Najvyšší súd 1Sža/15/2010 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci žalobcu: S. S., nar. X., štátny príslušník I., zastúpený Mgr. M. Š., advokátom, Ž., proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica, Skuteckého č. 15, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UHCP-55-1/RHCP-BB-SK-2008 zo dňa
- júla 2008, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 1Scud/43/2008-37 zo dňa
- novembra 2008, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 1Scud/43/2008-37 zo dňa
- novembra 2008 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. UHCP-55-1/RHCP-BB-SK-2008 zo dňa
- júla 2008 r u š í a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 338,30 € v lehote 10 dní od právoplatnosti rozsudku do rúk Mgr. M. Š., právneho zástupcu žalobcu. O d ô v o d n e n i e : 1Sža/15/2010 2 Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti a následného zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa
- júla 2008 č. UHCP-55-1/RHCP-BB-SK-
- Týmto rozhodnutím bolo potvrdené rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru v Žiline zo dňa
- apríla 2008, č. UHCP- -41-27/RHCP-BB-CP-2-ZI-PP-2008, ktorým bola žalobcovi zamietnutá žiadosť o udelenie prvého povolenia na trvalý pobyt podľa § 39 ods. 2 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov a zamietnuté odvolanie žalobcu. Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a rozhodli v súlade so zákonom o pobyte cudzincov. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd tak, že neúspešnému žalobcovi nepriznal právo na ich náhradu v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p.. Proti rozsudku krajského súdu žalobca podal odvolanie, v ktorom zopakoval námietky voči rozhodnutiam správnych orgánov prakticky zhodne s obsahom podanej žaloby. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a zrušil rozhodnutie žalovaného. Namietal, že krajský súd vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Poukázal na skutočnosť, že Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. V odvolaní citoval čl. 8 Dohovoru, ktorý každému zaručuje právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, najmä na rozsudok Mehemi proti Francúzsku (sťažnosť č. 25017/94) a na prípad Boultif proti Švajčiarsku (sťažnosť č. 54273/00). Pokiaľ ide o rozhodnutie o vyhostení z Nemecka, skutkový stav ohľadne rodinného života žalobcu sa výrazne zmenil, žalobca si zobral pani L. po dlhoročnej známosti. Preto bol zásah do rodinného života žalobcu spôsobený neudelením povolenia na trvalý pobyt v rozpore s čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom 8Sža/8/2009 zo dňa
- apríla 2009 rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 1Scud/43/2008-37 zo dňa
- novem- bra 2008 potvrdil. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Proti rozsudku najvyššieho súdu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky a namietal, že rozsudkom bolo 1Sža/15/2010 3 porušené právo na rešpektovanie rodinného života, ktoré je zaručené čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“). Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. III.ÚS 331/09-37 zo dňa
- decembra 2009 rozhodol, takto: ,,
- Právo S. S., nar. X., štátneho občana I. R., na rešpektovanie rodinného života zaručeného čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sža/8/2009 z
- apríla 2009 porušené bolo.
- Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sža/8/2009 z
- apríla 2009 zrušuje a prikazuje mu vo veci znovu konať a rozhodnúť.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý uhradiť S. S., nar. X., štátnemu občanovi I. R., trovy konania v sume 245,70 € (slovom dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov) na účet jeho právneho zástupcu Mgr. M. Š., Advokátska kancelária Š., s.r.o., Ž., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
- Vo zvyšnej časti sťažnosti S. S., nar. X., štátneho občana I. R., n e v y h o v u j e.“ Ústavný súd Slovenskej republiky v predmetnom náleze konštatoval: ,,Zatiaľ čo príslušný orgán cudzineckej polície rozhodujúci v prvom stupni sa právnym postavením sťažovateľa z hľadiska právnej ochrany poskytovanej čl. 8 dohovoru vôbec nezaoberal, odvolací orgán cudzineckej polície, krajský súd a najvyšší súd pripustili, že neudelenie povolenia na trvalý pobyt predstavuje vzhľadom na okolnosti sťažovateľovho prípadu zásah do jeho práva na rešpektovanie rodinného života. Podľa ich názoru však ide o zásah zlučiteľný s čl. 8 dohovoru, pretože bol vykonaný v súlade so zákonom (§ 39 ods. 2 v spojení s § 2 písm.d/ zákona o pobyte cudzincov s prihliadnutím na § 59a ods. 1 písm.c/ uvedeného zákona), a je v záujme národnej a verejnej bezpečnosti, ako aj v záujme predchádzania zločinnosti, čo krajský súd a najvyšší súd konštatovali najmä s ohľadom na fakt, že sťažovateľ sa dlhodobo nelegálne zdržiaval na území štátov Schengenského priestoru.“ Ústavný súd Slovenskej republiky po zohľadnení konkrétnych okolností sťažovateľovho prípadu uvedené dôvody v rozhodnutiach správnych orgánov a súdov nepovažoval za dostatočné vzhľadom na požiadavky vyplývajúce z čl. 8 dohovoru. 1Sža/15/2010 4 Ústavný súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že ústavnou povinnosťou orgánov štátnej moci bolo zvážiť, ,,či sťažovateľove osobné a rodinné pomery spadajú do pôsobnosti čl. 8 ods. 1 dohovoru, a v prípade kladného záveru rovnako dôsledne posúdiť, či by odmietnutie povolenia na trvalý pobyt bolo opatrením zlučiteľným s podmienkami čl. 8 ods. 2 dohovoru limitujúcimi možnosť zásahu do práva na rešpektovanie rodinného života. Právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života v zmysle čl. 19 ods. 2 ústavy a čl. 8 dohovoru zahŕňa nielen negatívnu povinnosť štátu zdržať sa mocenského zásahu do nich, ale aj jeho pozitívny záväzok prijať účinné opatrenia na zabezpečenie ich efektívnej ochrany (napr. II. ÚS 8/96, II. ÚS 47/97, III. ÚS 70/01, III. ÚS 194/06).“ V náleze ústavný súd ďalej konštatoval: ,,Dohovor síce nezaručuje právo cudzinca vstúpiť alebo usadiť sa na území štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohovoru, avšak vyhostenie osoby z krajiny, v ktorej žijú blízki členovia jeho rodiny, môže predstavovať porušenie práva na rešpektovanie rodinného života v zmysle čl. 8 ods. 1 dohovoru (napr. Moustaquim v. Belgicko, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z
- februára 1991, § 36; Boultif v. Švajčiarsko, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z
- augusta 2001, § 39). Garancie vyplývajúce z práva na rešpektovanie rodinného života predpokladajú existenciu rodiny, t.j. existenciu skutočného a reálneho (efektívneho) rodinného života, prípadne zamýšľaného rodinného života, ktorý sa síce ešte v plnosti neetabloval, avšak je založený na platnom a skutočnom (pravom) manželstve zahŕňajúcom blízky vzťah a spoločný život (kohabitáciu) manželov v čase namietaného zásahu alebo krátko pred ním (obdobne napr. Abdulaziz, Cabales a Balkandali v. Spojené kráľovstvo, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z
- mája 1985, § 62). Náležite posúdenie sťažovateľovej žiadosti v tomto smere vyžadovalo dôsledné preskúmanie ,,osobitných a rodinných pomerov cudzinca“ tak, ako to ustanovuje aj § 39 ods. 1 písm.b/ zákona o pobyte cudzincov, okrem iného vypočutie manželky sťažovateľa (prípadne vykonanie ďalších dôkazov) v záujme zistenia okolností uzavretia ich manželstva a preverenia sťažovateľových tvrdení o viacročnom (dlhodobom) trvaní a stálom charaktere ich vzťahu, ako aj bližšie objasnenie okolností ich príchodu na územie Slovenskej republiky a nadviazania vzájomného kontaktu, vzhľadom na obsah vysvetlenia podaného sťažovateľom
- novembra 2007 na Oddelení azylu Policajného zboru Vlachy. Náležité objasnenie a následné posúdenie uvedených skutočností je pre rozhodnutie vo veci podstatné, pretože sa týka otázky, či v prípade sťažovateľovho manželstva ide 1Sža/15/2010 5 o ,,rodinný život“ požívajúci ochranu v zmysle čl. 8 ods. 1 dohovoru, prípadne, či nie je daný dôvod na zamietnutie žiadosti podľa § 39 ods. 2 písm.d/ zákona o pobyte cudzincov (ak je dôvodné podozrenie, že cudzinec uzavrel manželstvo s cieľom získať povolenie na trvalý pobyt)“. Najvyšší súd Slovenskej republiky súc viazaný nálezom ústavného súdu ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) opätovne preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je treba zmeniť, rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovení § 250ja ods. 2, § 214 ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
- marca 2010 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.). Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu správnych orgánov. V intenciách ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. ,,Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a s postupom správnych orgánov“ sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická osoba alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné pre preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Podľa ustálenej judikatúry správnych súdov v správnom súdnictve súdy preskúmavajú na základe žalôb zákonnosti rozhodnutí a postupu správnych orgánov, pričom nejde a pokračovanie správneho konania. Preto správne súdy vykonávajú dokazovanie iba výnimočne najmä vtedy ak považujú za potrebné verifikovať už vykonané dôkazy v správnom konaní. 1Sža/15/2010 6 V predmetnej veci bude nevyhnutné v intenciách záverov záväzného nálezu ústavného súdu vykonať nové dôkazy na dôsledné preskúmanie osobných a rodinných pomerov žalobcu tak ako to ustanovuje § 39 ods. 1 písm.b/ zákona o pobyte cudzincov, ktoré dokazovanie nie je verifikáciou už zisteného skutkového stavu veci v zmysle ustanovenia § 250i ods. 1 O.s.p.. Bude potrebné vypočuť manželku žalobcu najmä s cieľom preverovania tvrdení žalobcu o viacročnom a stálom charaktere ich vzťahu a skutočnom zámere žiť spoločne so žalobcom v stálom (pravom) manželstve. Po vykonaní tohto dôkazu bude vhodné zvážiť a rozhodnúť, či je potrebné vykonať aj prípadne ďalšie na náležité ozrejmenie skutkového stavu veci. Bude potrebné, aby žalovaný správny orgán po doplnení dokazovania v naznačenom smere a opätovnom vyhodnotení dôkazov a rozhodol či sú alebo nie sú v prípade žalobcu splnené podmienky podľa § 35 ods. 1 písm.a/ zákona o pobyte cudzincov na udelenie prvého povolenia na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Žalovaný správny orgán v prípade negatívneho rozhodnutia musí vo svojom rozhodnutí náležite vyhodnotiť, či zásah do práv žalobcu na rešpektovanie rodinného života spočívajúci v neudelení povolania na trvalý pobyt by nebol v rozpore s čl. 8 dohovoru. Za tohto stavu odvolací súd rozhodol tak, že napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov v sume 338,30 €. Trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia v prvostupňovom konaní, ako aj v odvolacom konaní a za zaplatený súdny poplatok. Trovy prvostupňového konania – 4 úkony právnej služby v roku 2008 – 4 x 1462 Sk = 5860 Sk. Režijný paušál k úkonom právnej služby – 4 x 190 Sk = 760 Sk. Náhrada za používanie motorového vozidla v zmysle ustanovenia § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 260/2004 Z.z. o sumách základnej náhrady za používanie motorových vozidiel pri pracovných cestách – 6,20 Sk x 89 x 2 = 1103 Sk. Náhrada za spotrebované pohonné hmoty – 178 km pri spotrebe 7,7 l/km za cenu 1Sža/15/2010 7 34,20 Sk/liter = 468,74 Sk. Zaplatený súdny poplatok – 2000 Sk. Výška trov konania spolu : 5860 + 760 + 1103,6 + 468,74 + 2000 = 10 192,34 Sk = 338,30 €. Odmeny a náhrady neboli zvýšené o DPH, keďže advokát je platcom DPH až od
- januára 2010 a právne úkony boli vykonané v roku
- Náhradu trov konania je žalovaný povinný zaplatiť do rúk jeho advokáta Mgr. M. Š. (§ 149 ods. 1 O.s.p.) v lehote 10 dní od právoplatnosti rozsudku. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný. V Bratislave
- marca 2010 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská