2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.
O. s. p.) a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť. Podľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že krajský súd verejne vyhlásil rozhodnutie dňa 26.05.
opravným uznesením č.k. 6S/63/2014-86 zo dňa 02.02.2015 rozhodol podľa § 250j ods. 2 písm. c), písm. e) O. s. p. tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Na odvolanie žalovaného Najvyšší súd SR uznesením č.k. 10Sžo/71/2015-91 zo dňa 30.03.2016 zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu
opravným uznesením a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd vytýkal krajskému súdu, že v rozhodnutí celkom absentuje vyjadrenie krajského súdu k žalobným námietkam, že rozhodnutie zrušil z iných, než žalobných dôvodov, ku ktorým sa žalovaný ani nemal možnosť vyjadriť - ide najmä o spornú a závažnú otázku právnej kvalifikácie skutku, teda či žalobca mal porušiť ust. § 7 ods. 1 písm.
1 Správneho poriadku odvolací súd uvádza, že osobitný zákon, v tomto prípade zákon č. 377/2004 Z.z., nariadenie ústneho pojednávania žalovanému obligatórne neukladá, a preto nebol daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného pre nevykonanie ústneho pojednávania, čo navyše žalobca ani nenamietal. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že preskúmal rozhodnutie žalovaného v intenciách uznesenia Najvyššieho súdu SR č. k. 10Sžo/71/2015-91 zo dňa 30.03.2016, ktorým bolo zrušené predchádzajúce rozhodnutie krajského súdu. Z právneho názoru krajského súdu uvedeného v rozsudku však nič také nevyplýva. Po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu odvolací súd konštatuje, že krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného iba z dôvodu nevykonania ústneho pojednávania bez toho, aby sa zaoberal dôvodmi uvedenými v uznesení Najvyššieho súdu SR č. k. 10Sžo/71/2015-91 zo dňa 30.03.2016, pre ktoré predchádzajúce rozhodnutie krajského súdu odvolací súd zrušil. V opätovnom konaní krajský súd teda nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu uvedený v uznesení Najvyššieho súdu SR č. k. 10Sžo/71/2015-91 zo dňa 30.03.2016, a tak porušil ustanovenie § 250ja ods. 4 O.s.p. V rozhodnutí krajského súdu opätovne absentuje vyjadrenie k žalobným námietkam žalobcu, čo má za následok, že rozhodnutie trpí vadou podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p.. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 246c ods. 1 O.s.p.
1 písm. f) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle § 221 ods. 2 O.s.p. V ďalšom konaní krajský súd prejedná vec znova a dôsledne sa vysporiada so všetkými námietkami žalobcu uvedených v žalobe s prihliadnutím na uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 10Sžo/71/2015-91 zo dňa 30.03.2016 a svoje rozhodnutie riadne odôvodní. V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.
1 veta prvá O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.