Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 8Sžhk/1/2016 Identifikačné číslo spisu: 1015200916 Dátum vydania rozhodnutia: 26.10.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Jaroslava Fúrová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSS

§ 246cods.

1 OSP nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Odvolací súd považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti, na zdôraznenie správneho právneho záveru súdu prvého stupňa uvádza: Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že súdy v správnom súdnictve dohliadajú nad dodržiavaním zákonnosti orgánov verejnej správy pri vydávaní rozhodnutí po zohľadnení konkrétnosti jednotlivých prípadov za dodržania zákonom požadovaných podmienok. Uvedené sa zvlášť prejavuje v posudzovaní primeranosti výšky uložených pokút, kedy existencia okolností jednotlivých prípadov ako aj poľahčujúcich okolností vylučujú, aby súdy stanovili „formálny vzorec“, ktorý by mal byť vodítkom pre prax žalovaného pre stanovenie výšky pokút ukladaných do budúcna. V tejto súvislosti si najvyšší súd dovoľuje poukázať aj na judikatúru Súdneho dvora, z ktorej vyplýva, že pri stanovení sumy každej pokuty disponuje i Komisia voľnou úvahou (rozsudok Súdneho dvora zo

1. novembra 2000, Mooch Domsjo/Komisia, C-283/98 P, Zb. s. I-9855, bod
2. a rozsudok Súdu prvého stupňa z
3. decembra 2006, Westfalen Gassen Nederland/Komisia, T-303/02, Zb. s. II-4567, bod 151). Odvolací súd sa s tvrdením žalovaného, že rozhodnutie krajského súdu obsahuje len všeobecný odkaz na závažnosť protiprávneho konania, jeho dĺžku a generálnu prevenciu, nestotožňuje. Z odôvodnenia krajského súdu vyplýva, že krajský súd pri posudzovaní výšky uloženej pokuty bral do úvahy dĺžku trvania porušovania zákona, 14 dní, ako aj výšku majetkového prospechu získaného žalobcom, 4 435,- €, konštatujúc, že v prejednávanom prípade nebola preukázaná vyššia miera negatívnych dôsledkov konania žalobcu. Berúc do úvahy celý obsah odôvodnenia rozsudku krajského súdu možno konštatovať, že krajský súd sa stotožnil so záverom žalovaného, že z hľadiska závažnosti konania patrí uzavretie dohôd obmedzujúcich súťaž z hľadiska povahy konania medzi závažné porušenia zákona č. 136/2001 Z.z., avšak v zmysle § 38 ods. 9 zákona č. 136/2001 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2014 je v súvislosti s posudzovaním závažnosti protiprávneho konania rovnako nevyhnutné zobrať do úvahy taktiež skutočný dopad na trh, resp. veľkosť relevantného trhu ako aj ďalšie okolnosti konkrétneho prípadu. Najvyšší súd rovnako ako krajský súd súhlasí s konštatovaním, že vo všeobecnosti je možné uzavrieť, že dohody obmedzujúce súťaž sú z hľadiska závažnosti najzávažnejším protiprávnym konaním. Zohľadňujúc však výsledky dokazovania v prejednávanej právnej veci je nepochybné, že v tomto prípade išlo o konanie, ktoré bol žalovaný spôsobilý odhaliť a eliminovať hneď v jeho počiatočnej fáze s tým, že zavedenie manipulačného poplatku bolo dohodou obmedzujúcou súťaž, ktorá sa netýkala konečnej ceny predávaného tovaru, a teda cenová súťaž nebola vylúčená. Berúc do úvahy znenie § 38 zákona č. 136/2001 Z.z. krajský sú pri určovaní výšky pokuty za porušenie zákona č. 136/2001 Z.z. postupoval správne, keď zobral do úvahy všetky relevantné skutočnosti a posúdil ich vo vzájomnej súvislosti. Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že krajský súd primeranosť pokuty posúdil výlučne na základe pomeru reálne dosiahnutý prospech - pokuta, keďže z obsahu celého odôvodnenia vyplýva, že krajský súd zobral do úvahy aj ostatné kritériá, od ktorých výška pokuty závisí. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že pre posúdenie samotnej protiprávnosti konania nie je rozhodujúce, ako bola kartelová dohoda nakoniec realizovaná, resp. ako efektívna v skutočnosti bola, ale podstatným je to, že konkurenti sa dojednávali na cene spoločne, a nie individuálne v rámci svojej obchodnej politiky, z ktorého dôvodu nie je potom podľa žalovaného pre samotné posúdenie protiprávnosti rozhodujúce ani aké reálne zisky resp. majetkový prospech z nej jednotliví účastníci získali resp. v akom rozsahu trh poškodila, odvolací súd sa s uvedeným záverom žalovaného z viacerých dôvodov nestotožňuje. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že odvolací súd rovnako ako krajský súd zastáva názor, že konanie žalobcu bolo protiprávne a musí byť náležite potrestané. Pri určovaní výšky pokuty je však potrebné zobrať do úvahy viaceré faktory tak, ako to bolo uvedené vyššie, s tým, že sa nemožno stotožniť so záverom žalovaného, že nie je rozhodujúce, aký majetkový prospech jednotliví účastníci dohody získali. Najvyšší súd má za to, že ak sankcia niekoľkonásobne (v prejedávanom prípade 281 krát) prevyšuje získaný majetkový prospech, nemožno s odkazom na proporcionalitu sankcie v spojení s dĺžkou porušenia vnímať majetkový prospech ako nepodstatné kritérium pre určenie sankcie. Nemôže obstáť ani tvrdenie úradu, že krajským súdom znížená pokuta nie je dostatočne odstrašujúca pre zdržanie sa protisúťažného konania žalobcu resp. iných subjektov do budúcna, keďže vzhľadom na nízku maržovosť v danom segmente ako aj vzhľadom na skutočnosť, že v prípade opakovaného protisúťažného konania žalovaného by bola výška pokuty ukladaná za sprísnených podmienok po zohľadnení priťažujúcich okolností, preto sa krajským súdom znížená pokuta javí ako dostatočne prísna a jej uložením bude dostatočne naplnený aj represívny charakter sankcie, ktorý v prípade kartelových dohôd nie je primárny. Vo vzťahu k dĺžke protiprávneho konania žalovaný uviedol, že v správnom konaní zohľadnil, že trvanie kartelu bolo krátke, s tým, že postihnuteľné sú už kartely, ktoré do praxe zavedené neboli, ale bol potrestaný potenciál, ktorý v sebe takýto kartel má. Ako už bolo uvedené, protiprávne konanie žalobcu napriek jeho krátkemu trvaniu, je potrebné potrestať. Zároveň v snahe dodržania zásad správneho trestania je však taktiež potrebné, aby sa v prípade krátkeho trvania protiprávneho konania táto skutočnosť do výšky pokuty aj reálne premietla. V tejto súvislosti dáva odvolací súd do pozornosti Usmernenie k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a/ nariadenia č. 1/2003 (2006/C 210/02), podľa ktorého pri stanovení výšky pokuty by významnú úlohu malo mať aj trvanie porušenia. Trvanie porušenia má nevyhnutne vplyv na potenciálne dôsledky porušenia na trhu. Je teda dôležité, aby výška pokuty takisto zohľadňovala čas, počas ktorého sa podnik podieľal na porušení. Keďže v prejedávanom prípade protiprávne konanie trvalo veľmi krátky čas (14 dní), nie je možné pri určení výšky sankcie uplatniť rovnaký parameter ako v prípade dlhodobého pretrvávania protiprávneho konania. Po oboznámení sa s vykonanými dôkazmi je možno uzavrieť, že vzhľadom na krátkosť protiprávneho konania ako aj na fakt, že manipulačný poplatok nebol napokon zavedený všetkými spoločnosťami (SWS Distribution a.s.), súťaž na relevantnom trhu nebola v rozhodnom čase úplne vylúčená a nedošlo k závažnejším deformáciám na trhu a škodám v tejto súvislosti. Ako však už bolo uvedené, v tomto prípade má uložená sankcia aj represívny charakter, keďže pokutu vo výške 124.662,10 € možno vzhľadom na nízke marže obchodovaných tovarov v danom segmente považovať za dostatočnú a majúcu vplyv na ekonomický výsledok žalobcu. Odvolací súd rovnako ako krajský súd uvádza, že účelom trestania nie je ukladanie pokút, ale sankcia by mala byť uložená tak, aby jej úhrada pre subjekt nebola zanedbateľná, ale aby ju bol subjekt schopný zaplatiť. Najvyšší súd SR v tejto súvislosti dáva do pozornosti aj rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P až C-208/02 P a C-213/02 - Dansk Rorindustri A/S a i. proti Európskej komisii, ktoré zdôvodňuje potrebu ukladania sankcií, ktoré budú schopné subjekty uhradiť. Uvedené rozhodnutie sa síce týka pokuty uloženej na hornej hranici podľa celkového obratu, ale nakoľko sú vylúčené pokuty nadmernej a neprimeranej výšky, táto požiadavka by sa mala aplikovať aj na akékoľvek sankcie nadmernej a neprimeranej výšky, ktoré zasiahli v nadmernej a neprimeranej miere fungovanie podniku, ktorému bola sankcia uložená. [V súlade s tvrdením Komisie účelom predmetnej hornej hranice je zabrániť uloženiu takých pokút, pri ktorých je zrejmé, že podniky, vzhľadom na ich veľkosť determinovanú ich celkovým obratom, hoci len približným a neúplným spôsobom, ich nebudú schopné uhradiť(pozri v tomto zmysle rozsudok Musique Diffusion francaise a i./Komisia, body
4. a 121).] Možno teda uzavrieť, že výška pokuty uloženej žalovaným sa ja v tejto súvislosti javí ako zjavne neprimeraná a pokuta znížená krajským súdom bude aj podľa názoru odvolacieho súdu dostatočná vzhľadom na jej reparačný ako aj represívny účel. Odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne a právne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a s § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil, stotožniac sa v s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods.

§ 246cods.

1 veta prvá OSP). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 250k ods. 1 OSP tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Úspešný žalobca trovy odvolacieho konania (trovy právneho zastúpenia) v lehote do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia nevyčíslil, preto mu odvolací súd ich náhradu nepriznal, keďže okrem trov právneho zastúpenia iné trovy žalobcovi zo spisu nevyplývali (§ 151 ods. 1,

§ 246cods.

1 vetou prvou OSP). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.