Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1ObdoV/19/2016 Identifikačné číslo spisu: 9016898231 Dátum vydania rozhodnutia: 26.10.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Darina Ličková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSS

§ 470ods.

1 C. s. p., ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

§ 470ods.

2 C. s. p. prvá veta, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred

1. júlom 2016 (t. j. za účinnosti O. s. p.), dovolací súd postupoval v súlade s ust. § 470 ods. 2 C. s. p. a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle ustanovenia §§ 236, 237 a 238 O. s. p. v znení platnom v čase podania dovolania.
2. Dovolaním bolo možné napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťal (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
3. V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie. 25.

§ 238O. s.

p. platilo, že ak dovolanie smerovalo proti rozsudku, bolo prípustné: proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej (ods. 1), proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (ods. 2) a bolo prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky

§ 153ods.

3 a 4 (ods. 3) O. s. p. 26. Napadnutý rozsudok nevykazuje znaky ani jedného z vyššie uvedených rozhodnutí, preto prípustnosť dovolania

§ 238O. s.

p. vyvodiť nemožno.

1. Proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (s výnimkou rozhodnutí vydaných v exekučnom konaní - § 237 ods. 2 O. s. p.) bolo dovolanie prípustné, ak rozhodnutie odvolacieho súdu bolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v ustanovení § 237 ods. 1 O. s. p. Jedným z dôvodov zakladajúcich vždy prípustnosť dovolania bol aj prípad, keď bola strane postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom (ustanovenie § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.), ktorého sa dovoláva žalobca. Pod odňatím možnosti pred súdom konať treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu znemožní realizácia jej procesných práv, priznaných jej v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jej práv a právom chránených záujmov.
2. Z obsahu dovolania vyplýva, že jedným z hlavných dôvodov dovolateľom namietaného porušenia ním označených práv je tvrdenie, že odvolací súd v napadnutom rozsudku nezaoberal s jeho podstatnou argumentáciou, následkom čoho rozhodnutie odvolacieho súdu nespĺňa kritéria vyžadované podľa ust. § 157 ods. 2 O. s. p.
3. Štruktúra práva na odôvodnenie bola rámcovo upravená v ustanovení § 157 ods. 2 O. s. p. Táto forma sa uplatňovala aj v odvolacom konaní (§ 211 ods. 2 O. s. p.). Vo svojej ustálenej judikatúre ústavný súd zdôraznil, že odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09), pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (IV. ÚS 489/2011). Tento právny názor, ktorý zastáva aj dovolací súd, zahŕňa požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvoinštančného súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne i dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania (IV. ÚS 350/2009).
4. Dovolací súd po preskúmaní dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu nezistil, že by postupom odvolacieho súdu bola žalobcovi znemožnená realizácia procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznával. Odvolací súd rozhodol v súlade s Občianskym súdnym poriadkom a napadnutý rozsudok odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p., teda aj s požiadavkou preskúmateľnosti. Z rozsudku odvolacieho súdu je zrejmé, prečo odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a akými podstatnými úvahami sa pri svojom rozhodovaní riadil. Preto toto rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože odvolací súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (I. ÚS 188/06).
5. Odhliadnuc od uvedeného judikatúra najvyššieho súdu zastáva názor, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá procesnú vadu v zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p., ale ide len o inú vadu konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.). Tento názor je plne opodstatnený aj v prejednávanej veci a nie je dôvod odkloniť sa od tohto názoru. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje aj na Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
6. decembra 2015 (publikovaného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 2/2016), podľa ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.
7. Dovolací súd s poukazom na vyššie uvedené uzatvára, že v danom prípade nejde ani o výnimku uvedenú v stanovisku R 2/2016, keďže napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu obsahuje vysvetlenie dôvodov, pre ktoré vo veci rozhodol a rovnako sa odvolací súd vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami žalobcu.
8. Dovolateľ v dovolaní namietal, že v konaní došlo k vade podľa ust. § 237 ods. 1 písm. a/ O. s. p., keďže súd bez návrhu rozhodol vo veci, na konanie v ktorej mu nepatrí právomoc. Súd nebol oprávnený začať konanie o určení neplatnosti zmlúv z vlastnej vôle, pretože § 81 O. s. p., takúto právomoc súdu nepriznáva. Dovolací súd považuje takto vznesenú námietku za nedôvodnú. Ustanovenie paragrafu 81 O. s. p. riešilo možnosť súdu začať konanie bez návrhu ,čo v predmetnej veci sa nestalo. V danej veci teda súd prvej inštancie nepostupoval podľa ust. § 81 O. s. p., t. j., že nezačal konanie bez návrhu. Súd prvej inštancie začal prejednávať a rozhodol vec na návrh žalobcu, o čom svedčí aj napadnutý rozsudok ako súdu prvého stupňa, tak aj súdu odvolacieho. Z týchto rozhodnutí súdov jednoznačne vyplýva, že predmetom sporu bola žaloba žalobcu smerujúca voči žalovanému na zaplatenie istiny 4 971 490,-- Sk s príslušenstvom. Pretože nárok žalobcu uplatnený žalobou vychádzal zo zmlúv (dohôd) o postúpení pohľadávok, súdy nižších stupňov postupovali správne, keď ako prejudiciálnu otázku v predmetnej veci riešili platnosť týchto zmlúv. Vzhľadom k tomu, že o platnosti, resp. neplatnosti predmetných zmlúv rozhodol rozsudkom Okresný súd Bratislava II. pod č. k. 25Cb/261/00-91 z
9. júna 2002 v spojení s rozsudkom z
10. mája 2003 č. k. 25Cb/261/00-107 tak, že určil neplatnosť postúpenia pohľadávky na AES, s. r. o., Krajský súd v Bratislave rozsudkom z
11. júla 2006 pod sp. zn. 3Cob/166/2006 rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 25Cb/261/00-91 z
12. júna 2002 potvrdil. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď pri posudzovaní predbežnej otázky (platnosti, resp. neplatnosti zmlúv) vychádzal z právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II, ktoré sa prejavilo len v spôsobe rozhodnutia o žalobe vo veci samej a bolo uvedené len v dôvodoch rozhodnutia. Posúdenie predbežnej otázky nebolo vyjadrené formou výroku napadnutého rozsudku. Dovolací súd preto námietku dovolateľa o vade - nedostatku právomoci súdu (§ 237 písm. a/ O. s. p.) vyhodnotil ako irelevantnú.
13. Dovolateľ v dovolaní uviedol, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a je postihnutý inou vadou. Napriek tomu, že dovolateľ neuviedol, akou inou vadou je postihnuté napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, dovolací súd preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, či tento nevykazuje inú vadu majúcu za následok nesprávnosť rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. Pod inou vadou treba rozumieť to, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Za nesprávne posúdenie veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na zistené skutkové zistenia. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny predpis, ale ho nesprávne vyložil. Dovolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia konštatoval, že rozhodnutie odvolacieho súdu nevykazuje tzv. inú vadu. Odvolací súd správne aplikoval ustanovenia Občianske zákonníka o postúpení pohľadávky (§ 524 a nasl.), o absolútnej neplatnosti právnych úkonov (§ 39 OZ), a následne prijal správny právny názor týkajúci sa aktívnej vecnej legitimácii žalobcu.
14. K dôvodu dovolateľa, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, dovolací súd uvádza: Základná idea mimoriadnych opravných prostriedkov, kam prináleží aj dovolanie, spočíva v tom, že právna istota a stabilita nastolená právoplatným rozhodnutím, sú v právnom štáte narušiteľné len mimoriadne a výnimočne. Úspešné uplatnenie tohto mimoriadneho opravného prostriedku dovolateľom je podmienené (primárnym) záverom dovolacieho súdu, že dovolanie je procesne prípustné a až následným (sekundárnym) záverom dovolacieho súdu, že tento opravný prostriedok je aj opodstatnený. Pretože dovolací súd nedospel k uvedenému (primárnemu) záveru, platná úprava platná v čase podania dovolania, mu neumožňuje postúpiť v dovolacom konaní ďalej a pristúpiť až k posúdeniu napadnutého rozhodnutia a konania, v ktorom bolo vydané, lebo pokiaľ by dovolací súd posudzoval správnosť rozhodnutia napadnutého procesne neprípustným dovolaním, porušil by zákon. Preto dovolací súd, keďže dospel k záveru, že dovolanie je procesne neprípustné v súlade s ustanovením § 447 písm. c/ C. s. p. ho odmietol.
15. Dovolací súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 C. s. p.).
16. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 5 :
17. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.