1 písm. a), písm. b) Tr. zák. a zločin sexuálneho násilia
1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., o dovolaní obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 27. septembra 2016, sp. zn. 1To/59/2016, takto rozhodol:
c) Tr. por. dovolanie obvineného L. V. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Čadca z 19. apríla 2016, sp. zn. 3T/67/2013, bol obvinený L. V. uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby
1 písm. a), písm. b) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že od bližšie nezisteného dňa a mesiaca roku 2008 do bližšie nezisteného dňa a mesiaca október 2012 s výnimkou obdobia, keď bol vo výkone väzby v Rakúsku od 05.04.2012 do 04.05.2012 a ďalej vo výkone väzby na území Slovenskej republiky v dobe od 06.05.2012 do 21.08.2012 v inej trestnej veci, v mieste trvalého bydliska, v rodinnom dome č. XXXX v I. - Y., okr. I., v tom čase jeho družke G. V. opakovane vulgárne nadával do kuriev, tieto nadávky prerástli do fyzického napádania, opakovane ju fackal, udieral päsťou, škrtil, kopal do tela, najmenej 10x opakovane v nočných hodinách zobudil G. V., triasol s ňou, nadával jej vulgárne do kuriev, pričom z celého konania obvineného mala poškodená strach o svoj život a zdravie, zakazoval jej návštevu príbuzných, udieral ju, kopal, vytrhal jej vlasy, škrtil ju, kričal na ňu, aby skapala, povedal jej, že ju utopí, hovoril jej, že je debil, hlúpa, a v takomto konaní obvinený pokračoval aj po narodení maloletého syna F. XX.XX.XXXX, pričom ju obvinený fyzicky napádal aj počas tehotenstva, od bližšie nezisteného dňa a mesiaca roku 2010 do bližšie nezisteného dňa mesiaca november 2012 s výnimkou obdobia, keď bol vo výkone väzby v Rakúsku od 05.04.2012 do 04.05.2012 a ďalej vo výkone väzby na území Slovenskej republiky v dobe od 06.05.2012 do 21.08.2012 v inej trestnej veci, nútil družku G. V. prevažne v spálni rodinného domu v I. - Y. XXXX, okr. I., v G., v aute a na bližšie nezistených miestach opakovane k orálnemu styku, keď odmietla, tak ju chytil za vlasy, vyhrážal sa jej, že keď mu to neurobí, tak ju zabije, čo s odstupom času robila z povinnosti, aby sa vyhla z jeho strany agresívnemu správaniu. Prvostupňový súd obvinenému uložil
1 Tr. zák., s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
1 písm. a), § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd obvinenému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky s probačným dohľadom.
3 písm. f) Tr. zák. obvinenému uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze kontaktu s poškodenou G. V., nar. XX.XX.XXXX, v akejkoľvek forme, vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, alebo inými obdobnými prostriedkami.
4 písm. i) Tr. zák. obvinenému uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve. Krajský súd v Trenčíne rozhodujúc o odvolaní prokurátora a obvineného proti uvedenému rozsudku súdu prvého stupňa rozsudkom z 27. septembra 2016, sp. zn. 1To/59/2016,
1 písm. d), e), ods. 3 Tr. por. zrušil rozsudok Okresného súdu Čadca, sp. zn. 3T/67/2013 z 19. apríla 2016 a
3 Tr. por. obvineného L. V. uznal za vinného zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby
1 písm. a), písm. b) Tr. zák. a zločinu sexuálneho násilia
1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že 1/ od bližšie nezisteného dňa a mesiaca roku 2008 do bližšie nezisteného dňa a mesiaca október 2012 s výnimkou obdobia, keď bol vo výkone väzby v Rakúsku od 05.04.2012 do 04.05.2012 a ďalej vo výkone väzby na území Slovenskej republiky v dobe od 06.05.2012 do 21.08.2012 v inej trestnej veci, v mieste trvalého bydliska, v rodinnom dome č. XXXX v I. - Y., okres I., v tom čase jeho družke G. V. opakovane vulgárne nadával do kuriev, tieto nadávky prerástli do fyzického napádania, opakovane ju fackal, udieral päsťou, škrtil, kopal do tela, najmenej 10x opakovane v nočných hodinách zobudil G. V., triasol s ňou, nadával jej vulgárne do kuriev, pričom z celého konania obvineného mala poškodená strach o svoj život a zdravie, zakazoval jej návštevu príbuzných, vytrhal jej vlasy, kričal na ňu, aby skapala, povedal jej, že ju utopí, hovoril jej, že je debil, hlúpa, a v takomto konaní obvinený pokračoval aj po narodení maloletého syna F. XX.XX.XXXX, pričom ju fyzicky napádal aj počas tehotenstva, 2/ od bližšie nezisteného dňa a mesiaca roku 2010 do bližšie nezisteného dňa mesiaca november 2012 s výnimkou obdobia, keď bol vo výkone väzby v Rakúsku od 05.04.2012 do 04.05.2012 a ďalej vo výkone väzby na území Slovenskej republiky, v dobe od 06.05.2012 do 21.08.2012 v inej trestnej veci, nútil družku G. V. prevažne v spálni rodinného domu v I. - Y. XXXX, okr. I., v G., v aute a na bližšie nezistených miestach opakovane k orálnemu styku, keď odmietla, tak ju chytil za vlasy, vyhrážal sa jej, že keď mu to neurobí, tak ju zbije, čo s odstupom času robila z povinnosti, aby sa vyhla z jeho strany agresívnemu správaniu. Za to mu krajský súd uložil
2 Tr. zák., § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 7 Tr. zák., § 37 písm. h), m) Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.
2 písm. b) Tr. zák. obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
por. odvolanie obvineného L. V. zamietol, pretože nebolo dôvodné. Proti tomuto rozsudku Krajského súdu v Žiline podal obvinený L. V. prostredníctvom obhajcu dňa 30. mája 2017 dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c), písm. g), písm. i) Tr. por. Podané dovolanie odôvodnil tým, že Krajský súd v Žiline zamietol jeho odvolanie, ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu v Čadci, hoci na zamietnutie odvolania neboli dané zákonné dôvody. Vykonanými dôkazmi pred súdom prvého stupňa a ani v rámci odvolacieho konania nebolo nepochybne preukázané, že sa stali skutky, pre ktoré na neho bola podaná obžaloba, a za dôkaznej situácie, ktorá bola v čase vyhlásenia rozsudku na súde prvého stupňa, mal byť spod obžaloby oslobodený. Vykonané dôkazy
neho nepostačovali na jeho odsúdenie, keďže nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol stíhaný. Skutkový stav v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa nebol správne zistený a nebol doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. Obvinený sa domnieva, že tak súd prvého stupňa, ako aj krajský súd, mali rešpektovať zásadu „in dubio pro reo“ a mal ho oslobodiť spod obžaloby pre oba zločiny, pre ktoré na neho bola podaná obžaloba, a zároveň odvolanie prokurátora, podané v jeho neprospech, mal krajský súd zamietnuť ako nedôvodné. Následne obvinený doslovne zopakoval skutočnosti, ktoré uviedol už v podanom odvolaní, týkajúce sa vykonania dokazovania uvedeného v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa. Nad rámec týchto skutočností uviedol, že nemôže súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa, uvedenom v odôvodnení rozsudku, v zmysle ktorého prvostupňový súd zamietol ním a jeho obhajcom navrhované dôkazy, ktoré boli všetky vykonateľné a mali slúžiť na preverenie výpovede poškodenej a výsluchov svedkov, ktorý vypovedali v jej prospech, pričom tieto odmietnuté dôkazy mali význam aj z hľadiska jeho obhajoby.
jeho názoru záujem na riadnom objasnení veci a preverení obhajoby obvineného nemôže byť podriadený dĺžke konania. Ak sa tak stalo, došlo tým k porušeniu jeho práva na obhajobu zásadným spôsobom, k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces a k porušeniu zásady rovnosti zbraní. Vykonanie týchto dôkazov bolo navrhované už v prípravnom konaní a opakovane aj na hlavnom pojednávaní. Poukázal tiež na to, že od začiatku trestného stíhania popieral spáchanie skutkov, pre ktoré bol stíhaný a rovnako tak popieral akúkoľvek formu fyzického alebo psychického týrania vo vzťahu k poškodenej. Na hlavnom pojednávaní dňa
por.,
ktorého strany môžu namietať spôsob vykonávania výsluchu, najmä môžu namietať prípustnosť otázky položenej vypočúvajúcim. Výsluch obhajcu prebiehal v súlade s Trestným poriadkom, bolo preto povinnosťou svedkyne na otázky obhajcu odpovedať. Pokiaľ sa tak nestalo, bolo zásadným spôsobom porušené právo obvineného na obhajobu. Na túto skutočnosť žiadnym spôsobom nereagoval ani krajský súd v napadnutom rozsudku, keď sa stotožnil s postupom súdu prvého stupňa pri vykonávaní výsluchu poškodenej. Na základe uvedeného sa obvinený domnieva, že rozhodnutia krajského súdu a súdu prvého stupňa sú založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Poškodená zložila pred výsluchom prísahu, v zmysle ktorej bola povinná vypovedať pravdu a vedome nič nezamlčať. Tým, že odmietla vypovedať na otázky obhajcu (hoci platný Trestný poriadok možnosť odmietnuť odpovedať na otázky svedkovi nepriznáva) a otázky obhajcu neboli namietané prokurátorom v zmysle § 259 Tr. por. a ani zo strany súdu nebolo na túto skutočnosť reagované, došlo k zásadnému porušeniu práva na obhajobu a práva na spravodlivý proces. Za chybu konania, ktorá rozsudku predchádzala a tiež za porušenie jeho práva na spravodlivý proces a porušenia zásady rovnosti zbraní v rámci kontradiktórneho konania obvinený považuje tiež skutočnosť, že súd prvého stupňa nevyhovel opakovaným návrhom jeho, ani jeho obhajcu na opätovný výsluch poškodenej. Tieto pochybenia pri vykonávaní dokazovania súdom prvého stupňa neboli napravené ani krajským súdom v rámci odvolacieho konania, preto je aj toto rozhodnutie založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Všetky chyby konania, ktoré napadnutému rozsudku krajského súdu predchádzali (popísané zhodne ako v odôvodnení odvolania) považuje obvinený za tak závažné, že nimi došlo k porušeniu jeho práva na obhajobu, a v konečnom dôsledku tieto chyby konania spôsobili nezákonnosť rozsudku súdu prvého stupňa a tiež rozsudku odvolacieho súdu. Odvolací súd rozhodol vo veci sám rozsudkom v neprospech obvineného, hoci nové rozhodnutie nebolo možné urobiť, nakoľko skutkový stav nebol v napadnutom rozsudku súdom prvého stupňa správne zistený a nebol ani doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. Rovnako tak zamietol jeho odvolanie ako nedôvodné, hoci pre takýto postup neboli splnené podmienky ustanovenia § 319 Tr. por. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku, v časti týkajúcej sa výroku o vine, poukázal na ustanovenia § 2 ods. 10, § 2 ods. 12 Tr. por., pričom uviedol, že okresný súd v konaní postupoval tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie, starostlivo objasňoval okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, vykonané dôkazy hodnotil
svojho vnútorného presvedčenia založeného na uvážení všetkých okolnosti prípadu jednotlivo i v ich súhrne. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, taktiež akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Takéto konštatovanie krajského súdu
obvineného nemá oporu vo vykonaných dôkazoch pred súdom prvého stupňa, keďže súd prvého stupňa nepostupoval tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie. Súd prvého stupňa neobjasňoval starostlivo okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech.
názoru obvineného súd prvého stupňa v rámci voľného hodnotenia dôkazov vyhodnotil dôkazy výlučne v jeho neprospech. Obvinený sa tiež nestotožnil so záverom krajského súdu o tom, že okresný súd pochybil pri právnej kvalifikácii konania obvineného, keďže skutkové zistenia uvedené v rozsudku okresného súdu treba považovať za dva skutky napĺňajúce znaky dvoch trestných činov vo viacčinnom súbehu, a to zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby
1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. v bode 1/ a zločinu sexuálneho násilia
1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. v bode 2/, tak ako konanie obvineného pôvodne hodnotil prokurátor v podanej obžalobe. Krajský súd sa stotožnil s názorom prokurátora, že skutok v bode 2/ nemožno kvalifikovať ako súčasť zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby
zák., vzhľadom na znenie a obsah samotnej skutkovej podstaty, aj vzhľadom na okolnosť, že ustanovenie § 200 Tr. zák. upravuje postih protiprávneho konania páchateľa, ktoré porušuje právo poškodeného rozhodovať o svojom pohlavnom živote.
názoru obvineného sa nemožno stotožniť ani s argumentmi krajského súdu ohľadom právnej kvalifikácie skutkov, pretože vykonanými dôkazmi nebolo nepochybne preukázané, že by sa stali skutky, pre ktoré mu bolo vznesené obvinenie. Proti sebe stoja závery znaleckých posudkov znalcov psychológov (PhDr. Stely Jančárovej a prof. PhDr. Mgr. Jiřího Musila, CSc.), ktoré sú rozporné a tieto rozpory neboli v konaní odstránené.
obvineného v predmetnej veci boli dané zákonné dôvody na nové znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia u poškodenej G. V.. Taktiež boli dané dôvody na vyšetrenie duševného stavu poškodenej
por., nakoľko z dôkazov vykonaných v priebehu trestného konania vznikli závažné pochybnosti, či u poškodenej, ktorej výpoveď je pre rozhodnutie obzvlášť dôležitá, podstatne znížená schopnosť správne vnímať alebo vypovedať. Vyšetrenie duševného stavu poškodenej prichádzalo do úvahy aj s prihliadnutím na charakter trestných činov, pre ktoré bolo obvinenému vznesené obvinenie. Taktiež bolo
názoru obvineného namieste vyšetrenie poškodenej sexuológom. Pokiaľ navrhované znalecké dokazovanie vykonané nebolo, došlo tým k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces a k zásadnému porušeniu jeho práva na obhajobu. Dôležitými skutočnosťami, pre ktoré mali súdy takto postupovať, je charakter samotnej trestnej činnosti, skutočnosť, že k spáchaniu skutkov, pre ktoré bol odsúdený, malo dôjsť bez prítomnosti svedkov, ako aj jeho výpoveď, v ktorej zásadne popiera spáchanie skutkov a ktorá je rozporná s výpoveďou poškodenej a svedkov (jej matky a sestry), ktorých výpovede majú vyznievať (
názoru súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu) podporne k výpovedi poškodenej, pričom sú to výpovede o skutočnostiach, o ktorých im mala povedať s odstupom času poškodená, teda ide o výpovede sprostredkované, nie o výpovede priamych svedkov. V závere dovolania obvinený poukázal na to, že je pravdou, že v minulosti bol jedenásťkrát súdne trestaný, avšak v desiatich prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený, a z tohto dôvodu by sa k týmto odsúdeniam nemalo pri hodnotení jeho osoby z hľadiska ukladania trestu v súčasnosti prihliadať. Pokiaľ ide o zdôvodnenie trestu odňatia slobody uloženého mu odvolacím súdom, toto by prichádzalo do úvahy v prípade, ak by bola jeho vina v konaní nepochybne preukázaná, čo sa však nestalo, preto nemožno považovať za zákonný ani uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov. Na základe uvedeného obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 Tr. por. vyslovil, že rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 27. septembra 2016, sp. zn. 1To/59/2016, ktorým krajský súd
por. zamietol odvolanie obvineného L. V. proti rozsudku Okresného súdu Čadca z 19. apríla 2016, sp. zn. 3T/67/2013, a konaním, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v ustanoveniach § 319 Tr. por., § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 3 Tr. por., § 322 ods. 3 Tr. por., § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), Tr. zák., § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 7 Tr. zák., § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák., § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. v neprospech obvineného, a aby súčasne
2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline z
1 Tr. por. prikázal Okresnému súdu Čadca, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. K dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Čadca podaním zo dňa 7. júna 2017, v ktorom uviedol, že dôvody, uvádzané obvineným v podanom dovolaní, sú v podstate prepisom jeho odvolania podaného proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, rozšírené o tie isté dôvody aj voči rozhodnutiu odvolacieho súdu. O tomto odvolaní obvineného rozhodol Krajský súd v Žiline, a uvedenou problematikou sa podrobne zaoberal, pričom prokurátor sa s rozsiahlym obsahom odôvodnenia odvolacieho súdu stotožnil a v podrobnostiach naň odkázal. Ďalej uviedol, že stanovisko uvedené v odôvodnení rozsudku odvolacieho súdu možno v plnej miere považovať aj za jeho stanovisko k podanému dovolaniu, nakoľko týmto bolo vyhovené argumentom uvedeným v odvolaní prokurátora podaného proti rozsudku súdu prvého stupňa. V napadnutom rozhodnutí
jeho názoru súd postupoval správne, keďže dôsledne a individuálne posudzoval jednotlivé dôkazy, správne ich vyhodnotil a
toho aj správne a zákonne rozhodol. Na základe uvedeného prokurátor navrhol, aby dovolací súd na verejnom zasadnutí dovolanie obvineného odmietol v zmysle § 382 písm.
1 Tr. por., veta prvá, keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok a o tomto bolo rozhodnuté. Súčasne však dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú naplnené dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 písm. c), písm. g), písm.
3 Tr. por.) neslúži na revíziu skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa.
1 písm. c) Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Tr. por. je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu (§ 34 ods. 4 Tr. por.). Ak uplatnenie práva na obhajobu spočíva v navrhovaní dôkazov (§ 34 ods. 1 a § 44 ods. 2 Tr. por.), zodpovedá mu povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu zaoberať sa každým dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť alebo ho odmietnuť, resp. rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú (§ 208 a § 274 ods. 1 Tr. por.). Nemožno však úspešne podať dovolanie z dôvodu
1 písm.
10 Tr. por., resp. práva
11 Tr. por. Ak by záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu učinený v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú, a že ju nebude overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania
1 písm.
ktorého „každý je povinný dostaviť sa na predvolanie orgánov činných v trestnom konaní a súdu a vypovedať ako svedok o tom, čo mu je známe o trestnom čine a o páchateľovi alebo o okolnostiach dôležitých pre trestné konanie“, ani jedna z uvedených otázok obhajcu nespadala do okruhu skutočností, ktoré by mali byť svedkovi známe o trestnom čine, o páchateľovi alebo o okolnostiach dôležitých pre trestné konanie (keďže zanechanie maloletého v pohostinskom zariadení v decembri 2013, a bydlisko poškodenej v čase výsluchu, t.j. vo februári 2014, nesúvisia so žalovanými skutkami, ktoré sa mali odohrať v časovom rozpätí rokov 2008 - 2012, ale ide o skutočnosti, týkajúce sa obdobia po skončení žalovanej trestnej činnosti), a preto nezodpovedanie týchto otázok zo strany poškodenej nemôže zakladať zásadné porušenie práva obvineného na obhajobu (keďže aj v prípade ich zodpovedania by prípadné odpovede svedkyne - poškodenej nemohli prispieť k objasneniu skutočností týkajúcich sa žalovaných skutkov, keďže s nimi nesúvisia časovo, ani vecne). Na základe uvedeného je zrejmé, že dovolací dôvod
1 písm. c) Tr. por. v predmetnej veci naplnený nebol.
1 písm. g) Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Dovolací dôvod
tohto ustanovenia možno úspešne uplatňovať v prípadoch, keď sa vydané rozhodnutie opiera o dôkazy, ktoré neboli na hlavnom pojednávaní vykonané zákonným spôsobom. Nemožno ním napadnúť spôsob hodnotenia dôkazu súdom. Nesprávne hodnotenie dôkazu možno napraviť v odvolacom konaní, nie však v konaní o dovolaní. Proces dokazovania (a to nielen z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých, vo veci vykonaných dôkazov, dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá,
ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por.,
ktorej orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. V rámci dovolaním iniciovaného prieskumu odôvodneného dovolacím dôvodom
1 písm. g) Tr. por. môže najvyšší súd preskúmavať len to (ak dovolanie nepodal minister spravodlivosti Slovenskej republiky
3 Tr. por.), či jediný usvedčujúci dôkaz alebo viaceré rozhodujúce usvedčujúce dôkazy boli vykonané zákonným spôsobom. Ak dospeje k záveru o zákonnosti vykonaného dokazovania, najvyšší súd nemôže spochybňovať skutkové zistenia, prehodnocovať vykonané dôkazy a ich hodnotenie vykonané súdmi nižších stupňov (porovnaj uznesenie najvyššieho súdu z 23. septembra 2015, sp. zn. 2 Tdo 57/2015). Už zo samotného znenia § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. vyplýva, že dôvodom na podanie dovolania
tohto ustanovenia musí byť skutočnosť, že rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom. V posudzovanom prípade však obvinený namietal spôsob hodnotenia dôkazov prvostupňovým, ako aj odvolacím súdom a tiež namietal nevykonanie ním a jeho obhajcom navrhovaných dôkazov, čo (ako už bolo uvedené vyššie) nemožno úspešne uplatňovať v rámci tohto dovolacieho dôvodu. Na základe uvedeného je zrejmé, že ani dovolací dôvod
1 písm. g) Tr. por. naplnený nebol.
1 písm. i) Tr. por. dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Dôvod dovolania
1 písm.
c) Tr. por. na neverejnom zasadnutí odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.