zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného B. X. sa z a m i e t a. Odôvodnenie Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) uznesením z 5. septembra 2017, sp. zn. Ntc 14/2017,
1 Tr. por. v spojení s § 18 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 549/2011 Z. z.“) a
2, ods. 5 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 475/2005 Z. z.“) zamietol návrh odsúdeného B. X. na zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody preradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. V odôvodnení súd uviedol, že odsúdený X. na preradenie do ústavu s minimálnym stupňom stráženia nespĺňa materiálne podmienky. Ide o osobu s bohatou kriminálnou minulosťou (27-krát trestanú prevažne za majetkovú trestnú činnosť), spoločensky neprispôsobivú s pohŕdavým postojom k normám a pravidlám slušného správania, ale aj k základným hodnotám chráneným Trestným zákonom. Ako súd uviedol, i keď z objektívnych dôvodov nebol u odsúdeného X. vypracovaný program zaobchádzania, nemožno skonštatovať, že by ho plnil. Počas výkonu trestu si odsúdený nevytvoril podmienky pre získanie disciplinárnej odmeny a vzhľadom na jeho recidívu, slabé pracovné návyky, ako aj aktuálne odsúdenie za závažnejšiu trestnú činnosť, sa v hodnotiacej správe konštatuje vysoké riziko ďalšieho sociálneho zlyhania. Na podklade týchto úvah súd záverečné odporúčanie riaditeľa ÚVTOS Leopoldov (v kontexte celého obsahu hodnotiacej správy) vyhodnotil ako nelogické. Keďže zmysel zmeny spôsobu výkonu trestu odňatia slobody nespočíva len v tom, aby bol odsúdený bez zreteľa na účel trestu, za dobré správanie, resp. vzorné plnenie si pracovných povinností automaticky preradený do ústavu s nižším stupňom stráženia, krajský súd dospel k záveru, že návrh odsúdeného je nedôvodný a jeho náprava môže byť zabezpečená len v ústave na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Záverom krajský súd dodal, že o spoločnom výkone postupne uložených trestov odňatia slobody rozhodol vecne a miestne nepríslušný súd - Okresný súd Trnava (ďalej len „okresný súd“). Proti tomuto uzneseniu podal ihneď na verejnom zasadnutí odsúdený X. sťažnosť, ktorú písomne odôvodnil 25. septembra 2017. Namietal, že o spoločnom výkone trestu rozhodoval nepríslušný súd, a teda od 26. mája 2017 je nezákonne umiestnený v ústave na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Aj keď o predmetnom pochybení krajský súd mal vedomosť, nevydal žiadne rozhodnutie, ktorým by ho preradil do výkonu trestu s minimálnym stupňom stráženia. Naopak, súd jeho návrh zamietol, a to napriek tomu, že riaditeľ ÚVTOS Leopoldov jeho preradenie odporučil. Vytýkal tiež, že krajský súd sa nezaujímal o hodnotenie jeho osoby a že svoje rozhodnutie založil výhradne na jeho trestnej minulosti, hoci táto okolnosť môže byť relevantná iba v prípade žiadosti o podmienečné prepustenie, nie však pri žiadosti o preradenie do ústavu na výkon trestu s miernejším stupňom stráženia. Na podklade uvedeného odsúdený X. sťažnostný súd požiadal, aby bol jeho návrh na preradenie do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia posúdený nanovo. K podanej sťažnosti sa prokurátor Krajskej prokuratúry v Žiline nevyjadril. Sťažnosť, ako aj kompletný spisový materiál bola Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) riadne predložená 23. októbra 2017. Najvyšší súd postupom
1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému odsúdený B. X. podal sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel pritom k záveru, že táto nie je dôvodná.
1 zákona č. 549/2011 Z. z. súd, ktorý rozhodol o uznaní a výkone rozhodnutia, je oprávnený prijať všetky následné rozhodnutia spojené s výkonom trestnej sankcie vrátane podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.
2 zákona č. 475/2005 Z. z. ak odsúdený zaradený do ústavu s vyšším stupňom stráženia plní program zaobchádzania, môže mu súd zmeniť spôsob výkonu trestu preradením do ústavu s nižším stupňom stráženia; to neplatí pre odsúdeného na doživotný trest.
4 písm. a/ zákona č. 475/2005 Z. z. o zmene spôsobu výkonu trestu preradením do iného stupňa stráženia rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu alebo odsúdeného alebo aj bez takéhoto návrhu. Odsúdený môže podať návrh o zmenu spôsobu výkonu trestu preradením len do ústavu s nižším stupňom stráženia po vykonaní tretiny trestu, ak bol zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia. Najvyšší súd zo spisového materiálu zistil, že krajský súd rozsudkom z 9. novembra 2016, sp. zn. Ntc 47/2016, v spojení s uznesením najvyššieho súdu z 22. decembra 2016, sp. zn. 5 Urto 11/2016,
1 zákona č. 549/2011 Z. z. rozhodol tak, že rozsudok Okresného súdu v Příbrami zo
1 písm. b/, ods. 2, ods. 3 Trestného zákonníka Českej republiky a za ktorý (a ďalšie zbiehajúce trestné činy) mu bol
3 Trestného zákonníka Českej republiky uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) rokov a 8 (ôsmich) mesiacov, na výkon ktorého bol
3 Trestného zákonníka Českej republiky zaradený do väznice s dozorom, sa na území Slovenskej republiky uznáva a vo výkone trestu odňatia slobody sa bude
2 Tr. por. v spojení s § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. pokračovať bez jeho premeny v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň krajský súd rozsudkom zo
1 písm. b/, ods. 2, ods. 3 Trestného zákonníka Českej republiky a za ktorý (a ďalšie zbiehajúce trestné činy) mu bol
3 Trestného zákonníka Českej republiky uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov, na výkon ktorého bol
2 písm. c/ Trestného zákonníka Českej republiky zaradený do väznice s ostrahou, sa na území Slovenskej republiky uznáva a vo výkone trestu odňatia slobody sa bude
2 Tr. por. v spojení s § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. pokračovať bez jeho premeny v ústave na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Dňa
3 Tr. por. určil spoločný spôsob výkonu postupne uložených trestov odňatia slobody (vyššie uvedenými uznávacími rozsudkami krajského a najvyššieho súdu) tak, že odsúdeného X. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Dňa
2 zákona č. 475/2005 Z. z. a odsúdený X. po prvýkrát nastúpil do ústavu so stredným stupňom stráženia až na podklade uznesenia okresného súdu
4 písm. a/ zákona č. 475/2005 Z. z., ako aj úvahy o dosiahnutí účelu trestu), resp. sťažnostné námietky odsúdeného X. (o tom, že krajský súd si nevyžiadal jeho hodnotenie z českej väznice, resp. že bol zaradený do nástupného oddielu, a tak si prácou ani nemohol vytvoriť podmienky pre disciplinárnu odmenu), možno vyhodnotiť ako nadbytočné. K námietke odsúdeného týkajúcej sa nepríslušnosti okresného súdu vo veci rozhodovania o spoločnom spôsobe výkonu trestu, aj najvyšší súd uvádza, že vo veci mal v zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z. rozhodovať krajský súd. Vzhľadom na to, že uznesenie okresného súdu je právoplatné a za danej procesnej situácie krajský a ani najvyšší súd nemali možnosť predmetné uznesenie zrušiť (a príp. nahradiť), neostáva nič iné, len ho rešpektovať. Pre úplnosť však najvyšší súd dodáva, že krajský súd ako súd, ktorý je príslušný rozhodovať aj o tejto otázke sa v napadnutom uznesení podrobne (a treba dodať, že aj presvedčivo) vyjadril ohľadne ústavu, ktorý u odsúdeného X. najlepšie zabezpečí jeho nápravu. Vychádzajúc z vyššie formulovaných úvah dospel najvyšší súd k záveru, že sťažnosť odsúdeného X. nie je dôvodná, a preto ju
1 písm. c/ Tr. por. zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.