zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov) alebo ako vlastník domu, v ktorom sa byt nachádza (
Občianskeho zákonníka), alebo ako nájomca bytu (
Občianskeho zákonníka) alebo ako nájomca obytnej miestnosti v zariadeniach určených na trvalé bývanie (
3 M Cdo 19/2009 5 Občianskeho zákonníka) alebo ako oprávnený z vecného bremena, obsahom ktorého je oprávnenie užívať byt (
Osobitným spôsobom sú uspokojované bytové potreby tých, ktorí sami síce nie sú spomenutými vlastníkmi, nájomcami či oprávnenými z vecného bremena, no napriek tomu, so zreteľom na existenciu ich rodinnoprávneho (napr. manželského) vzťahu k oprávnenému subjektu, sú oprávnení uspokojovať svoje bytové potreby v byte tak, že svoje právo odvodzujú od vlastníka, nájomcu alebo oprávneného z vecného bremena. Takýto odvodený právny vzťah, obsahom ktorého je len určitý vymedzený podiel na tých právach a povinnostiach, ktoré patria osobe, uspokojujúcej svoje bytové potreby na základe neodvodeného právneho vzťahu, môže zaniknúť jednak počas trvania právne relevantného rodinnoprávneho vzťahu (napr. zánikom vlastníctva toho, od koho je odvodzované právo bývať v byte), jednak spolu so zánikom tohto rodinnoprávneho vzťahu (napr. rozvodom). Najvyšší súd poznamenáva, že k podstate odvodeného „práva bývania“ sa vyjadril napríklad v rozsudku sp. zn. 4 Cdo 77/1997. Občiansky zákonník tieto odvodené spôsoby uspokojovania bytových potrieb fyzických osôb výslovne neupravuje, zo žiadneho jeho ustanovenia však nemožno vyvodiť, že by ich neuznával alebo nepovažoval za právne relevantné. Osobám, ktoré sú v určitom rodinnoprávnom vzťahu s priamym (neodvodeným) subjektom oprávneným v byte bývať, poskytuje v niektorých prípadoch ochranu tým, že so vznikom tohto rodinnoprávneho vzťahu spája vznik spoločného práva oprávňujúceho ich bývať v byte (
napr. § 704 Občianskeho zákonníka), pre prípad zániku ktorého zároveň stanovuje určité podmienky, za ktorých patrí bytová náhrada tomu, kto je povinný sa z bytu vysťahovať a byt vypratať. V iných prípadoch síce so vznikom rodinnoprávneho vzťahu priamo nespája vznik spoločného práva oprávňujúceho bývať v byte (napr. pri služobnom byte právo spoločného nájmu), napriek tomu však poskytuje ochranu tým, že pre prípad zániku rodinnoprávneho vzťahu priznáva odvodeným oprávneným subjektom právo na bytovú náhradu (
Právny poriadok výslovne neupravuje postavenie toho, kto trvalo uspokojuje bytové potreby bývaním v byte z titulu existencie rodinnoprávneho vzťahu s vlastníkom bytu alebo domu, v ktorom sa byt nachádza; výslovne nie sú upravené ani právne následky zániku rodinnoprávneho vzťahu na práva a povinnosti odvodeného užívateľa bytu 3 M Cdo 19/2009 6 Keďže § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka stanovuje, že občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona (t.j. Občianskeho zákonníka), ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie, bolo potrebné posúdiť, či na predmetný právny vzťah nemožno analogicky aplikovať niektoré z ustanovení tohto zákonníka. Právny vzťah Ľ. D. a žalovanej 1/ v čase trvania ich manželstva, obsahom ktorého bolo oprávnenie žalovanej 1/ bývať vo vypratávanom dome, vykazoval znaky osobitne v Občianskom zákonníku či inom zákone neupraveného majetkového vzťahu fyzických osôb (§ 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka), ktorý vznikol z právnych úkonov alebo z iných skutočností (§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a v ktorom majú jeho účastníci rovnaké postavenie (§ 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Išlo o občianskoprávny vzťah, ktorý bolo potrebné posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. V nadväznosti na to bolo v ďalšom potrebné vyriešiť otázku, ktoré ustanovenia Občianskeho zákonníka obsahujú výslovnú právnu úpravu, ktorá dopadala na právne vzťahy obsahom a účelom najbližšie predmetnému (výslovne neupravenému) právnemu vzťahu. S prihliadnutím na povahu práv a povinností účastníkov tohto právneho vzťahu, pre ktorý bola charakteristická jednak absencia spoločných (vlastníckych či užívacích) práv Ľ. D. a žalovanej 1/, jednak odvodenosť práv žalovanej 1/ bývať v byte nachádzajúcom sa vo vypratávanom dome, dospel dovolací súd k záveru, že k tomuto vzťahu bol obsahom a účelom najbližší právny vzťah uvedený v § 713 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V zmysle tohto ustanovenia ak služobný byt po smrti nájomcu alebo po rozvode jeho manželstva užívajú ďalej manžel, prípadne osoby uvedené v § 706 ods. 1, nie sú povinné sa z bytu vysťahovať, dokiaľ im nie je zabezpečený primeraný náhradný byt, ak nestačí podľa osobitného zákona poskytnutie náhradného ubytovania. To platí aj v prípade, ak nájomca služobného bytu opustí trvalo spoločnú domácnosť. Podľa názoru dovolacieho súdu niet vo všeobecnosti žiadneho dôvodu, pre ktorý by bývalý manžel, ktorý užíval byt v rodinnom dome patriacom druhému manželovi, mal mať po rozvode manželstva horšie (nevýhodnejšie) právne postavenie ako manžel, ktorý naďalej užíva služobný byt s jeho nájomcom. Ak je v tom právnom vzťahu, ktorý je Občianskym zákonníkom výslovne upravený (§ 713 ods. 1 Občianskeho zákonníka) chránený bývalý manžel do tej miery, že nie je povinný sa z bytu vysťahovať, dokiaľ mu nie je zabezpečená bytová náhrada, treba mu analogicky (§ 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka) priznať rovnaké 3 M Cdo 19/2009 7 právne postavenie a tomu zodpovedajúcu ochranu aj v právnom vzťahu výslovne Občianskym zákonníkom alebo iným zákonom neupravenom, ktorý je mu obsahom a účelom najbližší. V právnom vzťahu, ktorý je upravený v § 713 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je bývalý manžel chránený tým, že je mu priznaná bytová náhrada. Obdobná ochrana preto patrí aj bývalému manželovi bývajúcemu v dome vlastnícky patriacom jeho bývalému manželovi (prípadne jeho právnemu nástupcovi). Najvyšší súd dodáva, že na rovnakých právnych záveroch spočívajú už jeho skoršie rozsudky –
napríklad rozsudok z
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.