Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Cdo/100/2017 Identifikačné číslo spisu: 1512217808 Dátum vydania rozhodnutia: 25.09.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Eva Sakálová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1512217808.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore navrhovateľa I., bývajúceho v G., zastúpeného Mgr. Petrom Arendackým, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie v Bratislave, Železničiarska 13, proti odporcovi F., bývajúcemu v G., zastúpenému JUDr. Janou Hreňovou, advokátkou, so sídlom Advokátskej kancelárie v Bratislave, Krížna 14, o zvýšenie výživného, vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 20 P 249/2012, o dovolaní odporcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z
- februára 2016 sp. zn. 12 CoP 398/2015, takto rozhodol: Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z
- februára 2016 sp. zn. 12 CoP 398/2015 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. Odôvodnenie
- Okresný súd Bratislava V uznesením zo
- mája 2015 č. k. 20 P 249/2012-296 konanie v dôsledku späťvzatia návrhu podľa § 96 O.s.p. zastavil. Navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcovi náhradu trov konania 1 219,15 eur, k rukám jeho právnej zástupkyne do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z § 146 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že navrhovateľ zavinil, že sa konanie muselo zastaviť a odporca si trovy konania voči navrhovateľovi včas uplatnil. Pri rozhodovaní v ich výške vychádzal z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
- Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľa (proti výroku o náhrade trov konania) uznesením z
- februára 2016 sp. zn. 12 CoP 398/2015 uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Mal za to, že v danom prípade sú splnené podmienky vyplývajúce z § 150 ods. 1 O.s.p. Zdôraznil, že v zmysle ustálenej judikatúry, jeho použitie musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (R 34/1982). Vzhľadom na skutočnosť, že odporca si plnil vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi v minimálnom rozsahu, že snaha navrhovateľa študovať v Nemecku bola zameraná v dôsledku neplnenia vyživovacej povinnosti v primeranej výške zo strany odporcu, že navrhovateľ nemal možnosť sa zamestnať s príjmom, ktorý by mu postačoval na tvorbu úspor (so zreteľom na charakter nadobudnutého vzdelania, nutnosť pomoci so starostlivosťou o svojho starého otca pripútaného na lôžko) a pri zohľadnení skutočnosti, že odporca na nevyplatenom výživnom sa na úkor navrhovateľa ako maloletého obohatiť o nemalé finančné prostriedky odvolací súd vyvodil, že v danom prípade je potrebné aplikovať § 150 O.s.p. a náhradu trov konania odporcovi v celom rozsahu nepriznať. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie zmenil podľa § 220 O.s.p.
- Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie odporca. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. t. j., že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Túto vadu vyvodzoval so skutočnosti, že rozhodnutie odvolacieho súdu (podľa jeho názoru) je nepreskúmateľné a nepresvedčivé, nespĺňa náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p. Za najzákladnejšiu vadu rozhodnutia odvolacieho súdu považoval skutočnosť, že vôbec nemal možnosť oboznámiť sa s odvolaním navrhovateľa a zaujať k nemu relevantné stanovisko, nakoľko mu odvolanie nebolo doručené. Navrhovateľ ako dovolacie dôvody uvádzal, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p.). Navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
- Navrhovateľ navrhol dovolanie ako neprípustné odmietnuť, prípadne ako nedôvodné zamietnuť.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok; ďalej len ,,C.s.p.“), po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C.s.p.) dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie treba zrušiť.
- Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred
- júlom 2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,O.s.p.“), dovolací súd postupoval v zmysle § 470 ods. 2 C.s.p., na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, preto prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 a § 239 O.s.p.
- Odporca dovolaním napadol zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým bolo dovolanie prípustné, boli uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. V zmysle § 239 ods. 3 O.s.p. ale ustanovenia § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. neplatili okrem iného aj vtedy, ak išlo o uznesenie o trovách konania.
- Dovolateľ napadol dovolaním uznesenie, ktorým odvolací súd rozhodol o trovách konania. Takéto uznesenie bolo v § 239 ods. 3 O.s.p. zaradené medzi uznesenia, v prípade ktorých bola prípustnosť dovolania zákonom výslovne vylúčená.
- Vzhľadom na vyššie uvedené by dovolateľom sledovaný účel podania dovolania nastal len vtedy, ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 ods. 1 O.s.p.
- Dovolateľ namietal, že konanie odvolacieho súdu je postihnuté vadou konania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. O procesnú vadu v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. išlo najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal strane sporu jej procesné práva priznané Občianskym súdnym poriadkom.
- Dovolateľ najmä namietal, že odvolací súd porušil právo na spravodlivý súdny proces, keď nerešpektoval jeho právo na doručenie odvolania navrhovateľa podaného proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie.
- Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že navrhovateľ proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo
- mája 2015 č. k. 20 P 249/2012-296 podal
- júla 2015 na pošte odvolanie, ktoré však nebolo odporcovi doručené.
- Podľa § 209a ods. 1 O.s.p. ak nejde o prípad uvedený v § 209 ods. 1 druhej vete, doručí súd prvého stupňa bezodkladne odvolanie ostatným účastníkom, a ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej vyzve účastníkov, aby sa k odvolaniu vyjadrili. Podľa ods. 2 len čo všetkým účastníkom uplynie lehota na podanie odvolania a vyjadrenia k odvolaniu predloží súd vec bez zbytočného odkladu odvolaciemu súdu.
- Súd prvej inštancie v rozpore s vyššie citovaným ustanovením odvolanie odporcovi nedoručil a predložil vec odvolaciemu súdu na rozhodnutie o dovolaní. Odvolací súd bez toho, aby z uvedeného vyvodil procesné dôsledky (zabezpečil doručenie odvolania), odvolanie prejednal a vo veci rozhodol.
- Dovolací súd zdôrazňuje, že právo účastníkov konania na doručenie procesných podaní (odvolanie, dovolanie, písomné vyjadrenia a pod.) ostatných účastníkov konania je súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie. Doručenie podaní (v danom prípade odvolania) vytvára druhej strane možnosť nielen predložiť dôkazy a argumenty, ktoré považuje za nutné na to, aby jej požiadavky uspeli, ale aj zoznámiť sa s každým dokladom a pripomienkou predloženému súdu na účely ovplyvnenia jeho rozhodnutia a vyjadriť sa k nim.
- V dôsledku nesprávneho (nezákonného) postupu súdov v odvolacom konaní bola odporcovi odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. V dovolaní sa preto opodstatnene namieta, že konanie pred odvolacím súdom trpí vadou uvedenou v citovanom ustanovení.
- Dovolaciemu súdu preto neostalo iné než uznesenie odvolacieho súdu, bez toho aby sa zaoberal ďalšími dovolateľom tvrdenými skutočnosťami, zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 C.s.p.).
- Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.