Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6Cdo/157/2017 Identifikačné číslo spisu: 8117206521 Dátum vydania rozhodnutia: 25.10.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Danica Kočičková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:8117206521.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci T. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom v D., B., v konaní zastúpenej procesnou opatrovníčkou Katarínou Šoltýsovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Prešov, právne zastúpenej Mgr. Ladislavom Riedlom, advokátom so sídlom v Prešove, Levočská 89, za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov, o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 24Pu/3/2017, o dovolaní T. T. proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20CoP/10/2017 zo 7. apríla 2017, takto rozhodol: Dovolanie o d m i e t a. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie 1. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) v záhlaví označeným uznesením potvrdil uznesenie Okresného súdu Prešov (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) č. k. 24Pu/3/2017-10 z 13. 3. 2017 vo výroku, ktorým okresný súd vyslovil prípustnosť prevzatia a držania T. T. v zdravotníckom zariadení a vo výroku o trovách konania ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 zák. č. 160/2015 Z. z, Civilného sporového poriadku (ďalej v texte aj „C. s. p.“); vo výroku o prípustnosti držania T. v predmetnom zdravotníckom zariadení napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm.
- d)C. s. p. zrušil konštatujúc, že pokiaľ okresný súd odvolaním napadnutým uznesením zároveň vyslovil aj prípustnosť držania umiestnenej v zdravotníckom zariadení, postupoval v rozpore s ust. § 265 zák. č. 161/2015 Z. z., Civilného mimosporového poriadku (ďalej v texte aj „C. m. p.“). V odôvodnení uznesenia uviedol, že z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že hospitalizácia je v danom prípade nevyhnutná pre možné ohrozenie umiestnenej ako aj jej okolia. Pokiaľ umiestnená v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie nedodržal zákonom ustanovenú lehotu na vydanie a doručenie rozhodnutia (§ 262 C. m. p.), odvolací súd uviedol, že aj keď túto odvolaciu námietku umiestnenej možno považovať za opodstatnenú, nedodržanie lehoty na vydanie a doručenie rozhodnutia nezakladá v zmysle ust. § 67 C. m. p. bez ďalšieho vecnú nesprávnosť rozhodnutia. 2. Proti potvrdzujúcemu výroku uvedeného uznesenia odvolacieho súdu podala dňa 27. 8. 2017 T. T. (ďalej v texte aj „dovolateľka“) dovolanie namietajúc, že v konaní došlo k vade spočívajúcej v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu v dovolaním napadnutom rozsahu, v dôsledku ktorej jej odvolací súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V uvedenej súvislosti uviedla, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné, nezrozumiteľné a nepresvedčivé. Odvolací súd „nereflektoval“ na ňou uplatnené odvolacie námietky, súvisiace s postupom zdravotníckeho zariadenia pri obmedzení jej osobnej slobody. Navrhla, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu v dovolaním napadnutom výroku zrušil. 3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) po zistení, že dovolanie bolo podané včas (§ 427 C. s. p.) a naň oprávnenou osobou, zastúpenou v zmysle § 429 ods. 1 C. s. p. skúmal, či sú splnené ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania, pričom dospel k záveru, že dovolanie je potrebné podľa § 447 písm.
- c)C. s. p. odmietnuť. 4. Podľa ust. § 419 C. s. p., proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. 5. Podľa ust. § 420 písm.
- f)C. s. p., dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 6. Pod porušením práva na spravodlivý súdny proces z hľadiska § 420 písm. f/ C. s. p. treba rozumieť taký procesný postup súdu, ktorým súd zasiahol do ústavou, resp. Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd garantovaných práv dovolateľa, v dôsledku čoho bolo dovolateľovi znemožnené domáhať sa práva na súdnu ochranu prostriedkami, ktoré mu zákon priznáva. 7. Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľka namietala nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu v potvrdzujúcom výroku. Podľa názoru dovolacieho súdu odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu v dovolaním napadnutej časti, týkajúcej sa prípustnosti prevzatia T. T. do zdravotníckeho zariadenia, spĺňa kritériá odôvodnenia súdneho rozhodnutia vymedzené v ust. § 236 C. s. p. Odvolací súd v bodoch 9, 10 a 11 svojho uznesenia zrozumiteľne vysvetlil, prečo považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie v potvrdenej časti za vecne správne, pričom sa tiež vysporiadal s odvolacou námietkou dovolateľky, ktorá sa týkala nedodržania lehoty v zmysle ust. § 262 C. m. p. Takéto odôvodnenie zodpovedá požiadavke vyplývajúcej z § 236 C. s. p., v zmysle ktorého má uznesenie obsahovať stručné odôvodnenie. Vzhľadom na povahu konania danú ustanoveniami § 261 a § 262 C. m. p. je odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu postačujúce. Nemožno sa preto stotožniť s dovolacou námietkou dovolateľky, že odvolací súd nedostatočným odôvodnením rozhodnutia porušil jej právo na spravodlivý súdny proces v zmysle ust. § 420 písm. f/ C. s. p. 8. Na základe uvedených skutočností dovolací súd dovolanie dovolateľky podľa ust. § 447 písm.
- c)C. s. p. odmietol. 9. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 C. s. p. v spojení s ust. § 52 C. m. p. tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. 10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.