. p. ). Predsedníčka senátu chybu pri písaní ihneď opravila ešte v zápisnici z pojednávania, čo potvrdila svojim podpisom (č. l. 590). Iný výklad by bol v rozpore so skutkovým stavom veci, vykonaným dokazovaním a uplatneným právom z titulu nekalosúťažného konania žalobcami. Dovolací súd nepovažuje za dôvodnú ani ďalšiu námietku dovolateľov, že odvolací súd svojvoľne zmenil žalobný návrh žalobcov bez toho, aby to účastníci konania navrhli, resp. by túto zmenu pripustil uznesením v súlade s Občianskym súdnym poriadkom. Napadnutá 1 Obdo V 98/2007 9 časť rozsudku dovolaním, resp. výrok, ktorým bola žalovaným v
58. a
59. rade uložená povinnosť, obsahovo zodpovedá uplatnenému žalobnému návrhu. Nejedná sa o zmenu petitu v zmysle ust. § 95 O. s. p., ani o prekročenie návrhu účastníkov v zmysle § 153 ods.
60. O. s. p., resp., priznané právo nie je v rozpore s podanou žalobou v zmysle ust. § 79 ods. 1 O. s. p. Z obsahu žalobného návrhu musí byť zjavné, ktorému súdu je určený, kto ho robí, musí obsahovať meno, zamestnanie, bydlisko účastníkov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočnosti, označenie dôkazov a musí byť neho zjavné, čoho sa žalobca domáha. Nevyžaduje sa, aby žalobca presne formuloval obsah petitu rozsudku. Odvolací súd použil inú formuláciu (významovo adekvátnejšiu) vo výroku, ktorá je však obsahovo totožná z uplatneným právom – nekalosúťažným konaním a uvedeným postupom neporušil ust. § 155 ods. 1 O. s. p. Odvolací súd dospel k správnemu skutkovému aj právnemu záveru, že v spornom prípade žalobcom v
61. rade a v
62. rade patrí ochrana v zmysle § 43 ods. 2 Obchodného zákonníka a podľa čl. l0 bis ods. 1 Parížskeho dohovoru . Žalobcovia sú zahraničné právnické osoby so sídlom v Č.. Pri ochrane proti nekalosúťažnému konaniu priznáva Obchodný zákonník rovnaké postavenie i zahraničným osobám, ktoré v S. podnikajú podľa tohto zákona. Inak sa môžu zahraničné osoby domáhať ochrany podľa medzinárodných zmlúv, ktorými je S. viazaná a ktoré boli uverejnené v Zbierke zákonov, a ak ich niet, na základe vzájomnosti (§ 43 ods. 2 OBZ). Na daný právny vzťah je potrebné aplikovať vyhlášku č. 64/1975 Zb. v znení č. 81/ 1985 Zb. o Parížskom dohovore na ochranu priemyslového vlastníctva. Príslušníci každej únijnej krajiny používajú, pokiaľ ide o ochranu priemyslového vlastníctva, vo všetkých ostatných únijných krajinách tie isté výhody, ktoré príslušné zákony poskytujú alebo poskytnú príslušníkom vlastného štátu, bez ujmy na právach, najmä určených týmto dohovorom. Budú teda používať tú istú ochranu, ako títo štátni príslušníci a tie isté právne prostriedky proti akémukoľvek porušovaniu svojich práv, s výhradou, že splnia podmienky a formality, ktoré predpisy ukladajú príslušníkom vlastného štátu (čl. 2). 1 Obdo V 98/2007 10 Podľa čl. 10 bis. ods. 1 Parížskeho dohovoru únijné krajiny sú povinné zabezpečiť príslušníkom únie účinnú ochranu proti nekalej súťaži. Nekalou súťažou je každá súťažná činnosť, ktorá odporuje poctivým zvyklostiam v priemysle alebo obchode. Musia sa najmä zakázať: 1) akékoľvek činy, ktoré by mohli akokoľvek spôsobiť zámenu s podnikom, výrobkami, alebo s priemyslovou alebo obchodnou činnosťou súťažiteľa; 2) falošné údaje pri vykonávaní obchodu, ktoré by mohli poškodiť dobrú povesť podniku, výrobkov alebo priemyslovej alebo obchodnej činnosti súťažiteľa; 3) údaje alebo tvrdenia, ktorých používanie pri prevádzke obchodu mohlo uvádzať verejnosť do omylu o vlastnosti, spôsobe výroby, charakteristike, spôsobilosti na použitie alebo množstve tovaru. Z cit. ustanovenia dohovoru vyplýva, že žalobcovia sa môžu domáhať ochrany proti nekalej súťaži, aj keď nepodnikajú na území S., a preto námietky dovolateľov ohľadne neuskutočnia stretu súťažiteľov na území S. sú irelevantné. Obchodné meno je chránené vo všetkých únijných krajinách bez toho, aby ho bolo treba prihlasovať alebo zapisovať, nerozhoduje, či je alebo nie je časťou továrenskej alebo obchodnej známky( čl. 8). Podľa § 10 ods. 1 OBZ obchodné meno nesmie byť zameniteľné s obchodným menom iného podnikateľa a nesmie vzbudzovať klamlivú predstavu o podnikateľovi alebo predmete podnikania. Podľa § 12 ods. 1 OBZ, koho práva boli dotknuté neoprávneným používaním obchodného mena, môže sa proti neoprávnenému užívateľovi domáhať, aby sa takého konania zdržal a odstránil závadný stav. Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania bola jednoznačne preukázaná časová priorita používania označenia „A“ na strane žalobcov, ktorí sa stali právnymi nástupcami obchodných spoločnosti A.A.P, spol. s r. o. a A.A.C., s. r. o. P., ktoré vznikli ako právnické osoby už v roku 1994 a 1995 na území Č. a používali dominantné označenie „A“, „A“, ktoré bolo pre nich príznačné. Preto žalobca v
63. rade sa oprávnene domáhal odstránenia závadného stavu proti žalovanému v 2 rade, ktorého kmeň obchodného mena je skoro identický a zameniteľný s kmeňom jeho obchodného mena v súlade s ust. §

§ 53OBZ.

Takýto stav je možné odstrániť len zmenou obchodného mena a jej zápisom v obchodnom registri, aby 1 Obdo V 98/2007 11 nedochádzalo k porušovaniu subjektívnych práv žalobcu v

1. rade k obchodnému menu a jeho výlučnosti. Taktiež je nesporné, že žalovaný v
2. rade ako majiteľ slovnej ochrannej známky ,,A“ č. X., podanej na registráciu dňa
3. júna 1999 na Ú. (zapísanej
5. 2002), ju nepoužíval v hospodárskej súťaži a podnikal s dodatkom ,,D.“ a dňa
7. 2003 uzavrel so žalovaným v
8. rade zmluvu o výlučnej licencii, predmetom ktorej bolo udelenie súhlasu poskytovateľa nadobúdateľovi na bezodplatné užívanie slovnej ochrannej známky č. X. ,,A“, t. j. žalovanému v
9. rade, ktorý ju podľa vlastného tvrdenia od septembra 2003 taktiež nepoužíval, čo je v rozpore s ust. § 28 ods. 1 zákona o ochranných známkach (č. 55/1997 Zb. v znení neskorších predpisov). Následná ponuka žalovaných na prevedenie práv k ochrannej známke na žalobcov za cca 15 000 000,-- Sk, necelý rok od jej registrácie nesporne zo strany žalovaných znamená len formálne používanie známkového práva a jedná sa len o formálny zápis ochrannej známky žalovaného v
10. rade a toto konanie je v rozpore s dobrými mravmi súťaže, a preto je konaním nekalosúťažným, ako to aj správne konštatoval odvolací súd. Vzhľadom na uvedené považoval dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu za vecne správne, preto dovolanie žalovaných v
11. a
12. rade podľa a § 243b ods. 1 O. s. p. zamietol. V priebehu dovolacieho konania žalobca v
13. rade zanikol dňa
15. 2008 výmazom z Obchodného registra Mestského súdu v P., Č. oddiel B, vložka X., ex offo bez právneho nástupcu (doložený aktuálny výpis z OR). Týmto dňom žalobca v
16. rade stratil atribúty právnickej osoby, prestáva byť subjektom spôsobilým mať práva a povinnosti a stráca tým aj spôsobilosť byť účastníkom konania. Preto dovolací súd konanie zastavil voči žalobcovi v
17. rade podľa § 103 a § 107 ods. 4 O. s. p. V dovolacom konaní mal žalobca v
18. rade úspech. Má preto právo na náhradu trov dovolacieho konania podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1, § 243b ods. 5 O. s. p. V dovolacom konaní mu však trovy nevznikli, preto mu dovolací súd ich náhradu nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave
19. februára 2010 1 Obdo V 98/2007 12 JUDr. Alena Priecelová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová