Najvyšší súd 6 Cdo 21/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ Ing. F. F., bývajúceho v B., 2/ Ing. E. F., bývajúcej v B., 3/ J. L., bývajúcej v B., 4/ O. Š., bývajúceho v B., 5/ O. M. (predtým Š.), bývajúcej v B., 6/ D. B., bývajúceho v B., 7/ M. B., bývajúcej v B., 8/ M. K., bývajúcej v B., 9/ Ing. E. Š., bývajúcej v B., všetkých okrem ţalobcov 4/ a 5/ v dovolacom konaní zastúpených JUDr. Ľ. F., advokátom so sídlom v B., proti ţalovaným 1/ JUDr. Ľ. C., bývajúcemu v B., 2/ H., spol. s r.o., so sídlom v B., v dovolacom konaní zastúpenej JUDr. E. B., advokátkou so sídlom v Š., o určenie neplatnosti prevodu vlastníctva, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 19 C 72/2007, o dovolaní ţalobcov l/, 2/, 3/, 6/, 7/, 8/ a 9/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z
- júna 2010 sp. zn. 14 Co 515/2008 rozhodol t a k t o : Dovolanie o d m i e t a . Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Bratislave označeným rozsudkom na odvolanie ţalobcov 1/, 2/, 3/, 6/, 7/, 8/ a 9/ potvrdil v napadnutej časti rozsudok Okresného súdu Bratislava IV z
- mája 2008 č. k. 19 C 72/2007-274, ktorým súd prvého stupňa zamietol ţalobu v časti o určenie neplatnosti prevodu vlastníctva zo ţalovaného 1 na ţalovaného 2 k bytom v bytovom dome na ulici S. na parcele č. X. k. ú. D., zo zápisom vkladu vlastníctva do katastra nehnuteľností pod č. V. dňa X.. Potvrdenie prvostupňového rozsudku odôvodnil jeho vecnou správnosťou. Stotoţnil sa s názorom súdu prvého stupňa o nepreukázaní naliehavého právneho záujmu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. ţalobcami na poţadovanom určení. Uviedol, ţe postavenie ţalobcov by sa rozhodnutím vo veci nijako nezmenilo, nevyriešilo by sa ich neisté postavenie, ani spornosť ich práva, či majú nárok na odkúpenie bytov za zákonom určenú cenu. Poukázal 6 Cdo 21/2011 2 na tú skutočnosť, ţe táto sporná otázka je uţ predmetom iných súdnych konaní o návrhoch ţalobcov na uloţenie povinnosti (podľa § 80 písm. b/ O.s.p.) vlastníkovi bytu tento odpredať nájomcovi, v ktorých sa súd musí prejudiciálne vysporiadať s otázkami kto je vlastníkom toho - ktorého bytu, či sa na neho vzťahuje zákonná povinnosť previesť toto vlastnícke právo na nájomcov, a ak áno, za akú cenu. Proti tomuto rozsudku krajského súdu ako odvolacieho súdu podali dovolanie ţalobcovia 1/, 2/, 3/, 6/, 7/, 8/ a 9/. Ţiadali, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnili nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), ktorý sa stotoţnil s názorom prvostupňového súdu o nepreukázaní naliehavého právneho záujmu ţalobcami v konaní. Nesúhlasili s argumentáciou odvolacieho súdu; uviedli, ţe v návrhu poţadované určenie nemá (len) povahu predbeţnej otázky k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah, ale túto otázku a zároveň aj spor v základe priamo vyrieši. Výrokom rozhodnutia súdu o poţadovanom určení by sa podľa ich názoru odstránila dlhotrvajúca neistota ohľadne existencie ich práva ako nájomcov na prevod vlastníctva bytu podľa zákona č. 182/1993 Z. z. Ţalovaný 1/ sa k podanému dovolaniu nevyjadril. Ţalovaný 2/ súhlasil s odôvodnením rozsudkov súdov oboch niţších stupňov, ţe v danej veci ţalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem a vo svojom vyjadrení k dovolaniu poukázal na jeho neprípustnosť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), riadne zastúpení (§ 241 ods. 1O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný, preto ho treba odmietnuť. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). 6 Cdo 21/2011 3 V preskúmavanej veci dovolatelia napadli dovolaním rozhodnutie odvolacieho súdu vydané vo forme rozsudku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p. Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O.s.p. neprichádza do úvahy. Nejde totiţ o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretoţe dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a
- Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 O.s.p., moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 O.s.p. neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p., dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. Dovolatelia v mimoriadnom opravnom prostriedku takúto vadu nenamietali a ani v dovolacom konaní existencia vady takejto povahy nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania preto nemoţno vyvodiť ani z tohto ustanovenia. Dovolateľmi namietané nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) je síce dovolacím dôvodom, ktorý moţno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné, no samotný tento dôvod prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach 6 Cdo 21/2011 4 Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia. Nakoľko prípustnosť dovolania ţalobcov 1/, 2/, 3/, 6/, 7/, 8/ a 9/ nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p. ani z § 237 O.s.p., odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky ich dovolanie v súlade s ustanovením § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretoţe trovy ţalovaného 2/, ktoré vznikli v súvislosti s vyjadrením jeho zástupkyne k dovolaniu, nepovaţoval, vzhľadom na neprípustnosť dovolania, za potrebné na účelné bránenie práva. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- februára 2011 JUDr. Rudolf Č i r č, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová