1, ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do
por., § 386 ods. 1 a ods. 2 Tr. por. a § 388 ods. 1 Tr. por. z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. takto rozhodol: rozsudkom Krajského súdu v Žiline z
2 Tr. por. napadnutý rozsudok krajského súdu sa zrušuje. Zrušuje sa aj rozsudok Okresného súdu Žilina z
1 Tr. por. Okresnému súdu Žilina sa prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Žilina z 5. februára 2015, sp. zn. 3 T 96/2004, bol obvinený S. K. uznaný za vinného zo spáchania v bode 1/ rozsudku trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi
1, ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31. decembra 2005 (ďalej len „Trestný zákon,“ respektíve „Tr. zák.“) a v bode 2/ rozsudku trestného činu znásilnenia
1, ods. 2 písm. c) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že 1/ od 18.12.2003 do 11.01.2004 v mieste trvalého bydliska v Ž., na D. B. č. X, sa svojej manželke O. K. vyhrážal zabitím, ublížením na zdraví, dokaličením, predajom do bordelu, vyhláseniami, že jej bude celý život škodiť, pričom konanie S. K. v nej vyvolalo obavu o jej život a zdravie, že vyhrážky uskutoční, 2/ dňa 11.01.2004 v presne nezistenom čase od 8.00 hod. do 10.00 hod. v obývačke spoločného bytu v Ž. na D. B. č. X prišiel k manželke, ktorá sedela v posteli, kľakol si na posteľ a so slovami „Teraz Ťa znásilním a nabijem sa pri tom divokou energiou“ z nej stiahol paplón, stiahol jej nohavice spolu s nohavičkami, čomu sa bránila a chcela ujsť, pričom padla na zem, kričala, aby ju pustil, nakoniec ju chytil, hodil späť na posteľ, stiahol si tepláky, násilím jej roztiahol nohy a vykonal na nej súlož, pričom jednou rukou jej držal obe ruky nad hlavou. Obvinenému bol za to, pre skutky v bode 1/ a 2/ rozsudku,
2 Tr. zák., § 40 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 35 ods. 1 Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
2 písm. a) Tr. zák. bol na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradený do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny. Na podklade odvolaní prokurátorky Okresnej prokuratúry Martin a obvineného Krajský súd v Žiline rozsudkom z 23. júna 2015, sp. zn. 1 To 49/2015, rozhodol tak, že
1 písm. d), písm. e), ods. 2 Trestného poriadku č. 141/1961 Zb. v znení účinnom do
3 Tr. por. účinného do 31.12.2005, obvineného S. K. odsúdil
2 Tr. zák., § 35 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.
3 Tr. zák. ho na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny. Pritom odvolanie obvineného S. K. Krajský súd v Žiline
por. účinného do 31.12.2005 ako nedôvodné zamietol. Proti rozsudku Okresného súdu Žilina z
1 písm. b) Tr. por. argumentoval obvinený, rovnako ako v podanom odvolaní, poukazom na zmenu, ku ktorej došlo v obsadení senátu, rozhodujúceho v jeho trestnej veci po zrušení prvotného rozhodnutia prvostupňového súdu krajským súdom a jej vrátení okresnému súdu na nové konanie. Obvinený ozrejmil, že vec bola pôvodne pridelená na rozhodnutie sudcovi JUDr. Branislavovi Lečkovi, ktorý rozhodoval ako predseda senátu spolu s členmi senátu D.. S. E. a K. Z.. Senát v uvedenom zložení rozhodol vo veci rozsudkom dňa 30.08.2005. Po zrušení rozsudku a vrátení veci na nové konanie bolo na základe oznámenia predsedu senátu o jeho zaujatosti vo veci dňa 19.10.2007 rozhodnuté o jeho vylúčení z konania a rozhodovania v nej a vec bola pridelená na rozhodnutie JUDr. Erike Bebčákovej ako predsedníčke senátu, pričom zároveň došlo,
názoru obvineného bez zákonného dôvodu, keďže ostatní členovia senátu neboli z rozhodovania vo veci vylúčení a ani neoznamovali svoju zaujatosť vo veci, aj k zmene v osobách prísediacich sudcov, a to aj napriek tomu, že títo sa rovnako ako predseda senátu považujú za zákonných sudcov. Uvedeným postupom došlo k nezákonnému odňatiu sudcov - členov senátu súdu D.. S. E. a K. Z., na miesto ktorých bezdôvodne vstúpili D.. K. J. a X.. I. T.. Obvinený pritom poukázal na skutočnosť, že v zmysle oznámenia predsedu Okresného súdu Žilina zo dňa 18.03.2015 D.. S. E. a K. Z. k uvedenému dňu stále vykonávali funkciu prísediacich na Okresnom súde Žilina. Vzhľadom na uvedené obvinený nevzhliadol žiaden dôvod na to, aby boli odňatí z rozhodovania v jeho veci. Porušenie svojho práva na zákonného sudcu obvinený ilustroval aj odkazom na konkrétne zloženie senátu, v ktorom počas celého hlavného pojednávania dochádzalo v osobách prísediacich opakovane k bezdôvodným zmenám, čo
neho opodstatňovalo po každej zmene člena senátu vykonať odznova všetky hlavné pojednávania v súlade s § 219 ods. 2 Tr. por. účinného do 31.12.2005, k čomu sa však v rozpore so zákonom nepristupovalo. Uvedenú výhradu bližšie rozviedol uvedením konkrétneho zloženia senátu, ktoré sa počas hlavného pojednávania menilo v osobách prísediacich nasledujúcim spôsobom: dňa 19.08.2004: K. Z. a K. O., dňa 14.10.2004: D. Z. a N. Q., dňa 28.10.2004: K. Z. a X. N., dňa 14.12.2004: Q. Š. a K. O., dňa 10.03.2005: D.. S. E. a K. Z., dňa 03.08.2005: D.. S. E. a K. Z., dňa 19.10.2007: D.. S. E. a K. Z., dňa 18.09.2008: K. P. a Š. Ď., dňa 18.11.2008: K. P. a Q. J., dňa 22.01.2009: Š. Ď. a Q. J., dňa 05.02.2015: D.. K. J. a X.. I. T.. Na zdôraznenie opodstatnenosti svojich námietok vznesených v zmysle § 371 ods. 1 písm. b) Tr. por. obvinený poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. apríla 2008, sp. zn. 3 Tdo 52/2007, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval porušenie § 264 ods. 3 Tr. por. účinného do 31.12.2005 v neprospech obvinených z dôvodu, že po zrušení v poradí prvého rozsudku prvostupňového súdu uznesením krajského súdu, prvostupňový súd konal v inom zložení senátu (zmena prísediaceho) a v tomto vo veci aj rozhodol v poradí druhým rozsudkom, a to bez zákonných dôvodov. Obvinený zdôraznil, že hoci na citovaný judikát poukázal už v konaní pred odvolacím súdom, tento naň vôbec neprihliadal.
neho argument odvolacieho súdu, že členovia senátu v novom zložení sa po vrátení veci na súd prvého stupňa zúčastnili všetkých hlavných pojednávaní, nezhojuje situáciu, že senát bol obsadený nezákonne, nakoľko pôvodných prísediacich z konania nikto zákonným spôsobom nevylúčil a ako prísediaci boli na danom súde stále činní. Obvinený zároveň upriamil pozornosť na súvislosť, následkom ktorej malo nezákonné zloženie senátu dopad aj na nevykonávanie dôkazov nevyhnutných pre rozhodovanie vo veci, čím zasiahlo aj do jeho práv na obhajobu. Tvrdiac, že pôvodný senát s prísediacimi D.. S. E. a K. Z. považoval za nevyhnutné a veľmi podstatné vypočuť ním navrhnutých svedkov, a to prokurátorku S.. C. J., vyšetrovateľa K.. K. R., vyšetrovateľa kpt. X.. Ľ. D., príslušníka Policajného zboru W. Z., považoval za evidentné, že pokiaľ by senát rozhodoval v zákonnom zložení, t.j. pri predsedníčke senátu JUDr. Erike Bebčákovej a prísediacich D.. S. E. a K. Z., vzhľadom na ich predošlý názor na nevyhnutnosť vykonania týchto dôkazov pre rozhodnutie vo veci, by k tomuto dokazovaniu nevyhnutne došlo, zatiaľ čo senát v nezákonnom zložení tieto dôkazy nevykonal. Obsadenia senátu odvolacieho súdu sa týkala dovolacia námietka obvineného vznesená
1 písm. e) Tr. por. a založená na jeho tvrdení, že v konaní o odvolaní rozhodol v senáte krajského súdu sudca JUDr. Pavol Polka, ktorý mal byť z vykonávania úkonov trestného konania vylúčený, keďže v jeho trestnej veci konal ešte ako sudca prvostupňového súdu na Okresnom súde Žilina, keď dňa 09.09.2004 rozhodoval v predmetnom trestnom konaní o jeho žiadosti o prepustenie z väzby, ktorú uznesením zamietol. Majúc za to, že v dôsledku toho vznikla prekážka rozhodovania tohto sudcu aj ako sudcu súdu vyššieho stupňa v tom istom konaní, obvinený namietal uvedenú skutočnosť písomným vznesením námietky zaujatosti dňa 29.05.2015, bezprostredne po tom, ako bol oboznámený, do ktorého senátu Krajského súdu v Žiline, bola jeho trestná vec pridelená na rozhodnutie. Dôvodil rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva z 24.05.1989 vo veci Hauschild v. Dánsko, v ktorom bolo konštatované porušenie čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd z dôvodu, že sudca už predtým rozhodol o vzatí obvineného do väzby, keďže rozhodnutie o väzbe musí brať do úvahy indíciu zavinenia, čo ohrozuje objektivitu konania. Obvinený doplnil, že v súvislosti s rozhodovaním o väzbe musel dotknutý sudca hodnotiť existenciu materiálnych podmienok väzby, čo
neho spochybňovalo jeho nestrannosť a vylučovalo, aby rozhodol o jeho vine a nevine ako sudca odvolacieho súdu. V ďalšej časti dovolania obvinený rozsiahlo popísal svoje výhrady, smerujúce k naplneniu dovolacieho dôvodu
1 písm.
jeho názoru k zmareniu jeho práva na výber a voľbu obhajcu. K podstatnému zásahu do jeho práva na obhajobu malo dôjsť aj následkom toho, že výsluchu poškodenej na polícii dňa 16.01.2004 o 1.00 hod. uskutočneného v rámci podania trestného oznámenia, a teda pred vznesením obvinenia, nemohol byť účastný, a teda ani uplatňovať svoje obhajovacie práva, keďže ešte nebol obvineným, pričom poškodená v ďalšej fáze trestného konania po vznesení obvinenia vypočutá nebola. Uvedené pochybenie pritom nemohlo byť zhojené ani konfrontáciou tejto jej výpovede s jeho výpoveďou po vznesení obvinenia, nakoľko celá konfrontácia bola nezákonná. Ďalšou svojou výhradou vytýkal postupu orgánov činných v trestnom konaní, že v rozpore s § 95 ods. 3 Tr. por. účinného do 31.12.2005 nebola pri predložení zápisnice z jeho výsluchu zo dňa 16.01.2004, vykonaného bez pribratia zapisovateľa, na prečítanie prítomná žiadna nezúčastnená osoba, zdôrazniac, že v zmysle judikatúry sa za takú nepovažuje ustanovený obhajca. Z rovnakého dôvodu označil za nezákonný aj svoj výsluch vykonaný v Ústave na výkon väzby Žilina dňa 22.04.
jeho presvedčenia vyplýva jasná nezákonná manipulácia so spisom, čo má za následok nezákonnosť celej prehliadky jeho tela, a teda nepoužiteľnosť daného dôkazu. K porušeniu práva obvineného na obhajobu malo dôjsť aj v súvislosti so záverečným preštudovaním vyšetrovacieho spisu, pričom
názoru obvineného spočívalo v tom, že pokiaľ mu bol termín záverečného preštudovania spisu oznámený dňa 24.06.2004 a v zmysle § 166 ods. 1 Tr. por. účinného do 31.12.2005 mal byť na možnosť preštudovať spisy a podať návrhy na doplnenie vyšetrovania upozornený najmenej tri dni vopred, mohlo k záverečnému preštudovaniu vyšetrovacieho spisu dôjsť najskôr dňa 29.06.2004, a nie už dňa 28.06.2004, ako k nemu reálne došlo, keďže koniec trojdňovej lehoty pripadol na nedeľu, a teda v zmysle § 60 ods. 3 Tr. por. účinného do 31.12.2005 sa mal za posledný deň lehoty pokladať najbližší budúci pracovný deň. Zdôraznil, že ani on, ani jeho obhajca nevyjadrili so skrátením danej lehoty súhlas, a doplnil, že ani v tomto prípade nebola pri prečítaní zápisnice prítomná nezúčastnená osoba. Reagujúc na spôsob, akým sa s týmito jeho námietkami vysporiadal krajský súd, keď uviedol, že sa vzdal práva na záverečné preštudovanie vyšetrovacieho spisu a spis si nepreštudoval, ho obvinil z bagatelizovania nezákonného postupu orgánov činných v trestnom konaní. Za súladné so zákonom nepovažoval obvinený ani to, že vo veci bol ako vyšetrovateľ činný najskôr npor. K.. K. R., ktorý začal trestné stíhanie, vypočul poškodenú, vzniesol mu obvinenie, určil lehotu na zvolenie obhajcu, a následne došlo bezdôvodne k zmene tohto vyšetrovateľa, ktorý už vykonával úkony v tejto trestnej veci, na iného vyšetrovateľa - kpt. X.. Ľ. D., a to bez akéhokoľvek opodstatnenia a rozhodnutia, hoci v zmysle § 174 ods. 2 písm. f) Tr. por. účinného do 31.12.2005 je odňať vec vyšetrovateľovi a urobiť opatrenia na prikázanie veci inému vyšetrovateľovi vo fáze, kedy je začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie voči konkrétnej osobe, oprávnený len prokurátor, a to vo forme uznesenia. Nakoľko v predmetnej trestnej veci žiaden takýto úkon nebol urobený a neexistuje ani žiadne uznesenie o uvedenom, považoval obvinený za jednoznačné, že v danej veci išlo o nezákonný postup v konaní. V nadväznosti na uvedené označil za nezákonný aj následný postup vyšetrovateľa kpt. X.. Ľ. D., ktorý ho nevypočul k dôvodom zadržania, nedal mu možnosť sa k nim vyjadriť, a to už vôbec nie za prítomnosti obhajcu, čím
obvineného obišiel ustanovenia § 76 ods. 4 Tr. por. účinného do 31.12.2005, konštatujúc, že táto nezákonnosť sa premietla do nezákonnosti celého jeho vzatia do väzby. Okrem neodstránenia, respektíve nereflektovania týchto vád prípravného konania obvinený konajúcim súdom vyčítal absenciu rozhodnutia o skutku pod bodom 3/ obžaloby kvalifikovanom ako trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby
1 písm. a) Tr. zák. č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorého sa mal dopustiť voči svojmu synovi T. K., a pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bolo mu vznesené obvinenie, bola podaná obžaloba a v súvislosti s ním aj vedené trestné konanie pred súdom. Odkazujúc na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, prezentoval presvedčenie, že súd je povinný rozhodnúť o všetkých skutkoch obžaloby, pričom nie je možné v rámci rozsudku niektoré skutky obžaloby len vynechať. Preto pokiaľ mal súd za to, že je daný niektorý z dôvodov
por. účinného do 31.12.2005, mal ho spod obžaloby pre skutok pod bodom 3/ oslobodiť. Zdôraznil, že pokiaľ nebolo rozhodnuté o jednom zo skutkov, pre ktoré bola podaná obžaloba, ide nielen o nezákonné rozhodnutie a porušenie jeho práva na obhajobu, ale aj o odopretie práva na prístup k súdu a k súdnemu rozhodnutiu a o udržiavanie stavu právnej neistoty, keď pre skutok uvedený pod bodom 3/ obžaloby nebol uznaný za vinného, ale zároveň preň nebol spod obžaloby ani oslobodený. S odkazom na dovolací dôvod uplatnený
1 písm. g) Tr. por. obvinený napadol vykonávanie dôkazov znaleckými posudkami a následnými výsluchmi znalcov. Namietal, že spomedzi znalcov, ktorí podávali znalecký posudok ohľadom jeho duševného stavu, súd vypočul iba MUDr. Juraja Kosorínskeho ako znalca z odvetvia psychiatria - sexuológia, a nie aj ďalšie dve znalkyne - MUDr. Danu Cóbelovú ako znalkyňu pre odvetvie psychiatria a MUDr. Teklu Novodvorskú ako znalkyňu pre odbor psychológia, poukazujúc na to, že na otázky, ktoré v rámci podaného znaleckého posudku riešili menované znalkyne, znalec MUDr. Juraj Kosorínsky nedokázal v konaní pred súdom sám odpovedať, pretože nespadali pod jeho odbornú kvalifikáciu. Keďže súd tieto ďalšie dve znalkyne nevypočul, hoci to bolo nevyhnutné, rozhodoval na základe nezákonne vykonaného dôkazu, a zároveň došlo aj k porušeniu jeho práva na obhajobu pre absenciu možnosti klásť znalcom otázky k posudku, ktorý vypracovali ohľadom jeho osoby. Za nezákonný označil aj postup súdu pri výsluchu K.. K. Š., ktorá v minulosti, ešte ako znalkyňa z odvetvia psychiatria, podávala znalecký posudok ohľadom duševného stavu poškodenej. Obvinený namietal, že na hlavnom pojednávaní dňa 02.10.2014 bola vypočúvaná ako znalkyňa, ako znalkyňa aj skladala sľub a ako znalkyňa aj bola súdom poučená, a to napriek tomu, že v tom čase už znalkyňou nebola. Súd tak postupoval v rozpore s § 15 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o znalcoch“), ktorý upravuje postup súdu v takejto situácii. Uvedené
jeho názoru bránilo tomu, aby súd na jej výsluch, ale tiež závery ňou vypracovaného znaleckého posudku, keďže sa k nim na hlavnom pojednávaní ako znalec už nemohla vyjadrovať, prihliadal. Ako porušenie svojho práva na obhajobu obvinený vnímal tiež skutočnosť, že dňa 12.12.2013 mu súdom nebolo pred začatím hlavného pojednávania ani počas neho umožnené nahliadnuť do súdneho spisu a pripraviť si tak obhajobu, hoci písomná žiadosť o nahliadnutie bola súdu doručená dňa 11.12.2013. Odôvodnenie súdu, že vzhľadom na dĺžku doterajšieho trestného konania mal možnosť kedykoľvek nahliadnuť do spisu, označil za irelevantné. Argumentoval tým, že práve na predmetnom hlavnom pojednávaní došlo k výsluchu svedkov - lekárov K.. K. I., K.. N. D., ďalej znalca MUDr. Jozefa Trgiňu a svedkyne O. D., ktoré sa následkom zmarenia realizácie jeho práva na obhajobu a jej prípravu stali nezákonnými. Súd na ne teda nemohol prihliadať, hoci tak učinil. V rozpore s Trestným poriadkom účinným do 31.12.2005 postupoval súd aj pri odstraňovaní rozporov vo výpovediach svedkyne S. H.
2 písm. b) Tr. por. účinného do 31.12.2005 na hlavnom pojednávaní dňa 20.03.2012, keď vôbec nevyhlasoval uznesenie o odstraňovaní rozporov, pričom zo zápisnice nie je zrejmé, rozpory s ktorou výpoveďou a ktorou jej pasážou sa odstraňovali. Keďže súd postupoval všeobecne a neurčito, ani na tento výsluch nebolo možné pri rozhodovaní prihliadať. Obvinený dodal, že pri výsluchu svedkyne S. H. počas prípravného konania dňa 04.03.2004, jeho obhajca nebol prítomný ani o ňom vopred vyrozumený, s ohľadom na čo nemožno ani tento jej výsluch považovať za zákonný.
obvineného prihliadať nebolo možné ani na výpoveď svedka - poškodeného T. K. učinenú na hlavnom pojednávaní dňa 07.06.2012, keďže pred jeho výsluchom nedošlo k jeho poučeniu v súlade s § 100 ods. 2 Tr. por. účinného do 31.12.2005, ale iba
1 Tr. por. účinného do 31.12.2005, následkom čoho sa menovaný svedok ani nemohol vyjadriť, či právo odoprieť vypovedať práve v zmysle § 100 ods. 2 Tr. por. účinného do 31.12.2005 využíva. Dôvodiac rovnakými skutočnosťami, napadol obvinený aj zákonnosť výsluchu menovaného svedka uskutočneného dňa 03.03.2004 počas prípravného konania. Predmetnú výpoveď pritom označil za nezákonnú aj v dôsledku skutočnosti, že sa jeho výsluchu v ústave v Ľ. zúčastnila aj jeho matka, ktorá je zároveň poškodenou v danom konaní. Vyšetrovateľa v tejto súvislosti obvinil z toho, že ju do zápisnice z predmetného výsluchu účelovo neuviedol, a zároveň poukázal na to, že jej prítomnosť na výsluchu svedka T. K. potvrdil počas výpovede pred súdom ako vyšetrovateľ kpt. X.. Ľ. D., tak aj samotná poškodená a uvedené potvrdila aj konajúca prokurátorka Okresnej prokuratúry Žilina. Poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24.03.1970, sp. zn. 7 Tz 84/1969, označil takýto postup za nezákonný. Zároveň dodal, že v prípade predmetného výsluchu menovaného svedka nebola prítomná ani nezúčastnená osoba. Dôvodiac judikatúrou najvyššieho súdu (rozhodnutím publikovaným pod R 9/1985), obvinený vzhliadol zákonný nedostatok aj v súvislosti s výpoveďou poškodenej na hlavnom pojednávaní dňa 21.10.2010. Keďže poškodená na danom hlavnom pojednávaní odmietla vypovedať, súd prečítal jej výpoveď zo 16.01.2004 zachytenú v zápisnici o konfrontácii. Nezákonnosť tohto postupu súdu potom
obvineného mala spočívať v tom, že poškodená pred konfrontáciou nebola poučená
1 Tr. por. účinného do 31.12.2005, hoci vyšetrovateľovi bolo známe, že obvinený je ako manžel poškodenej vo vzťahu k nej blízkou osobou. Obvinený vo vzťahu k dôkazu - výpovedi poškodenej zhrnul, že táto vypovedala v konaní celkovo štyrikrát, pritom v prvom prípade išlo len o trestné oznámenie, v rámci ktorého sa jej výsluchu nezúčastnil nik okrem nej, a preto na zápisnicu z neho nemožno v konaní pred súdom prihliadať. V druhom prípade išlo o jej výpoveď v rámci konfrontácie, ktorej obvinený vyčítal nedostatočné poučenie poškodenej
1 Tr. por. účinného do 31.12.2005 a tiež nemožnosť konfrontovať jeho výpoveď so zápisnicou o trestnom oznámení. Tretíkrát vypovedala poškodená na hlavnom pojednávaní dňa 21.10.2010, kedy odmietla vypovedať, a teda sa pristúpilo k čítaniu zápisnice o konfrontácii, ktoré obvinený vzhľadom na už uvedené považoval za nezákonné. Obvinený formuloval svoje výhrady aj voči výpovedi poškodenej na hlavnom pojednávaní dňa 27.03.2014, ktorú označil za vynútenú prokurátorkou, tvrdiac, že poškodená by sama od seba nevyužila právo vypovedať, keďže pred súdom už raz jednoznačne prejavila, že vypovedať nebude a nechce. V tejto súvislosti namietal, že rozhodnutie a vôľa poškodenej nevypovedať v zmysle § 100 ods. 1 Tr. por. účinného do 31.12.2005, zaprotokolované aj do zápisnice, mali byť rešpektované. Vychádzajúc z presvedčenia, že tomu tak nebolo, dospel obvinený k záveru, že výpoveď poškodenej na hlavnom pojednávaní dňa 27.03.2014 nemožno považovať za výpoveď v súlade so zákonom, a teda ju ani použiť. Konštatujúc uvedené, obvinený považoval za zrejmé, že ani jedna výpoveď poškodenej v tomto konaní, či už vo fáze prípravného konania alebo konania pred súdom, nebola učinená zákonne, a teda všetky jej výpovede boli v rámci daného trestného konania nepoužiteľné. V nadväznosti na uvedenú argumentáciu formuloval obvinený záver, že aj všetky ďalšie dôkazy, ktoré vychádzali z nezákonných dôkazov, sú tiež nezákonnými, majúc pritom na mysli predovšetkým početné znalecké dokazovanie, keďže znalci brali ako podklad k vypracovaniu znaleckých posudkov a vyjadreniu záverov v nich práve nezákonné výpovede svedkov. Obvinený to považoval za evidentné predovšetkým pri znaleckom posudku MUDr. Jozefa Trgiňu, týkajúcom sa mechanizmu vzniku zranenia, pri ktorom sa znalec musel pridržiavať toho, čo ohľadom pôvodu zranení uvádzala poškodená. Konštatoval, že počas svojej výpovede na hlavnom pojednávaní menovaný znalec sám spochybnil objektívnosť a jednoznačnosť, a teda aj správnosť záverov svojho posudku, keď
názoru obvineného podporil jeho tvrdenie o tom, že zranenia na svojom tele si spôsobil sám, a tak vyvrátil nielen svoj skôr vyslovený názor v znaleckom posudku, ale aj názory lekárov, ktorí ho pri prehliadke tela vyšetrovali. V ďalšej časti dovolania obvinený, stále trvajúc na nezákonnosti prevažnej väčšiny vykonaných dôkazov, konajúcim súdom vyčítal spôsob, akými sa s týmito vysporiadali a ako ich hodnotili. Mal za to, že hoci počas trestného konania trvajúceho viac ako desať rokov bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, ani z jedného dôkazu nebolo možné bezpochyby vyvodiť, že by sa mal dopustiť trestných činov, zo spáchania ktorých bol uznaný za vinného. Zdôraznil, že z trestného činu znásilnenia ho usvedčoval len jediný svedok, ktorým bola samotná poškodená, ktorej výpovede označil za nielenže nezákonné, ale i nehodnoverné, navzájom si odporujúce vo svojom obsahu i rozporné s výpoveďami iných svedkov - susediek O. D. a U. J.. Súdu vyčítal, že výpoveď svedkyne S. K., svedčiacu o tom, že sa trestného činu znásilnenia nemohol v uvedenom čase a na uvedenom mieste dopustiť, nedôvodne považoval za nehodnovernú len z toho titulu, že svedkyňa je jeho matkou, zatiaľ čo výpoveď svedkyne S. H. ako výpoveď sestry poškodenej za takú nepovažoval. Uvedené, obdobne ako hodnotenie jeho výpovede súdom ako apriori účelovej a nehodnovernej, pociťoval obvinený ako porušenie rovnosti strán pred súdom, ako aj zásad uvedených v § 2 ods. 5 a ods. 6 Tr. por. účinného do 31.12.2005, a teda aj svojho práva na obhajobu. Obvinený spochybnil aj správnosť znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru traumatológia, poukazujúc na to, že on sám, ale ani poškodená ním priamo neboli vyšetrení, a celý znalecký posudok bol vypracovaný len na základe fotografií a lekárskych správ vyhotovených s odstupom piatich dní odo dňa, keď malo dôjsť ku skutku znásilnenia. Odvolávajúc sa na vyjadrenia znalca a všeobecne známe a dostupné poznatky medicínskej vedy, prezentoval presvedčenie, že vedecky nie je možné presne určiť deň, kedy tá ktorá modrina vznikla, najmä, ak sa zranenia vyšetrujú niekoľko dní po ich vzniku, a navyše len na základe fotografií. Znalcovi tiež vyčítal, že pri vypracovávaní znaleckého posudku vôbec nebral do úvahy anémiu poškodenej a k vypracovaniu znaleckého posudku si s ohľadom na to neprizval aspoň konzultanta z odvetvia hematológia. Zároveň vyjadril presvedčenie, že poranenia poškodenej si táto spôsobila sama s cieľom vytvoriť si podmienky pre hodnovernejšie trestné oznámenie o znásilnení. Poškodenú súčasne obvinil z taktizovania, keď údajné znásilnenie oznámila až s odstupom piatich dní, vylúčiac tak možnosť, aby včasným gynekologickým vyšetrením bolo jednoznačne preukázané, že k žiadnemu znásilneniu nedošlo. V tejto súvislosti zdôraznil, že gynekológovia K.. N. D. a K.. K. I., ktorí poškodenú vyšetrovali, nepotvrdili u nej žiadne stopy, ktoré by nasvedčovali jej údajnému znásilneniu. Trvajúc na tom, že poškodená klame a vymýšľa si, a argumentujúc výpoveďou jej sestry S. H. v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina v inej trestnej veci pod sp. zn. 5 T 143/2005, obvinený nesúhlasil so závermi znaleckého posudku Mgr. Boženy Doničovej z odboru psychológia a MUDr. Márie Šustrovej z odvetvia psychiatria, že poškodená nemá sklony ku klamstvám a zveličovaniu. Súdu potom vyčítal, že vyjadrenie znalkyne Mgr. Doničovej na hlavnom pojednávaní dňa 02.10.2014, že ani u osoby, ktorá nemá sklony ku klamstvám, nemožno vylúčiť, že bude v bežnom živote, či v určitých situáciách klamať, úplne opomenul. Svoju argumentáciu smerujúcu k preukázaniu nehodnovernosti výpovede poškodenej o skutkoch, ktoré sa mu kladú za vinu, obvinený doplnil o motív jej konania, ktorým mala byť snaha poškodenej dostať ho zo spoločného bytu bez povinnosti vyplatiť ho, čo napokon dosiahla, keď jej v zmysle dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva pripadlo všetko, vrátane spoločného bytu, a to bez povinnosti vyplatiť ho z neho. Pripomenul, že túto taktiku poškodená používala na jeho vydieranie opakovane, a to už aj v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 5 T 143/2005, v ktorom trestné oznámenie pre znásilnenie napokon vzala späť. Na odôvodnenie dovolacieho dôvodu uplatneného
1 písm. i) Tr. por. obvinený S. K. namietal posúdenie skutku uvedeného pod bodom 1/ obžaloby ako trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi
1, ods. 2 Tr. zák., trvajúc na tom, že jeho konaním nedošlo k naplneniu objektívnej stránky tohto trestného činu. V konaní nebolo preukázané, že by k nejakým vyhrážkam voči poškodenej došlo, a vôbec sa nezisťovalo, či boli realizované práve spôsobom dôvodne spôsobilým vzbudiť obavu. Hoci obvinený trval na tom, že nezodpovedá pravde, že by sa poškodenej vôbec vyhrážal, mal za to, že ani spôsob popísaný v rozsudku nepostačuje na naplnenie skutkovej podstaty trestného činu
zák.
neho je zo správania poškodenej, ktorá bola k nemu
vyjadrení svedkov hrubá, kričala naňho a nadávala mu, voči nemu zrejmé, že žiadne obavy z neho nemala. Jej konanie, respektíve nekonanie za účelom svojej ochrany, obvinený aj v tomto prípade pripísal jej záujmu o získanie spoločného bytu do výlučného vlastníctva bez jeho vyplatenia. K odôvodneniu dôvodnosti obáv poškodenej odkazom na predošlé trestné stíhanie, ktoré u nej malo vzbudiť dôvodné obavy, obvinený podotkol, že súd tým vážne porušil zásadu prezumpcie neviny, keďže trestné stíhanie vedené na Okresnom súde Žilina vo veci sp. zn. 5 T 143/2005, nebolo ku dňu vynesenia rozsudku, či už na súde prvého stupňa alebo druhého stupňa, právoplatne skončené, čím zároveň došlo k zásadnému porušeniu jeho práva na obhajobu
1 písm. c) Tr. por. Vo vzťahu k tomuto trestnému činu zároveň spochybnil pravdivosť a význam výpovede svedkyne S. H., sestry poškodenej, považovanej súdom za usvedčujúci dôkaz, pričom dôvodil najmä jej vlastným vyjadrením, v zmysle ktorého s poškodenou nemá taký vzťah, že by sa jej táto zverovala, pričom súčasne pripustila, že poškodená zvykne zveličovať. Označiac jej výpoveď za tzv. dôkaz „z druhej ruky,“ keď vypovedala o niečom, o čom sama nevedela, ju hodnotil ako pre rozhodnutie vo veci úplne irelevantnú. Obvinený sa nestotožnil ani s prehliadnutím výpovedí svedkýň O. D. a U. J. ako jeho a poškodenej susediek, svedčiacich o povahe a zlom správaní sa poškodenej nielen k nemu samotnému, ale aj k ich synovi. Závery z nich vyplývajúce a nasvedčujúce tomu, že samotná poškodená je panovačnou, popudlivou a zlostnou egoistkou, mali byť
neho súdom adekvátne vzaté do úvahy. Popri nezákonnosti výpovedí svedka poškodeného T. K. obvinený tieto napadol aj z ich obsahového hľadiska, v ktorom ich bolo nevyhnutné posudzovať v kontexte najmä ekonomickej, ale tiež emocionálnej závislosti syna, t.j. svedka poškodeného T. K., od matky, t.j. poškodenej O. K., ktorá ním manipulovala a ovplyvňovala ho. Obvinený zároveň zdôraznil tie časti výpovedí menovaného svedka poškodeného, z ktorých možno
jeho názoru usudzovať, že to, ako vypovedal, nebolo z jeho vlastnej vôle. Vyjadrenie jeho želania, aby boli rodičia spolu,
obvineného preukazuje, že sa žiadneho trestného činu
zák. voči nikomu nedopustil. V nadväznosti na uvedené obvinený napadol aj závery znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých a detí, Mgr. Boženy Doničovej, ohľadom maloletého poškodeného T. K., ktorých tendenčnosť, neobjektívnosť a nesprávnosť
neho preukazuje uznesenie Okresného súdu Žilina zo 07.06.2010, sp. zn. 15 P 134/2009, v ktorom súd konštatoval jeho pozitívny vplyv na celkové správanie syna (poškodeného T. K.). Uvedené skutočnosti, vrátane nekonkrétnosti popisu skutku a prílišnej všeobecnosti výpovedí ako svedka poškodeného T. K., tak aj poškodenej O. K.,
presvedčenia obvineného potvrdzujú, že nebolo možné uznať ho za vinného ani z trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a jednotlivcovi
1, ods. 2 Tr. zák. Rovnaký záver obvinený formuloval aj vo vzťahu k obvineniu z trestného činu znásilnenia. Poukazujúc na to, že jediný usvedčujúci dôkaz - výpoveď samotnej poškodenej - vyznievala v kontexte s ostatnými vykonanými dôkazmi nepresvedčivo a nevierohodne, trval na tom, že jeho vina nebola v konaní bezpochyby a spoľahlivo preukázaná. Súdu prvého i druhého stupňa v tejto súvislosti vyčítal, že dôkazy nehodnotili objektívne, ale vyššiu relevanciu prikladali dôkazom svedčiacim proti nemu, zatiaľ čo dôkazy spochybňujúce jeho vinu, neakceptovali. Odhliadnuc od toho, že v konaní neboli splnené podmienky na vynesenie odsudzujúceho rozsudku, a teda na rozhodovanie o treste, vzniesol obvinený dovolacie námietky, napĺňajúce
jeho názoru dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm.
2 Tr. por. zrušil v celom rozsahu dovolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline, ako aj v celom rozsahu dovolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Žilina, a tiež aj chybné konanie, ktoré napadnutým rozhodnutiam predchádzalo, a zároveň prikázal, aby okresný súd nanovo konal a rozhodoval. Podané dovolanie obvinený S. K. doplnil prostredníctvom svojej obhajkyne vzápätí podaným doplnením dovolania, ktorým, odkazujúc na konkrétne z dovolacích námietok vznesených už podaným dovolaním, tieto podporil predložením dôkazov - kópií vybraných častí spisu a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky, na ktoré sa vo svojej argumentácii odvolával. V súlade s ustanovením § 376 Tr. por. prvostupňový súd dovolanie obvineného S. K., vrátane jeho doplnenia, doručil na vyjadrenie stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté. Následne, po predložení veci dovolaciemu súdu, podala k dovolaniu obvineného S. K. a jeho doplneniu vyjadrenie prokurátorka Okresnej prokuratúry Martin. Prokurátorka vo svojom vyjadrení k dovolaniu obvineného vyslovila presvedčenie, že za účelom náležitého objasnenia skutkového stavu boli vykonané všetky dostupné dôkazy, a to zákonným spôsobom a v rozsahu potrebnom na rozhodnutie. Zároveň, majúc za to, že práva obvineného S. K. v konaní porušené neboli, považovala rozhodnutie okresného súdu, ako aj nadväzujúce rozhodnutie krajského súdu za spravodlivé a zákonné. S poukazom na uvedené, keďže,
jej názoru dovolacie dôvody tak, ako ich stanovil dovolateľ, neboli naplnené a preukázané, navrhla dovolanie zamietnuť. Poškodená O. K.R. sa k dovolaniu obvineného S. K., ani jeho doplneniu nevyjadrila. Vyjadrenie prokurátorky Okresnej prokuratúry Martin podané k dovolaniu obvineného a jeho doplneniu bolo dovolacím súdom doručené obvinenému S. K., jeho obhajkyni i poškodenej O. K.. K vyjadreniu prokurátorky Okresnej prokuratúry Martin k podanému dovolaniu zaujal obvinený S. K. prostredníctvom svojej obhajkyne písomné stanovisko, v zmysle ktorého sa s predmetným vyjadrením prokurátorky vôbec nestotožňuje, považuje ho za jednostranné a neobjektívne, keďže aj prokurátorke musí byť
jeho názoru zrejmé, že k v dovolaní vytknutým vadám a k porušeniu zákonnosti v danej trestnej veci došlo. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr . por.) po preskúmaní predloženého spisového materiálu a obsahu dovolania zistil, že dovolanie obvineného S. K.Á. proti napadnutému právoplatnému rozsudku krajského súdu je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm.
por. ani
1 Tr. por. Zároveň dospel k záveru, že dôvod dovolania
1 písm. g) Tr. por. tak, ako je obsahovo vymedzený dovolateľom, je v časti, týkajúcej sa porušenia ustanovení § 101 ods. 1, § 100 ods. 1 a 2 a § 108 Tr. por. účinného do 31.12.2005, v prospech obvineného zjavne preukázaný, a je teda zrejmé, že tie z dovolateľom vytýkaných nedostatkov, ktoré zodpovedajú porušeniu uvedených ustanovení Tr. por. účinného do 31.12.2005, povedú k postupu
1 Tr. por., preto v zmysle § 382a Tr. por. rozhodol o dovolaní obvineného na neverejnom zasadnutí, na ktorom preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozhodnutia, proti ktorému dovolateľ podal dovolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo, so zameraním na dôvody dovolania
1 písm. b), písm. c), písm. e), písm. g), písm.
1 Tr. por. viazaný. Najvyšší súd Slovenskej republiky z predloženého spisu Okresného súdu Žilina, sp. zn. 3 T 96/2004, zistil, že dovolanie obvineného S. K. je dôvodné, pokiaľ ide o namietaný dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por., keďže prvostupňový súd v predmetnej veci oprel svoj záver o vine obvineného i o dôkazy, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom, ako to vyplýva z nižšie uvedeného. Naopak, vo vzťahu k dovolacím dôvodom uplatneným obvineným
1 písm. b), písm. c), písm. e), písm.
1 Tr. por. dovolanie možno podať ak:
ustálenej praxe dovolacieho súdu vo vzťahu k výkladu dovolacích dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. e), písm. g), písm.
vopred známych pravidiel, ktoré sú obsahom rozvrhov práce upravujúcich prideľovanie súdnych vecí jednotlivým sudcom tak, aby bola zachovaná zásada pevného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený výber súdov a sudcov „ad hoc“ (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 26. októbra 2005, sp. zn. I. ÚS 239/04; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 18. októbra 2007, sp. zn. IV. ÚS 257/07). Rozhodovanie veci zákonným sudcom (aj súdom) je tak základným predpokladom na naplnenie podmienok spravodlivého procesu zaručeného v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Základné právo na zákonného sudcu vyplývajúce z čl. 48 ods. 1 ústavy má za cieľ zabrániť tomu, aby súd, ktorý má konkrétnu vec prerokovať a rozhodnúť, bol obsadený spôsobom, ktorý by sa dal označiť za svojvoľný alebo prinajmenšom za účelový. Zásadným porušením práva na obhajobu (§ 371 ods. 1 písm.
1 písm.
1 písm. g) Tr. por. možno uplatniť len v prípade, ak dôjde k porušeniu zákonných ustanovení upravujúcich vykonávanie jednotlivých dôkazných prostriedkov. Vzťahuje sa k najdôležitejšej fáze trestného konania - k dokazovaniu. Dokazovanie prebieha v štyroch etapách. Prvou je vyhľadávanie dôkazov, druhou ich zabezpečenie, treťou ich vykonávanie a poslednou etapou dokazovania je hodnotenie dôkazov. Dovolací dôvod
1 písm. g) Tr. por. sa týka predovšetkým tretej etapy dokazovania, t. j. vykonávania dôkazov súdom, ale zahŕňa aj predchádzajúce dve štádiá dokazovania (vyhľadávanie a zabezpečovanie), pretože dôkazy zadovážené v rozpore so zákonom, eventuálne získané nezákonným donútením alebo hrozbou s výnimkou prípadu, keď sa použije ako dôkaz proti osobe, ktorá také donútenie alebo hrozbu donútenia použila (§ 89 ods. 4 Tr. por. účinného do 31.12.2005), nie sú v trestnom konaní použiteľné a hodnotiteľné. V rámci uvedeného dovolacieho dôvodu sa preto skúma predovšetkým postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu pri získavaní a vykonávaní dôkazov, ktoré slúžili ako podklad pre rozhodnutie vo veci. Uplatnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Tr. por. Správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu je teda dovolací súd povinný prezumovať. Preskúmaním obsahu predloženého spisu najvyšší súd zistil nasledovné skutočnosti: S dovolacími námietkami obvineného vznesenými
1 písm. b) Tr. por. sa dôsledne vysporiadal už odvolací súd v dovolaním napadnutom rozsudku, keď, vychádzajúc z podrobného popisu situácie, za ktorej došlo k dovolateľom namietaným zmenám v osobách prísediacich, a príslušnej zákonnej úpravy, dospel k záveru, že odvolacia námietka obvineného, že vo veci rozhodoval súd v nezákonnom zložení, neobstojí. Na zdôraznenie správnosti záverov odvolacieho súdu najvyšší súd dopĺňa, že ústavný imperatív,
ktorého nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi, porušenie ktorého obvinený vznesenou námietkou, spočívajúcou v tom, že po vylúčení predsedu senátu JUDr. Branislava Lečka z prejednávania a rozhodovania predmetnej trestnej veci a jej pridelení predsedníčke senátu JUDr. Erike Bebčákovej, bol nezákonne odňatý vo veci pôvodne činným prísediacim - D.. S. E. a K. Z., na miesto ktorých bezdôvodne, a teda nezákonne vstúpili D.. K. J. a X.. I. T., namietal, slúži k ochrane predovšetkým pred svojvoľným či účelovým obsadením konajúceho súdu ad hoc a nemožno ho zamieňať za procesný prostriedok, ktorým by malo byť ex post zvrátené už vydané rozhodnutie. Hoci je v tejto súvislosti potrebné súhlasiť s názorom obvineného, že právo na zákonného sudcu sa priznáva bez rozdielu medzi sudcom a prísediacim sudcom z radov občanov, uvedené ešte neznamená, že sudcovia a prísediaci sudcovia z radov občanov majú rovnaké právne postavenie, či že sa na nich vzťahuje rovnaký režim kreovania. Pritom už z legálnej definície zákonného sudcu vyjadrenej v § 3 ods. 3 zákona o súdoch („Zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení
rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte.“) vyplýva, že pre uplatnenie práva na zákonného sudcu má kľúčový význam rozvrh práce súdu, nakoľko citovaná právna úprava pre záver o tom, že ide o zákonného sudcu, vyžaduje, aby sudca bol na konanie a rozhodovanie v prejednávanej veci určený v súlade so zákonom a rozvrhom práce ustanoveným pre kalendárny rok, v ktorom sa pre vec určuje konkrétny zákonný sudca. Pridelenie veci konkrétnemu sudcovi ako predsedovi senátu realizované náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a určenie dvoch prísediacich sudcov výberom zo zoznamu prísediacich sudcov, tvoriaceho prílohu rozvrhu práce, je tak s ohľadom na uvedené len rôznym technicko-administratívnym spôsobom naplnenia obsahu slovného spojenia „určený v súlade so zákonom a rozvrhom práce,“ použitým v dikcii § 3 ods. 3 zákona o súdoch. Z doposiaľ prezentovaného je potom potrebné vyvodiť všeobecný záver, že súd rozhoduje v zákonnom zložení, pokiaľ rozhoduje v zložení, vyplývajúcom z rozvrhu práce súdu účinného v čase, keď k prideľovaniu veci na konanie a rozhodovanie došlo. Dovolací súd preto v súvislosti s predmetnou dovolacou námietkou obvineného skúmal, či bola rešpektovaná zásada prideľovania vecí jednotlivým senátom v súlade s pravidlami obsiahnutými v Rozvrhu práce Okresného súdu Žilina na rok 2007 v znení jeho Dodatku č. 7 a spôsobom, ktorý určuje zákon. Zo spisového materiálu je zrejmé, že z dôvodu rozhodnutia pôvodného predsedu senátu, konajúceho v trestnej veci obvineného, JUDr. Branislava Lečka, z 19.10.2007, č. k. 3 T 96/2004 - 1383, právoplatného 30.10.2007, o svojom vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania v predmetnej trestnej veci, a na základe Opatrenia predsedu okresného súdu o pridelení veci vylúčeného sudcu inému sudcovi z 08.11.2007, sp. zn. 1 SprR 458/2007, ktoré sa stalo prílohou k Rozvrhu práce Okresného súdu Žilina na rok 2007, bola predmetná trestná vec obvineného dňa 09.11.2007 náhodným výberom, zabezpečeným podateľňou pomocou technických a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (prostredníctvom generátora), pridelená na prejednanie a rozhodnutie zákonnej sudkyni JUDr. Erike Bebčákovej. Z Rozvrhu práce Okresného súdu Žilina na rok 2007 v znení jeho Dodatku č. 7, teda v znení účinnom k 09.11.2007, keď došlo k opätovnému prideleniu trestnej veci obvineného na jej prejednanie a rozhodnutie, vyplýva, že tento v časti 3, označenej „Personálne obsadenie jednotlivých súdnych oddelení a ich označenie,“ odkazuje pre konkrétne zloženie jednotlivých súdnych senátov trestnoprávneho oddelenia, pokiaľ ide o ich členov, t.j. prísediacich sudcov, na zoznamy prísediacich č. 1 až 6 tak, že každému predsedovi senátu trestnoprávneho oddelenia (a tým aj príslušnému senátu) sú pridelení konkrétni prísediaci z radov občanov. V kontexte prejednávanej veci to znamená, že po pridelení veci zákonnej sudkyni JUDr. Erike Bebčákovej ako predsedníčke senátu 28 T, táto mala v zmysle v tom čase účinného rozvrhu práce možnosť a zároveň povinnosť dotvoriť senát na prejednanie a rozhodnutie trestnej veci obvineného výlučne z tých prísediacich, ktorí boli príslušným rozvrhom práce určení na konanie a rozhodovanie trestných vecí pridelených do senátu 28 T. Tými boli v danom prípade prísediaci zaradení v zmysle Rozvrhu práce Okresného súdu Žilina na rok 2007 v znení jeho Dodatku č. 7 do Zoznamu prísediacich č. 3, ktorého obsah bol spolu s obsahom zvyšných zoznamov prísediacich prílohou spomínaného rozvrhu práce okresného súdu. Je preto nepochybné, že pokiaľ predmetný rozvrh práce popísaným spôsobom upravoval kreovanie senátu po pridelení veci konkrétnemu sudcovi / predsedovi senátu trestnoprávneho oddelenia, bol by to práve postup, ktorého sa v rámci tejto dovolacej námietky domáhal obvinený, spočívajúci v zachovaní funkcie prísediacich D.. S. E. a K. Z. aj po pridelení veci do senátu (28 T), do zoznamu prísediacich prináležiacemu ktorého títo neboli zaradení, ktorý by bol v rozpore s v tom čase účinným rozvrhom práce okresného súdu, a teda aj v rozpore s právom na zákonného sudcu. Na podklade uvedeného je evidentné, že touto dovolacou námietkou obvineného k naplneniu dovolacieho dôvodu
1 písm. b) Tr. por. nedošlo. Neobstojí ani dovolacia námietka obvineného založená na tvrdení o rozpore konania prvostupňového súdu s ustanovením § 219 ods. 2 Tr. por. účinným do 31.12.2005, dovolateľom umne ilustrovanom výberom konkrétnych zložení senátu, ktoré sa v priebehu prejednávania jeho trestnej veci pred okresným súdom celkom očividne menilo. Pri štúdiu spisového materiálu totiž pozornosti dovolacieho súdu nemohlo uniknúť, že od otvorenia hlavného pojednávania oznámením veci, ktorá bude prejednávaná, a prednesenia obžaloby, vrátane celého dokazovania, až po záver hlavného pojednávania - vyhlásenie odsudzujúceho rozsudku, t.j. po celú dobu konania pred súdom, rozhodoval senát v zložení predsedníčky senátu JUDr. Eriky Bebčákovej a prísediacich sudkýň D.. K. J. a X.. I. T.. Treba podotknúť, že značná časť tých hlavných pojednávaní, na ktoré obvinený v súvislosti s meniacim sa zložením senátu svojím dovolaním poukázal, súvisela s konaním, smerujúcim k vyhláseniu v poradí prvého rozsudku okresného súdu, následne zrušeného odvolacím súdom, ktoré preto nie je predmetom prieskumu tohto dovolacieho konania. Zároveň je potrebné potvrdiť, že po zrušení v poradí prvého odsudzujúceho rozsudku a jeho vrátení na nové prejednanie a rozhodnutie boli na hlavné pojednávania v dňoch 24.06.2008, 18.09.2008, 18.11.2008 a 22.01.2009 zvolávaní iní prísediaci než tí, ktorí sa napokon zúčastnili celého hlavného pojednávania, ako bolo uvedené vyššie. Uvedené však nemá na záver o tom, že trestná vec obvineného bola prejednávaná a rozhodnutá senátom v zákonnom zložení, žiadny vplyv, keďže hlavné pojednávania v uvedené dni sa z dôvodu neprítomnosti obvineného vôbec nevykonali. Platí, že prísediaci sa stáva zákonným sudcom až otvorením hlavného pojednávania. Na všetkých osemnástich nasledujúcich hlavných pojednávaniach uskutočnených v trestnej veci obvineného, počnúc hlavným pojednávaním dňa 19.05.2009 až po hlavné pojednávania dňa 05.02.2015, boli ako prísediace činné D.. K. J. a X.. I. T., pričom prevažne z dôvodov na strane obvineného a v dôsledku jeho priehľadne obštrukčného správania sa prvé hlavné pojednávanie po vrátení veci na jej nové prejednanie a rozhodnutie konalo až dňa 21.10.2010, kedy, ako už bolo uvedené, došlo k otvoreniu hlavného pojednávania. Len pre úplnosť sa žiada poznamenať, že prísediaci K. P. a Š. Ď., zúčastnení hlavných pojednávaní v dňoch 24.06.2008, 18.09.2008, 18.11.2008 a 22.01.2009, nie sú od 22.01.2009 na Okresnom súde Žilina činní ako prísediaci. Judikatúrou bolo pritom ustálené, že prísediaceho možno v konaní nahradiť, ak pôvodne určený prísediaci nemôže vo veci konať a rozhodnúť. Na tento účel predseda senátu určí iného prísediaceho zo zoznamu prísediacich sudcov okresného súdu, ktorý tvorí prílohu rozvrhu práce súdu. Uvedené odzrkadľuje postup predsedníčky senátu JUDr. Eriky Bebčákovej aj v prejednávanej trestnej veci obvineného, keď ňou pôvodne určení prísediaci sa z objektívnych dôvodov nemohli ďalej zúčastňovať konania a rozhodovania vo veci, a preto boli nahradení D.. K. J. a X.. I. T., a to už zo zoznamu prísediacich zvolen
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.