1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu a účastníkom nepriznal náhradu trov konania. Žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-167/2013/OPK vydaného dňa 19.02.2014, ktorým žalovaný zamietol rozklad proti personálnemu rozkazu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 310 zo dňa 13.11.2013 a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Prvostupňovým rozhodnutím, personálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky č. 310 zo dňa 13.11.2013 bol žalobca
1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru“) prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru. Krajský súd z administratívneho spisu zistil, že personálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky č. 310 zo dňa 13.11.2013 bol žalobca prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru
1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z.. Dôvodom jeho prepustenia bola skutočnosť, že žalobca počas svojej služobnej činnosti, ktorá spočívala v zabezpečovaní prítomnosti svedka V. na úkonoch vyšetrovateľky pplk. Ing. A., ako aj v osobnej prítomnosti pri úkonoch vyšetrovateľa s osobou V., sa v rámci plnenia si svojich služobných povinností vo výkone štátnej služby v dobe minimálne od dňa 21.05.2013 oboznámil s informáciou, že V. podvodným spôsobom vylákal od viacerých poškodených finančnú sumu vo veľkom rozsahu, t. j. sumu nad 133.000,- ?, pričom túto informáciu využil spolu s mjr. Ing. V., zaradeným na funkcii starší referent špecialista expozitúry Bratislava národnej protizločineckej jednotky národnej kriminálnej agentúry Prezídia PZ, v úmysle získať pre seba neoprávnenú výhodu spočívajúcu v obohatení sa o finančnú sumu 150.000,- ? tým spôsobom, že minimálne od 11.09.2013 do 01.10.2013, v doposiaľ presne neustálených časoch počas vykonávania služobnej činnosti s V., využijúc svoje postavenie, nútili V. k vyplateniu finančnej hotovosti 150.000,- ?, zároveň mu sľubovali, že sa o neho postarajú, pričom v presne neustálenom čase, minimálne po dni 18.09.2013 mu mjr. Ing. V. prostredníctvom svokry žalobcu T. vložil na účet, s ktorým disponuje, finančnú hotovosť 500, - ?, pochádzajúcu zo sumy 5.000,- ?, ktoré prevzal mjr. Ing. V. od V., za čo žalobca telefonicky poďakoval Danielovi Vanišovi, pričom po prijatí tejto sumy žalobca a mjr. Ing. V. požadovali i naďalej doplatenie celkovej požadovanej finančnej sumy a dňa 01.10.2013 prijali od V. v obci Suchohrad č. 147 finančnú sumu každý po 10.000,- ? v hotovosti. Správny orgán vyhodnotil toto konanie žalobcu ako zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy, zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Žalobca sa uvedeného konania dopustil najskôr dňa 11.09.2013 a správny orgán - riaditeľ expozitúry Bratislava národnej protizločineckej jednotky NAKA P PZ sa o tomto konaní žalobcu dozvedel dňa 03.10.
1 písm.
vyjadrenia žalovaného žalobca bol s uvedenými internými predpismi opakovane riadne oboznámený v dňoch 02.03.2012, 03.04.2013 a 06.
vlastnej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech žalobcu (za súčasného zohľadnenia okolností
2 zákona č. 73/1998 Z. z.), pričom po ich vyhodnotení bolo správne konštatované protiprávne konanie žalobcu, ktoré bolo nezlučiteľné s postavením príslušníka PZ. Žalovaný postupoval v zmysle platnej právnej úpravy, nebral do úvahy údaje z pohľadu trestného práva, ale v rámci konania o prepustení boli zabezpečené dôkazy, ktoré v konkrétnom čase preukázali skutočnosť, že žalobca svojím konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť a jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.
názoru súdu je irelevantná námietka žalobcu o jednostrannom hodnotení dôkazov správnym orgánom. Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom žalovaného, že je nezlučiteľné s dôležitými záujmami štátnej služby, aby v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru zotrval policajt, ktorý aj napriek tomu, že bol oboznámený s opatreniami na zvýšenie disciplíny príslušníkov Policajného zboru, vydanými okrem iného aj na zamedzenie konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, sa takéhoto konania dopustil. Každý príslušník Policajného zboru má väčšiu zodpovednosť za svoje konanie a svojím povolaním a profesiou má byť vzorom.
čl. 1 ods. 1 písm. d) nariadenia ministra vnútra SR č. 18/2008 o niektorých konaniach, ktoré zakladajú dôvod prepustenia príslušníka Policajného zboru zo služobného pomeru, policajt poruší služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, najmä keď koná úmyselne pre získanie neoprávnenej výhody na vlastný prospech alebo na prospech iného. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na uvedené dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov a konštatoval, že námietky žalobcu uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Súd v konaní nezistil takú vadu, ktorá by mohla mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia. Postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie bolo v súlade so zákonom, a preto súd žalobu
1 O.s.p. zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté
1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Žalobca v odvolaní, rovnako ako v žalobe poukázal na to, že nie je žiaden dôkaz o tom, že poškodeného Z. nútil k vyplateniu akejkoľvek sumy peňazí. Naopak, dozorový prokurátor Krajskej prokuratúry konštatoval, že podozrenie z právnej kvalifikácie skutku
zákona je nedôvodné, nepreukázané a dôkazovo nepodložené. Poukázal na to, že
jeho názoru ide o pomstu voči jeho osobe zo strany poškodeného Z., lebo u neho zdokumentoval spáchanie trestného činu, za čo bol v minulosti väzobne stíhaný. Na záver uviedol, že jeho vina v trestnom konaní neobstojí, nebude dostatok dôvodov ani pre disciplinárne konanie a žalovaný zrejme postupoval unáhlene a nezákonne. Predmetné rozhodnutia zasiahli do jeho práv, nakoľko služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom neporušil. K podanému odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že žalobca v podanom odvolaní neuvádza žiadne relevantné nové skutočnosti, iba zastáva názor, že došlo k nesprávnemu posúdeniu a rozhodnutiu vo veci a v tejto súvislosti sa žalovaný pridržiava svojho vyjadreniu k žalobe zo dňa 14. mája 2014. Napadnutý rozsudok krajského súdu považuje za správny, v dostatočnom rozsahu odôvodnený a navrhuje odvolaciemu súdu tento ako vecne správny potvrdiť. Dňom 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák.č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) upravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.
2 SSP odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. V súlade s uvedenými prechodnými ustanoveniami postupoval najvyšší súd
doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia vyvesené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk najmenej päť dní vopred, v senáte rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011) a rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.). Odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.). Najvyšší súd z obsahu predloženého súdneho a administratívneho spisu zistil skutkový stav tak, ako je podrobne popísaný v rozsudku krajského súdu, preto skutočnosti účastníkom známe nebude nadbytočne opakovať, jeho odôvodnenie považuje za úplné, vyčerpávajúce, dostatočne výstižné a presvedčivé (§ 157 ods. 2 O.s.p.) a len na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) dodáva nasledovné: Základným poslaním správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky); ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy ukrátená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide. Podstatou konania v správnom súdnictve
druhej hlavy piatej časti OSP je preskúmať zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP). Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. KM - OLVS-167/2013/OPK vydaného dňa 19.02.2014, ktorým žalovaný zamietol rozklad proti personálnemu rozkazu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 310 zo dňa 13.11.2013 a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Prvostupňovým rozhodnutím, personálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky č. 310 zo dňa 13.11.2013 bol žalobca
1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru“) prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru.
1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru sa policajt prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.
3 zákona č. 73/1998 Z.z. je policajt povinný
, ktoré vznikli počas trvania služobného pomeru,
1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov policajného zboru oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady.
2 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov policajného zboru oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
1 zákona č.73/1998 Z. z. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Pri rozhodovaní o prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ je potrebné, aby bolo žalobcovi dostatočne preukázané, že svojím protiprávnym konaním porušil služobnú povinnosť a služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo zároveň na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Pokiaľ ide o rozsah preskúmavacej pôsobnosti správneho uváženia, súdy sú limitované ustanovením § 245 ods. 2 O.s.p. a pri preskúmavaní zákonnosti takéhoto rozhodnutia zisťujú, či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonov. V praxi to znamená, že najskôr, ako pri každom inom rozhodnutí venujú pozornosť tomu, či správny orgán vychádza z náležite zisteného skutkového stavu veci a či správne aplikoval právny predpis na predmetný skutok. Prieskum je zameraný aj na zisťovanie, či žalobou napadnuté rozhodnutie je zrozumiteľné a náležite zdôvodnené, a to osobitne v nadväznosti na aplikovaný inštitút správneho uváženia.
ustáleného právneho názoru najvyššieho súdu, posúdenie otázky závažnosti porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti je predmetom správneho uváženia žalovaného a súdu neprislúcha, aby vlastnou úvahou nahrádzal diskrečné oprávnenie správneho orgánu v otázke naplnenia obsahu právne neurčitého pojmu „porušenie služobnej prísahy a služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom“, pretože tým by vstupoval do právomoci orgánu exekutívy, ktorá mu neprináleží. Rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky formálne aj obsahové náležitosti, ktoré vyžaduje ustanovenie § 241 zákona č. 73/1998 Z. z., najmä, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami sa správny orgán riadil pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Obidva správne orgány v danej veci postupovali v intenciách vyššie citovaných právnych noriem, vo veci zistili skutočný stav a zo skutkových okolností vyvodili aj správny právny záver. Vzhľadom na vyššie uvedené najvyšší súd dospel k záveru, že v konaní žalovaného správneho orgánu ani v konaní, ktoré mu predchádzalo nezistil takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia (§ 250j ods. 3 O.s.p.), v dôsledku čoho nemožno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu alebo jeho postup nie je v súlade so zákonom. Krajský súd preto nepochybil, keď žalobu zamietol. Pokiaľ ide o žalobcom namietanú skutočnosť, že na konanie o prepustenie zo služobného pomeru mali byť analogicky aplikované trestnoprávne princípy, k tomu najvyšší súd považuje za potrebné uviesť, že v konaní o prepustení zo služobného pomeru sa nejedná o posudzovanie spáchania trestného činu ani správneho deliktu, ale o zistenie porušenia služobnej prísahy. Konanie o prepustení zo služobného pomeru policajta nemožno zamieňať s trestným konaním a toto konanie nezávisí (pri prepustení zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru.
1 písm. e) zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru) od výsledku trestného konania. Najvyšší súd záverom dodáva, že obsah podaného odvolania žalobcu vo veľkej miere korešponduje so žalobou a žalobca neuviedol žiadne vecné námietky týkajúce sa rozhodnutia krajského súdu. Vzhľadom na uvedené najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny
3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. a s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov súdneho odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol
2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Žalovanému v súdnom preskúmavacom konaní náhrada trov zo zákona neprináleží. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.