náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1XObdo/233/2017 Identifikačné číslo spisu: 6912212746 Dátum vydania rozhodnutia: 27.09.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Hullová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:6912212746.2 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 9C/160/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43Co/40/2016-96 z

1. marca 2016, takto rozhodol: Dovolanie žalobkyne o d m i e t a. Žalovaná m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie
2. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 9C/160/2012-65 zo
3. augusta 2015 uložil žalobkyni, aby v lehote 10 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia zaplatila súdny poplatok za odvolanie vo výške 20,-Eur.
4. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením č. k. 43Co/40/2016-96 z
5. marca 2016 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“). Ako nedôvodné posúdil námietky žalobkyne týkajúce sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého uznesenia s poukazom na to, že rozhodnutie spĺňa náležitosti písomného vyhotovenia uznesenia v zmysle § 169 OSP a je z neho zrejmý dôvod, pre ktorý bolo vydané, t. j. že ide o povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie proti rozhodnutiu okresného súdu vo veci samej, ďalej výška súdneho poplatku 20,-Eur s odkazom na položku č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), ako aj lehota na splnenie uloženej poplatkovej povinnosti.
6. Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom žalobkyne, že súd prvej inštancie svojvoľne rozšíril okruh úkonov podliehajúcich spoplatneniu, keďže poplatok sa platí len za podanie žaloby a nie aj za odvolanie. Poukázal na to, že v prípade podania odvolania vzniká odvolateľovi poplatková povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona o súdnych poplatkoch podaním odvolania, ktoré je poplatkovým úkonom. Z § 6 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch zároveň vyplýva, že v odvolacom konaní vo veci samej sa za podanie odvolania ukladá poplatok podľa rovnakej sadzby ako v konaní na súde prvej inštancie. Pri stanovení výšky súdneho poplatku za odvolanie je preto potrebné aplikovať sadzbu odvíjajúcu sa od sadzby súdneho poplatku stanoveného v tom čase pre konanie o žalobe. Hoci žalobkyňa podala žalobu v čase, keď bolo konanie o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom od platenia súdnych poplatkov vecne oslobodené, na jej poplatkovú povinnosť v odvolacom konaní sa vzťahuje zákon o súdnych poplatkoch účinný od
7. októbra 2012 (v zmysle prechodného ustanovenia § 18ca zákona o súdnych poplatkoch), preto je žalobkyňa povinná za ňou podané odvolanie súdny poplatok zaplatiť.
8. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie. Napadnuté rozhodnutie označila za prekvapivé a priečiace sa zákonu, pretože súdy jej vyrubili súdny poplatok, ktorý nemal byť vyrubený, a tým jej odňali možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ OSP. Žiadala preto napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj ním potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť.
9. Zo spisu vyplýva, že dovolanie žalobkyne bolo podané
10. júna
11. Dňa
12. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), ktorý v ustanovení § 473 zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany (§ 470 ods. 2 CSP). Konanie začaté do
13. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do
14. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo (§ 470 ods. 4 CSP).
15. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd funkčne príslušný na dokončenie predmetného dovolacieho konania (ďalej aj „dovolací súd“), ktoré sa začalo do
16. júna 2016 (§ 470 ods. 4 CSP), po zistení, že dovolanie podala včas strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP) a v mene ktorej koná zamestnankyňa s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa (§ 429 ods. 2 písm. b/ CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) najskôr skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je prípustné napadnúť týmto opravným prostriedkom.
17. Vzhľadom na prechodné ustanovenie § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, dovolací súd prípustnosť dovolania žalobkyne (ďalej aj „dovolateľky“) posudzoval v zmysle ustanovení § 236 a nasl. OSP, teda procesnej úpravy platnej a účinnej v čase, keď žalobkyňa toto dovolanie podala a dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
18. V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej dovolateľky - viď konania vedené na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 14XCdo/23/2015, 14XCdo/41/2015, 14XCdo/28/2016, 14/XCdo/37/2016, 14XCdo/51/
19. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach v celom rozsahu stotožňuje, poukazuje na ne, a preto ďalšie dôvody už neuvádza (§ 452 ods. 1 CSP).
20. Vzhľadom k tomu, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady tvrdenej dovolateľkou (§ 237 ods. 1 písm. f/ OSP) a nevyšli najavo ani iné vady konania uvedené v § 237 ods. 1 OSP, pričom prípustnosť dovolania nevyplýva ani z § 239 OSP, Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 447 písm. c/ CSP odmietol dovolanie žalobkyne ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
21. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP; § 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP). O výške náhrady trov konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
22. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
23. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.