Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Uro/1/2017 Identifikačné číslo spisu: 1015202033 Dátum vydania rozhodnutia: 25.09.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Alena Svetlovská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1015202033.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci návrhu navrhovateľky A., rod. D., bývajúcej v J., zastúpenej JUDr. Líviou Krnčokovou, advokátkou so sídlom v Bratislave,
- augusta 5, na uznanie cudzieho rozhodnutia o rozvode manželstva s D., rod. S., bývajúceho vo V., o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z
- decembra 2015 č. k. 1 Cudz 144/2015-27, takto rozhodol: Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z
- decembra 2015 č. k. 1 Cudz 144/2015- 27 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. Odôvodnenie
- Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „krajský súd“) uznesením z
- decembra 2015 č. k. 1 Cudz 144/2015-27 v zmysle § 104 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) zastavil konanie v časti o návrhu navrhovateľky na uznanie cudzieho rozhodnutia - rozsudku o rozvode manželstva navrhovateľky (štátnej občianky SR) s D. (štátnym občanom Veľkej Británie), vydaným Okresným súdom Sheffield, Veľká Británia, zo
- februára 2012, č. prípadu SE11D00906, ktorý nadobudol právoplatnosť
- apríla 2012 (ďalej len „rozsudok o rozvode manželstva“), a postúpil vec Matričnému úradu Jaslovské Bohunice na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia uviedol, že dňa
- decembra 2015 mu bol doručený návrh navrhovateľky na uznanie predmetného cudzieho rozhodnutia o rozvode manželstva, nakoľko však Slovenská republika aj Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska sú riadnymi členskými štátmi Európskej únie, predmetné rozhodnutie vydané v jednom členskom štáte sa podľa ustanovenia čl. 21 ods.1, 2, 3 a 4 (Kapitola III) nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ďalej len „nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003“, uznáva v ostatných členských štátoch bez osobitného konania a tunajší súd nemá právomoc vo veci jeho uznania konať. Keďže navrhovateľka nepodala návrh na vydanie rozhodnutia o uznaní postupom upraveným v odd. 2 kapitoly III Nariadenia Rady ani nevzniesla uznanie rozhodnutia ako predbežnú otázku, nejde o prípad, aký má na mysli ustanovenie čl. 21 ods. 3 a
- O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a o vrátení súdneho poplatku podľa § 11 ods. 1 a 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.
- Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podala navrhovateľka (ďalej aj „odvolateľka“) odvolanie, ktorým namietala nesprávne právne posúdenie veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a odňatie možnosti konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods.1 písm. f/ O.s.p.). Žiadala, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní okrem iného uviedla, že súd prvej inštancie síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, keď dospel k záveru, že nemá právomoc vo veci konať, nakoľko zo žiadneho ustanovenia nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 nevyplýva, že by navrhovateľka nemohla na súde navrhnúť vydanie rozhodnutia o uznaní rozsudku o rozvode. Odvolateľka zároveň namietla aj nedostatočné odôvodnenie uznesenia krajského súdu spočívajúce v záveroch o nepodaní návrhu na vydanie rozhodnutia o uznaní postupom upraveným v odd. 2 kapitoly III nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 a o príslušnosti Matričného úradu Jaslovské Bohunice v danej veci.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas a naň oprávnenou osobou, dospel k záveru, že (odvolaním) napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť.
- Odvolanie navrhovateľky bolo podané
- februára
- Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ktorý nadobudol účinnosť
- júla 2016 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
- Podľa čl. 1 ods. 1 písm. a/ nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 (toto) nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na rozvod, rozluku alebo anulovania manželstva.
- Podľa čl. 21 ods. 1, 2, 3 a 4 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 (Kapitola III): 1/ Rozsudok vydaný v členskom štáte sa uznáva v ostatných členských štátoch bez osobitného konania. 2/ Bez toho, aby bol dotknutý odsek 3, sa najmä nevyžaduje žiadny osobitný postup pri aktualizácii záznamov členského štátu o osobnom stave na základe rozsudku o rozvode, rozluke alebo anulovaní manželstva, ktorý bol vydaný v inom členskom štáte a proti ktorému už podľa práva tohto členského štátu nie je možné odvolanie. 3/ Bez toho, aby bol dotknutý oddiel 4 tejto kapitoly, môže zainteresovaný účastník postupom upraveným v oddiele 2 tejto kapitoly navrhnúť vydanie rozhodnutia o uznaní rozsudku. Miestna príslušnosť súdu uvedeného v zozname, ktorý každý členský štát oznámil Komisii podľa článku 68, sa určí podľa vnútroštátneho práva členského štátu, v ktorom sa začalo konanie o uznanie alebo neuznanie. 4/ Ak sa otázka uznania rozsudku vznesie ako predbežná otázka na súde členského štátu, tento súd môže v tejto otázke rozhodnúť.
- Súd prvej inštancie uvedené nariadenie nesprávne aplikoval, keď s poukazom na čl. 21 ods. 1 a 2 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 konanie zastavil z dôvodu absencie právomoci konať vo veci uznania rozhodnutia o rozvode manželstva s poukazom na riadne členstvo Slovenskej republiky aj Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska v Európskej únii, kedy sa predmetné cudzie rozhodnutie o rozvode manželstva uznáva v ostatných členských štátoch bez osobitného konania. Uvedený záver súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za nesprávny, za priamo rozporný s ustanovením s čl. 21 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, podľa ktorého sa síce nevyžaduje žiadny osobitný postup pri aktualizácii záznamov členského štátu o osobnom stave na základe rozsudku o rozvode, rozluke alebo anulovaní manželstva, ktorý bol vydaný v inom členskom štáte a proti ktorému už podľa práva tohto členského štátu nie je možné odvolanie, to však bez toho, aby bol dotknutý odsek
- Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 v prvej vete čl. 21 ods. 3 priamo počíta so situáciou, keď bez toho, aby bol dotknutý oddiel 4 tejto kapitoly, môže zainteresovaný účastník postupom upraveným v oddiele 2 tejto kapitoly navrhnúť vydanie rozhodnutia o uznaní rozsudku, pričom táto úprava má prednosť pred úpravou v Občianskom súdnom poriadku (teraz v Civilnom sporovom poriadku). Ako vyplýva z obsahu spisu, navrhovateľka požiadala podľa ustanovenia čl. 21 ods. 2 a 3 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o uznanie cudzieho rozhodnutia - rozsudku o rozvode manželstva na príslušnom súde prvej inštancie, pričom na toto konanie sa primerane použijú ustanovenia čl. 28 a nasl. nariadenia Rady (ES) č. 2201/
- Z uvedeného možno vyvodiť, že v danom prípade iniciovaním príslušného konania o uznanie cudzieho rozsudku o rozvode manželstva právomoc súdu prvej inštancie založená bola. Ako správne uviedla odvolateľka, zo žiadneho ustanovenia nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 nevyplýva, že by nemohla na súde navrhnúť vydanie rozhodnutia o uznaní rozsudku o rozvode, a preto súd prvej inštancie tiež nesprávne vo svojom prvom výroku napadnutého uznesenia rozhodol o postúpení veci Matričnému úradu Jaslovské Bohunice na ďalšie konanie.
- Nad rámec odvolacieho prieskumu odvolací súd poznamenáva, že písomnosti, ktoré navrhovateľka predložila, bude potrebné preskúmať z hľadiska splnenia požiadavky na preukázanie ich pravosti, t. j. bude potrebné vyzvať navrhovateľku na predloženie ich originálu alebo úradne osvedčenej fotokópie (čl. 37 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003).
- Ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí (§ 391 ods. 1 C.s.p.). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p.). Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať (§ 391 ods. 3 C.s.p.). Najvyšší súd v súlade s týmito ustanoveniami napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom rozhodne o návrhu na uznanie cudzieho rozsudku o rozvode manželstva (§ 389 ods. 1 C.s.p.)
- Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
- Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
- Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.