2 písm. c/, d/, e/ v spojení s § 250l ods. 2 a § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a v zrušenej časti vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. V prevyšujúcej časti (odvolanie čo do výroku 4. a 5.) konanie zastavil a o náhrade trov konania rozhodol tak, že navrhovateľom
1 v spojení s § 250l ods. 2 OSP priznal právo na náhradu trov konania a zaviazal odporcu nahradiť im trovy konania vo výške 913,56 eur, v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet advokátky JUDr. Martiny Kožárovej Jenčovej. Proti rozsudku krajského súdu podal odporca v časti výroku, týkajúceho sa náhrady trov konania včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v tejto časti zrušil a rozhodol tak, že navrhovateľom z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 150 ods. 1 OSP) ako aj z dôvodu ich neprimeranosti k hodnote predmetných nehnuteľností (§ 150 ods. 2 OSP), právo na náhradu trov konania neprizná. Prípustnosť odvolania, napriek zrušeniu rozhodnutia
1 písm. c/, d/, e/ OSP odôvodnil tým, že ustanovenie § 250k a § 250h ods. 2 OSP síce rieši otázku náhrady trov konania, avšak nerieši rozhodovanie o trovách konania pri podanom odvolaní voči prvostupňovému súdnemu rozhodnutiu, preto na uvedenú situáciu v zmysle ust. § 246c ods. 1 veta prvá OSP možno primerane použiť ustanovenia tretej a štvrtej časti OSP, a keďže ust. § 250ja ods. 1 a 2 OSP upravuje iba prípustnosť odvolania pri rozhodovaní vo veci samej, v prípade odvolania voči výroku o trovách konania prvostupňového súdneho rozhodnutia treba pripustiť ust. § 246c ods. 1 a ust. § 201 OSP,
ktorého platí, že účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa, pokiaľ to zákon nevylučuje. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril podaním zo dňa
4 veta prvá a druhá OSP súd uvedie vo výroku rozsudku ustanovenie,
ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené, pričom na posúdenie prípustnosti odvolania je rozhodujúci výrok rozsudku. Z výroku rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 4Sp/13/2014-58 z
2 písm. c/, d/, e/ OSP.
1 veta druhá OSP je opravný prostriedok prípustný, len ak je to ustanovené v piatej časti.
veta druhá OSP je proti rozsudku súdu, ktorým zruší rozhodnutie správneho orgánu, prípustné odvolanie len z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a/ a b/.
1 písm. c/ OSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Konanie
tretej hlavy piatej časti OSP, v rámci ktorého súd rozhoduje o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov je dvojinštančným konaním v prípadoch, keď súd rozhodnutie správneho orgánu potvrdí. Vtedy je
Ak však súd rozhodne rozsudkom
druhej vety tohto ustanovenia (vyjmúc rozhodnutie z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a/ a b/ OSP), nastupuje režim konania jednoinštačného, pričom toto konanie je upravené ako celok, rozhodovanie o trovách konania z neho nevynímajúc (§ 250k v spojení s § 250l ods. 2 OSP). Proti rozhodnutiu súdu
ustanovenia § 250s druhej vety OSP, teda proti rozhodnutiu vo veci samej, a tým ani proti rozhodnutiu o trovách konania, zákon odvolanie nepripúšťa. Skutočnosť, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci zrušil rozhodnutie odporcu
2 písm. c/, d/, e/ OSP, má za následok, že odvolanie proti takémuto rozhodnutiu súdu
Rovnaký názor vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. k. II. ÚS 181/2011-35 zo dňa 14. septembra 2011, v ktorom s odvolaním sa na § 246c ods. 1 vetu druhú OSP uviedol, že vzhľadom na toto ustanovenie je v konaní
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku akýkoľvek opravný prostriedok (teda aj odvolanie proti výroku o náhrade trov konania) prípustný iba vtedy, keď je to v tejto časti výslovne ustanovené. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti musel Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 4Sp/13/2014-58 z 13. októbra 2015
1 písm. c/ OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250s veta druhá OSP, odmietnuť ako odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, a to bez skúmania, či v konaní došlo k odvolateľom namietanej nesprávnosti. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 veta prvá OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a analogicky
1 písm. c/ OSP a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže výsledok konania je obdobný, ako pri zastavení konania. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.