1 O.s.p. zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/211489/2015/4989 zo dňa 29.05.2015, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601403/5/264815/2015/StrM zo dňa 03.02.
5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) určil žalobcovi rozdiel v sume 669,- € na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie október 2012, čím mu nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie október 2012 v sume 349,62 € a určil vlastnú daňovú povinnosť v sume 319,38 € s odôvodnením, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na odpočítanie DPH v zmysle § 49 ods. 1, 2 písm. a/ v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“), keď nepreukázal dodanie tovaru od dodávateľa F. E. - REK, deklarovaného faktúrou č. 16102012 zo dňa 27.10.2012, predmetom ktorej bolo dodanie tovaru - piliny a odrezky v celkovej sume 4 014,- €. 3. Krajský súd mal z obsahu spisového materiálu za preukázané, že správca dane postupujúc
2 Daňového poriadku začal u žalobcu dňa 05.02.2013 s výkonom daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie obdobie október
ktorého mal správca dane na základe písomného vyjadrenia žalobcu a ním predložených dôkazov vykonať vo vyrubovacom konaní dokazovanie alebo miestne zisťovanie, o priebehu a výsledkoch ktorého mal spísať so žalobcom zápisnicu
Žalobca mal za to, že aj napriek opakovanému vyrubovaciemu konaniu po zrušení rozhodnutia správcu dane odvolacím orgánom, mal žalobca právo zúčastniť sa na prerokovaní pripomienok, ktoré uviedol do odvolania a ktoré odvolací orgán uznal za oprávnené. Mal právo zúčastniť sa na prerokovaní pripomienok a vyhodnotení dôkazov, ktoré predložil a ktoré správca dane získal počas dokazovania alebo miestneho zisťovania. Uvedené právo nemôže byť žalobcovi odňaté a nahradené písomným oznámením o výsledku vyrubovacieho konania, ktoré mu bolo navyše doručené spolu s rozhodnutím správcu dane a teda s ukončením dokazovania bol oboznámený iba formálne. V uvedenom písomnom oznámení pritom neboli uvedené skutočností o nahliadnutí do spisu daňových kontrol vykonávaných u F. E. - REK za rok 2012 ani to, že svedok X. V. nebude opätovne predvolaný. Krajský súd túto námietku nepovažoval za dôvodnú, keďže žalobca bol dňa 13.01.2014 oboznámený s výsledkami daňovej kontroly, kontrolnými zisteniami, dôkazmi a ich vyhodnotením. Krajský súd ďalej uviedol, že žalobca sa k výzve na vyjadrenie ku kontrolným zisteniam uvedeným v protokole o daňovej kontrole nevyjadril a nepredložil žiadne dôkazy a preto správca dane nebol povinný postupovať
3 Daňového poriadku. Správca dane taktiež nepochybil pokiaľ so žalobcom neprerokoval pripomienky uplatnené žalobcom v odvolaní, ktoré odvolací orgán uznal za oprávnené, nakoľko s uvedenými námietkami sa vysporiadal odvolací orgán v zrušujúcom rozhodnutí. Krajský súd nevzhliadol pochybenie správcu dane ani v súvislosti so spôsobom oboznámenia žalobcu s výsledkami vyrubovacieho konania, keď poukázal na to, že žalobca sa ku kontrolným zisteniam nevyjadril, pričom správca dane nemal ani povinnosť vydať rozhodnutie v lehote 15 dní
3 Daňového poriadku. Žalobca ďalej namietal, že správca dane vo svojom rozhodnutí dostatočne nevyhodnotil informácie získané pri miestnych zisťovaniach v Urbárskej lesnej spoločnosti - pozemkové spoločenstvo Málinec a BUČINA DDD, s.r.o., čím zaťažil rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti. Krajský súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú poukazujúc na to, že miestne zisťovania boli obsahom protokolu o daňovej kontrole, pričom správca dane v ňom uviedol, že ich účelom bolo preverenie dodávateľsko odberateľských vzťahov a tieto zistenia nemali vplyv na výsledok daňovej kontroly. Za podstatné považoval krajský súd predovšetkým odôvodnenie resp. vyhodnotenie dôkazov vo vzťahu k výroku o vyrubení rozdielu DPH. Žalobca namietal aj to, že rozhodnutia daňových orgánov boli vydané na základe nezákonných dôkazov, ktoré nemožno použiť ako dôkazy v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku, keďže správca dane aj žalovaný poukázali na zápisnice z výsluchu svedkov poskytnuté policajnými orgánmi. Uvedené výsluchy neboli vykonané správcom dane. Žalobca nemohol využiť svoje právo klásť svedkom otázky v zmysle § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku. Krajský súd v tejto súvislosti uviedol, že správca v záujme čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu prihliada na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo a teda aj na zistenia poskytnuté orgánmi polície. K porušeniu práva žalobcu klásť svedkom otázky nedošlo, keďže toto právo možno uplatniť len v rámci ústneho pojednávania pred správcom dane. Vo vzťahu k vyhodnoteniu dôkazov a záveru daňových orgánov o nesplnení podmienok na odpočítanie DPH v súvislosti s faktúrou č. 16102012 zo dňa 27.10.2012 mal žalobca za to, že výpoveďami všetkých svedkov bolo preukázané, že píla F. E. (dodávateľa) reálne fungovala. Namietal vyhodnotenie dôkazov správcom dane, konkrétne svedeckej výpovede C. M. (zamestnanec žalobcu), ktorý potvrdil, že bol na píle F. E., identifikoval túto pílu a uviedol, že pre žalobcu z tejto píly vozil drevo. Taktiež výpoveďou Ing. X. U. (zamestnanec BUČINA DDD, s.r.o.) bolo preukázané, že žalobca dodával tomuto subjektu piliny, odrezky a vlákninu. Uviedol aj to, že bol na píle F. E., odkiaľ sa brali piliny a odrezky, pričom prepravu zabezpečovala spoločnosť BUČINA DDD, s.r.o. Potvrdil, že žalobca odoberal piliny od F. E., ktorý tieto dodával spoločnosti BUČINA DDD, s.r.o. Namietal, že z rozhodnutia správcu dane napriek vykonanému dokazovaniu, z ktorého nepochybne vyplýva uskutočnenie zdaniteľného obchodu nie je zrejmé, ako dospel správca dane k záveru, že žalobca nepoužil túto dodávku na dodávky tovaru ako platiteľ. Krajský súd k tejto námietke uviedol, že výpovede svedkov preukazujúce existenciu píly dodávateľa a jej prevádzku, ako aj to, že žalobca od neho odoberal odrezky a piliny nie je bez ďalšieho dôkazom o dodaní tovaru v zmysle dodávateľskej faktúry č. 16102012 zo dňa 27.10.2012 a takýmto dôkazom nie je ani výpoveď svedkov potvrdzujúca skutočnosť, že žalobca dodával v rozhodujúcom období piliny pre spoločnosť BUČINA DDD, s.r.o. Krajský súd poukázal na to, že žalobca a dodávateľ nevedeli uviesť, kto a kedy tovar prepravoval, tieto údaje neboli obsahom faktúry ani dodacieho listu a preto uvedenú skutočnosť nebolo možné preveriť údajmi z mýtneho systému. Krajský súd s poukazom na § 24 Daňového poriadku uviedol, že dôkazné bremeno v súvislosti s preukazovaním splnenia podmienok na odpočítanie dane
1, 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH je na daňovníkovi. Nie je úlohou správcu dane preukazovať, že niektorá z podmienok na odpočítane dane splnená nebola. Správca dane pritom nie je povinný vyzývať, alebo označovať dôkazy, ktoré ma daňový subjekt predložiť. Vzhľadom na to, že žalobca okrem faktúry a dodacieho listu nepredložil počas výkonu daňovej kontroly ani vo vyrubovacom konaní žiadne relevantné dôkazy o dodaní tovaru deklarovaného faktúrou č. 16102012 zo dňa 27.10.2012, neboli splnené podmienky na odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. K námietke žalobcu o rozložení dôkazného bremena, ktorú oprel o judikatúru Najvyššieho súdu SR vychádzajúcu rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EÚ vo veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03 krajský súd uviedol, že v predmetnej veci nejde o prípad zneužitia práva, keďže rozhodnutia daňových orgánov neboli založené na podvodnom konaní daňových subjektov, ale na tom, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru v zmysle dodávateľskej faktúry. 12. Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu včas odvolanie, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie, eventuálne, aby rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Žalobca v odvolaní zopakoval žalobné dôvody, pričom odvolacími námietkami vytýkal krajskému súdu nesprávne právne posúdenie veci, nedostatočne zistený skutkový stav ako aj nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť rozhodnutia správcu dane a žalovaného. K výkladu krajského súdu týkajúceho sa ustanovenia § 68 Daňového poriadku uviedol, že súdom zvolená interpretácia a argumentácia je nedostatočná. Mal za to, že ustanovenie § 68 Daňového poriadku je potrebné chápať extenzívne a to v súvislosti s ustanovením § 3 ods. 1 a 2 Daňového poriadku. Správca dane mal po zrušení jeho rozhodnutia odvolacím orgánom postupovať v úzkej súčinnosti so žalobcom a
1 Daňového poriadku dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov žalobcu. Správca dane tak nepostupoval, keď dokazovanie ukončil bez prejednania výsledkov doplneného dokazovania so žalobcom. Oznámenie o ukončení dokazovania bolo žalobcovi doručené spolu s rozhodnutím správcu dane a teda o ukončení dokazovania bol žalobca upovedomený len formálne bez možnosti podať pripomienky a zúčastniť sa vyhodnotenia dôkazov. Správca dane navyše v uvedenom oznámení neuviedol skutočnosti o nahliadnutí do spisu z daňových kontrol dodávateľa ani neuviedol, že navrhovaný svedok nebude predvolaný. Právo žalobcu prejednať vyhodnotenie dokazovania nemôže byť nahradené ani jeho účasťou na ústnych pojednávaniach v priebehu doplnenia dokazovania. Takýto postup správcu dane je v rozpore s čl. 48 ods. 2 a č. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.
žalobcu nemožno ustanovenie § 68 ods. 3 Daňového poriadku vykladať ani tak, že zákon správcovi dane neukladá povinnosť uviesť do zápisnice, alebo úradného záznamu, že ide o poslednú zápisnicu, alebo úradný záznam vo vyrubovacom konaní. Mal za to, že ak takáto informácia absentuje, vytvára sa priestor pre svojvôľu správneho orgánu, keď nie je možné dokázať začiatok plynutia 15 dňovej lehoty na vydanie rozhodnutia
3 Daňového poriadku. Takýto postup by bol neopodstatneným nástrojom na ochranu správneho orgánu pre námietkou nečinnosti. Záver krajského súdu, že z ustanovení Daňového poriadku nevyplýva povinnosť správcu dane vyjadriť sa resp. prerokovať námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktoré námietky odvolací orgán uznal v zrušujúcom rozhodnutí za opodstatnené, keďže s týmito námietkami sa vysporiadal žalovaný v uvedenom rozhodnutí je v logickom rozpore so skutočnosťou že odvolací orgán zrušil prvostupňové rozhodnutie správcu dane a zaviazal ho doplniť dokazovanie práve na základe dôkazov aj v súvislosti s námietkami žalobcu. Správca dane po zrušení jeho rozhodnutia v odvolacom konaní neodstránil ani pochybenia týkajúce sa zdôvodnenia a vyhodnotenia miestnych zisťovaní v spoločnostiach Urbárska lesná spoločnosť - pozemkové spoločenstvo Málinec a BUČINA DDD, s.r.o., Postupom správcu dane tak došlo k porušeniu zásady zákonnosti a úzkej súčinnosti so žalobcom zakotvenej v ustanovení § 3 ods. 1 a 2 Daňového poriadku. K argumentácii krajského súdu o nesplnení podmienok na odpočítanie DPH
1 a 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, t.j. neunesení dôkazného bremena v súvislosti dodaním tovaru od dodávateľa F. E. - REK, deklarovaného faktúrou č. 16102012 zo dňa 27.10.2012 žalobca opätovne (zhodne aj v žalobe) poukázal na výpoveď svedka F. E. a zistenia správcu dane vyplývajúce z nahliadnutia do spisu z daňovej kontroly dodávateľa za zdaňovacie obdobie október 2012 a uviedol, že je sporné ako správca dane zistil všetky dodávateľské faktúry za rok 2012, keďže spoločnosti KEVOLA, s.r.o. a KALIPO, s.r.o. sú
tvrdení správcu dane nekontaktnými. Žalobca sa neuspokojil ani s právnym názorom krajského súdu o možnosti správcu dane prihliadať aj na dôkazy (výpovede svedkov) získané policajnými orgánmi. Žalobca argumentoval tým, že uvedené svedecké výpovede neboli vykonané v súlade s Daňovým poriadkom a preto na ne nemožno prihliadať ako na zákonné dôkazy. Ak by svedecké výpovede boli vykonané
Daňového poriadku, žalobca by sa mohol zúčastniť takejto výpovede a v súlade s § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku by mal právo klásť svedkom otázky. Ďalej poukázal na výpovede svedkov, z ktorých bolo nepochybne preukázané obchodovanie so žalobcom, no správca dane ich napriek tomu vyhodnotil tak, že žalobca s dodávateľom neobchodoval. Žalobcovi nie je zrejmé ani to, ako správca dane dospel k záveru, že žalobca tovar nepoužil na dodávku tovaru ako platiteľ, keďže žalobca uviedol, že tovar bol dodaný spoločnosti BUČINA DDD, s.r.o. a uvedené vyplýva aj z miestneho zisťovania vykonaného správcom dane. Správca dane taktiež uviedol, že účtovné doklady dodávateľa žalobcu sa nenachádzajú na Daňovom úrade vo Zvolene, avšak neuviedol, komu boli tieto doklady vrátené. Žalobca vytkol správcovi dane aj pochybenie v súvislosti s tým, že napriek návrhu žalobcu na opakované miestne zisťovanie v spoločnosti BUČINA DDD, s.r.o. za účelom porovnania odberateľských faktúr a preverenia dodávok tovaru žalobcom, sa správca dane týmto návrhom bezdôvodne nezaoberal. Vo vzťahu k otázke rozloženia dôkazného bremena v daňovom konaní žalobca poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ vo veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03 a Najvyššieho súdu SR o veciach sp.zn. 6Sžf/10/2012 a 3Sžf/1/2011, z ktorej vyplýva, že dôkazné bremeno nezaťažuje žalobcu pokiaľ ide o právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa resp. subdodávateľov. Záverom namietol arbitrárnosť rozhodnutí daňových orgánov, pričom do pozornosti odvolacieho súdu dal nález Ústavného súdu SR vo veci sp.zn. III ÚS 2/2009 zo dňa 17.03.2009. 13. Žalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu stotožnil so závermi vyslovenými v rozsudku krajského súdu a preto žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. 14. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk 15.
1 zákona NR SR č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
piatej časti O.s.p. predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 16.
2 S.s.p. odvolacie konania
piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov.
piatej časti druhej hlavy O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu, súd teda skúma procesné pochybenie správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ( § 250i ods. 3 O.s.p.). 19. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa oboznámil s obsahom pripojených spisov a preskúmal správnosť záverov krajského súdu, ako aj úvah, z ktorých pri svojom rozhodovaní krajský súd vychádzal. 20. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie odvolaním napadnutého rozsudku krajského súdu, ktorým zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane, ktorým
5 a 6 Daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel v sume 669,- € na DPH za zdaňovacie obdobie október 2012, čím mu nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie október 2012 v sume 349,62 € a určil vlastnú daňovú povinnosť v sume 319,38 € s odôvodnením, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na odpočítanie DPH v zmysle § 49 ods. 1, 2 písm. a/ v nadväznosti na ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, keď nepreukázal nadobudnutie tovaru od dodávateľa F. E. - REK, deklarovaného faktúrou č. 16102012 zo dňa 27.10.2012, predmetom ktorej bolo dodanie tovaru - piliny a odrezky v celkovej sume 4 014,- € eur.
Daňového poriadku, keď po zrušení skôr vydaného prvostupňového rozhodnutia a vrátení veci do štádia vyrubovacieho konania žalobcovi neumožnil zúčastniť sa na prerokovaní pripomienok, ktoré uviedol do odvolania a ktoré odvolací orgán uznal za oprávnené. Žalobca trval na tom, že mal právo zúčastniť sa na prerokovaní pripomienok a vyhodnotení dôkazov, ktoré predložil a ktoré správca dane získal počas dokazovania alebo miestneho zisťovania, pričom o priebehu a výsledkoch dokazovania mal správca dane spísať so žalobcom zápisnicu
26.
2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 27.
8 Daňového poriadku zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená
odseku 9 písm. b/ a c/. Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt
osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok
osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt
osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok
osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu
osobitného predpisu. 28.
3 Daňového poriadku ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve
8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. O priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu
, a to aj opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu. 29. Z ustanovenia § 68 ods. 3 Daňového poriadku vyplýva, že povinnosť správcu dane postupovať
tohto ustanovenia t.j. prerokovať s daňovým subjektom pripomienky a dôkazy ním predložené je podmienená procesnou aktivitou daňového subjektu, ktorá je vymedzená práve označením dôkazov a predložením pripomienok ku kontrolným zisteniam v lehote určenej správcom dane vo výzve
8 a § 49 ods. 1. Vzhľadom na to, že žalobca napriek výzve správcu dane žiadnym spôsobom, či už podaním pripomienok alebo predložením dôkazov v stanovenej lehote závery vyplývajúce z kontrolných zistení nenamietal, neboli splnené podmienky, ktoré by odôvodňovali postup správcu dane
3 Daňového poriadku. Uvedený záver platí aj pre vyrubovacie konanie, ktoré nadväzovalo na daňovú kontrolu po zrušení skôr vydaného rozhodnutia správcu dane č. 9601403/5/519891/2014/Šta zo dňa 10.02.2014. Zrušením tohto rozhodnutia odvolacím orgánom a vrátením veci na ďalšie konanie sa vyrubovacie konanie opätovne nezačalo postupom
1 Daňového poriadku t.j. správca dane žalobcovi nedoručoval protokol s výzvou na vyjadrenie sa ku kontrolným zisteniam. Správca dane preto nebol povinný poskytnúť žalobcovi súčinnosť prerokovaním pripomienok a dôkazov spísaním zápisnice
3 Daňového poriadku ani v tomto opakovane vykonanom vyrubovacom konaní. 30. Žalobca ďalej namietal, že predmetom prerokovania a vyhodnotenia pred správcom dane mali byť námietky, ktoré uplatnil v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, a ktoré námietky odvolací orgán uznal za oprávnené v zrušujúcom rozhodnutí, ktorým správcovi dane nariadil doplniť dokazovanie a vyhodnotiť miestne zisťovania v spoločnostiach Urbárska lesná spoločnosť - pozemkové spoločenstvo Málinec a BUČINA DDD, s.r.o. Odvolací súd uvádza, že aj napriek neuplatneniu postupu
3 Daňového poriadku, je správca dane vo vyrubovacom konaní oprávnený vykonať dokazovanie. Uvedené platí aj pre daňový subjekt, ktorý má v tomto štádiu konania právo predkladať pripomienky, navrhovať dôkazy, byť oboznámený s vykonanými dôkazmi, klásť svedkom otázky atď. Je potrebné pripomenúť aj to, že účelom vyrubovacieho konania je predovšetkým hodnotenie dôkazov a nie opakovať vykonávanie dôkazov obstaraných v rámci daňovej kontroly. V danom prípade, t.j. keď sa neuplatní postup
3 Daňového poriadku je však hodnotenie dôkazov založené na správnej úvahe, ktorá sa uvedie v rozhodnutí správcu dane. Odvolací súd sa v tejto súvislosti stotožnil s argumentáciou krajského súdu, že Daňový poriadok správcovi dane neukladá povinnosť doručiť daňovému subjektu oboznámenie s výsledkami dokazovania pred vydaním rozhodnutia správcu dane. Rovnako aj 15 dňová lehota na vydanie rozhodnutia od písania poslednej zápisnice alebo úradného záznamu sa uplatní iba v prípade, ak žalobca predloží pripomienky v lehote
3 Daňového poriadku, k čomu však nedošlo.
2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 35.
4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 36. Odvolací súd zastáva názor, že ust. § 24 ods. 4 Daňového poriadku nevylučuje, aby správca dane v rámci zisťovania skutkového stavu prihliadal okrem iných aj na dôkazy získané v trestnom konaní. (v danom prípade zápisnice o výsluchu svedkov poskytnuté PPZ, NAKA, NJFP Expozitúra Stred Banská Bystrica). Uvedený postup správcu dane je prejavom základnej zásady správy daní (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku), v zmysle ktorej správca dane hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Je pravdou, že použiteľnosť dôkazov v konaní je podmienená ich zákonnosťou, avšak nemožno súhlasiť s argumentáciou žalobcu, ktorý nezákonnosť uvedených dôkazov vyvodzoval len z titulu ich získania v inom (trestnom) konaní. Žalobca pritom uvedené svedecké výpovede nespochybňoval, ani nenavrhoval vypočutie týchto svedkov pred správcom dane/s výnimkou svedka Štefana Baláža/. Vzhľadom na to, že nešlo o výsluchy svedkov na ústnom pojednávaní vykonávanom správcom dane, nemožno súhlasiť ani s námietkou žalobcu o porušení jeho práva klásť týmto svedkom otázky v zmysle § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku. 37. Odvolací súd považoval za potrebné zaujať právny názor aj k samotnej otázke preukázania splnenia podmienok na odpočítanie DPH v zmysle § 49 ods. 1, 2 písm. a/ v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH. 38.
1 zákona o DPH, dodaním tovaru je,
ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky. 39.
1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru
1 písm. c/ je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. 40.
1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 41.
2 písm. a/ zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 42.
1 písm. a/ zákona o DPH, právo na odpočítanie dane
43.
1, písm. a/ a c/ Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať
osobitných predpisov, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 44.
3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane.
vyjadrenia tohto svedka, ale aj žalobcu mali byť údaje o type a e.č. motorového vozidla uvedené v dodacom liste, ktorá skutočnosť z dodacieho listu nevyplýva a preto tieto údaje nebolo možné preveriť ani z mýtneho systému. Žalobca nepredložil žiadne ďalšie doklady, ktoré by preukázali prevzatie tovaru, jeho prepravu a dodanie žalobcovi, či už ním samotným alebo spoločnosťou BUČINA DDD, s.r.o., ktorá mala prepravu tovaru zabezpečovať. Za účelom preverenia skutočnosti týkajúcich sa nadobudnutia tovaru dodávateľom žalobcu (F. E. - REK), zo spisu z daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie október 2012 vykonávanej u tohto daňového subjektu, vyplynulo, že F. E. deklaroval v roku 2012 nákup drevnej hmoty od dodávateľov KEVOLA, s.r.o. a DREVO DM, s.r.o.
zistení Daňového úradu Nitra vo vzťahu k spoločnosti KEVOLA, s.r.o., táto spoločnosť v čase výkonu daňovej kontroly zmenila konateľa, keď novým konateľom sa stal R. Y., ktorý je neexistujúcou osobou. Doklady za rok 2012 ku kontrole neboli predložené pričom bývalý konateľ X. V. uviedol, že doklady mal odovzdať novému konateľovi. Preverovaním bolo zistené, že obchodným partnerom spoločnosti KEVOLA, s.r.o., bola spoločnosť KALIPO, s.r.o., pričom z výpovedí konateľov tejto spoločnosti (G. D. a U. M.) ako aj výpoveďami (G. D., U. M., X. V., U. I.), poskytnutými PPZ, NAKA, NJFP Expozitúra Stred Banská Bystrica nebolo preukázané splnenie podmienok na uskutočnenie obchodov. V konaní tak nebolo preukázané ani nadobudnutie tovaru dodávateľom žalobcu od daňových subjektov KEVOLA, s.r.o. a DREVO DM, s.r.o. Taktiež výpoveďami svedkov C. M., Ing. X. U. a R. Q. bola len vo všeobecnosti potvrdená preprava tovaru a obchodovanie so žalobcom. Uvedené výpovede síce nasvedčovali existencii dodávateľsko - odberateľských vzťahov so žalobcom, avšak vo smere preukázania zdaniteľného obchodu v súvislosti s faktúrou č. 16102012 zo dňa 27.10.2012 ich nemožno považovať za postačujúce.
názoru odvolacieho súdu žalobca neuniesol v administratívnom ani v súdnom konaní dôkazné bremeno a nebolo možné súhlasiť tiež s jeho opakovanými odvolacími námietkami, keď neuviedol žiadne také skutočnosti, s ktorými by sa daňové orgány nevysporiadali. Dôkazné bremeno spočíva aj na daňovom subjekte a dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Aj keď faktúra obsahuje po formálnej stránke všetky predpísané náležitosti, pre daňové účely musia byť skutočnosti na nej deklarované aj preukázateľné inými dôkazmi, čo v tomto prípade absentovalo. Daňové doklady musia na jednej strane jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia a na druhej strane je potrebné, aby bolo preukázané, že k prijatiu tovaru deklarovaného v daňovom doklade reálne aj došlo a to v rámci dojednaných dodávok tovarov jednotlivými dodávateľmi (v tomto prípade F. E. - REK). Pokiaľ nie sú splnené tieto hmotnoprávne podmienky, nie je možné konštatovať, že daňový subjekt preukázal rozhodujúce skutočnosti, ktoré mali vplyv na správne určenie dane tak, ako bola uvedená v hlásení (daňovom priznaní).
3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.