4 Trestného poriadku sa rozsudok Krajského súdu v Žiline zo 4. júla 2017, sp. zn. Ntc/13/2017, z r u š u j e vo výroku o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody.
2 písm. b/ Trestného zákona sa odsúdená Ing. G. T., nar. XX. E. XXXX v W., trvale bytom R. XXXX/X, E., J., zaraďuje na výkon uloženého a uznaného trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Odôvodnenie Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom zo 4. júla 2017, sp. zn. Ntc/13/2017,
1 zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov rozhodol tak, že rozsudok Krajského súdu v Brne, sp. zn. 46T 3/2011 z
1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 Trestného zákonníka Českej republiky, za čo jej bol uložený
3 Trestného zákonníka Českej republiky nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, na výkon ktorého bola
2 písm. c/ Trestného zákonníka Českej republiky zaradená do väznice s ostrahou, sa uznáva a vykoná na území Slovenskej republiky vo výroku o vine vo výroku o treste odňatia slobody.
2 Trestného poriadku a § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona krajský súd odsúdenú zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor Krajskej prokuratúry Žilina v neprospech odsúdenej Ing. G. T. čo do výroku o vonkajšej diferenciácii trestu odňatia slobody. V odvolaní prokurátor namietal, že napadnutý rozsudok mal v plnej miere aplikovať kritériá rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 4. februára 2014, sp. zn. 2 Urto 5/2013, publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 8/2014 pod. č. 122, v zmysle ktorého prevzatie výroku o treste rozhodnutia súdu cudzieho štátu, súdmi Slovenskej republiky, doplnené o výrok o zaradení odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s príslušným stupňom stráženia musí zabezpečovať, aby uložená trestná sankcia nielen nezhoršila postavenie odsúdeného, ale aby aj v čo najväčšej miere zodpovedala pôvodne uloženej trestnej sankcii.
názoru prokurátora konkrétnym podmienkam spôsobu výkonu trestu vo väznici s ostrahou v Českej republike v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky najlepšie zodpovedá zaradenie odsúdenej na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, aj keď jednotlivé podmienky spôsobu výkonu trestu nie sú pochopiteľne totožné. Do úvahy preto treba
prokurátora brať aj úvahy cudzozemského súdu, na základe ktorých odsúdenú na výkon trestu nezaradil do väznice s dozorom, ale s ostrahou, teda do tretej zo štyroch kategórií spôsobu výkonu trestu, aké predpokladá právny poriadok Českej republiky. Český súd pritom prihliadal na vysokú závažnosť trestného činu a mieru narušenia páchateľa (nemožnosť resocializácie odsúdenej). Prokurátor sa preto nestotožnil s argumentáciou krajského súdu, ktorý pri rozhodovaní o vonkajšej diferenciácii trestu odňatia slobody aplikoval kritériá právneho poriadku Slovenskej republiky a zohľadnenie predchádzajúcej bezúhonnosti odsúdenej ako rozhodujúce a výlučné okolnosti, no nezohľadnil konkrétne podmienky vonkajšej diferenciácie trestu odňatia slobody v oboch právnych poriadkoch tak, aby rozhodnutie súdu v čo najväčšej možnej miere zodpovedalo pôvodne uloženej trestnej sankcii. Najvyššiemu súdu navrhol, aby napadnuté rozhodnutie v časti napadnutej odvolaním zrušil a sám rozhodol o zaradení odsúdenej na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. K podanému odvolaniu sa vyjadrila odsúdená Ing. G. T.. Prejavila ľútosť nad spáchaným skutkom, ktorý sa stal pred desiatimi rokmi. V priebehu trestného konania v Českej republike mala byť pod vplyvom antidepresív, ktoré mali spôsobiť jej neschopnosť prejaviť ľútosť už v danom čase. Vo vyjadrení tiež uviedla, že v čase páchania skutku si nebola vedomá, že jej participácia na ňom je považovaná za trestnú, avšak súd bol iného názoru. V súčasnosti je na slobode, od odsúdenia napadnutým rozsudkom sa nedopustila žiadneho trestného činu a v priebehu celých desiatich rokov pracuje, čím mala byť zavŕšená jej resocializácia. Dňa 24. augusta 2017 bolo odvolanie prokurátora Krajskej prokuratúry Žilina spolu so spisovým materiálom predložené Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“). Najvyšší súd ako súd odvolací preskúmal na podklade včas podaného odvolania oprávnenej osoby - prokurátora Krajskej prokuratúry Žilina zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a konštatuje, že odvolanie prokurátora je dôvodné.
a/ zákona č. 549/2011 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím právoplatné odsudzujúce rozhodnutie pre trestný čin alebo iné právoplatné rozhodnutie vydané súdom štátu pôvodu v trestnom konaní, ktorým sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody.
1 zákona č. 549/2011 Z. z. ak nie je dôvod na odmietnutie uznania a výkonu rozhodnutia
, súd rozhodne o uznaní takého rozhodnutia a súčasne rozhodne, že sa také rozhodnutie vykoná. Súd môže rozhodnúť o čiastočnom uznaní a výkone rozhodnutia len po predchádzajúcej dohode s justičným orgánom štátu pôvodu.
4 zákona č. 549/2011 Z. z. súd nesmie
odsekov 1 až 3 uložiť prísnejšiu trestnú sankciu z hľadiska jeho druhu alebo dĺžky, ako bola uložená v rozhodnutí.
549/2011 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie
tohto zákona sa použije Trestný poriadok.
4 Trestného poriadku proti rozsudku o uznaní cudzieho rozhodnutia je prípustné odvolanie, ktoré môže podať odsúdený, prokurátor alebo minister spravodlivosti. Odvolací súd na neverejnom zasadnutí odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Ak odvolanie nezamietne, zruší napadnuté rozhodnutie a po doplnení konania, ak je potrebné, sám rozhodne rozsudkom, či sa cudzie rozhodnutie uznáva alebo neuznáva. Predmetom tohto konania bolo na podklade podaného odvolania preskúmať, či boli splnené zákonné podmienky na zaradenie odsúdenej na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia na podklade uznaného rozsudku Krajského súdu v Brne, sp. zn. 46T 3/2011 z
4 Rámcového rozhodnutia rady ustanoviť, že pri každom rozhodnutí o predčasnom, alebo podmienečnom prepustení sa môže brať ohľad aj na tie ustanovenia vnútroštátneho práva uvedené štátom pôvodu,
ktorých má daná osoba nárok na predčasné a podmienečné prepustenie v istom stanovenom čase. Prvostupňový súd v zmysle vyššie uvedeného výkladu pochybil pri úvahe o zaradení odsúdenej do ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Podmienky, v ktorých sú odsúdení v Českej republike vystavení vo väznici s ostrahou
zákona č. 169/1999 Sb. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých súvisiacich zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Českej republiky č. 345/1999 Sb., ktorou sa vydáva poriadok výkonu trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov z hľadiska vonkajšej diferenciácie najlepšie zodpovedajú podmienkam, aké majú na Slovensku
zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 368/2008 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody v znení neskorších zmien, odsúdení vo výkone trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Správne bolo preto potrebné postupovať
2 písm. b/ Trestného zákona. Z týchto dôvodov najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.