1 Tr. zák. a pokračovací prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže
1 písm. a) Tr. zák., o dovolaní obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 17. januára 2017, sp. zn. 2To/2/2016, takto rozhodol:
c) Tr. por. dovolanie obvineného I. W. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica z 19. novembra 2015, sp. zn. 2T/155/2015, bol obvinený I. W. uznaný vinným z pokračovacieho zločinu sexuálneho zneužívania
1 Tr. zák. a pokračovacieho prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže
1 písm. a) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že od presne nezistenej doby, najmenej od mesiaca december 2012 až do začiatku mesiaca november 2014, najmä počas víkendov, v priestoroch rodinného domu v obci Lúky č. 145, okres Púchov, opakovane sexuálne zneužíval mal. A. H., nar. XX.XX.XXXX, a to tak, že: - v presne nezistenom čase a v presne nezistených dňoch, viackrát, na jeho návrh, že sa idú spolu hrať, mu maloletá A. H. chytala do rúk pohlavný úd, ktorý mu na jeho pokyn, zvislými pohybmi hladila, za účelom jeho sexuálneho uspokojenia, - v presne nezistenom čase a v presne nezistený deň, pravdepodobne v roku 2012, po tom, ako vošiel za maloletou A. H., do kúpeľne, na ktorej neboli dvere, v čase, keď si umývala ruky, na jeho požiadanie si stiahla spodné nohavičky, po čom vsunul svoje prsty do jej pohlavného ústrojenstva, - v presne nezistenom čase a v presne nezistený deň, pri tom, ako maloletá ležala v posteli v jednej z izieb rodinného domu, kde prespávala, sklonil sa nad ňu, vyzliekol jej spodné nohavičky a oblizoval jej pohlavné ústrojenstvo a pri týchto sexuálnych kontaktoch jej vždy hovoril, aby to nikomu nepovedala, že to bude ich tajomstvo, - v presne nezistených dňoch, opakovane prehrával maloletej A. H. rôzne porno nahrávky s vyobrazením orálneho styku medzi mužom a ženou a pýtal sa jej, či sa jej to páči a chcel, aby to robila aj ona jemu, čo maloletá A. H. odmietala, pričom ju volal s tým, že si pozrú rozprávku, a tohto konania sa dopustil napriek tomu, že vedel, že maloletá A. H. nemala v čase činu ešte 15 rokov. Prvostupňový súd obvinenému uložil
1 Tr. zák., za použitia § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
2 písm. a) Tr. zák. súd obvineného pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon testu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Krajský súd v Trenčíne rozhodujúc o odvolaní obvineného I. W. proti uvedenému rozsudku súdu prvého stupňa rozsudkom zo 17. januára 2017, sp. zn. 2To/2/2016,
1 písm. d), ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu a
3 Tr. por. obvinenému uložil
1 Tr. zák., § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
2 písm.
1 písm. b), ods. 3 Tr. por. a
3 Tr. por., avšak proti odvolaniu odsúdeného o výroku, ktorým bol uznaný za vinného, odvolací súd nerozhodol žiadnym zo spôsobov uvedených v Trestnom poriadku, a to aj napriek skutočnosti, že obvinený podal odvolanie proti všetkým výrokom rozsudku súdu prvého stupňa (teda aj proti výroku o vine). Odvolanie proti výroku o vine má
2 Tr. por. odkladný účinok a keďže odvolací súd nerozhodol o vine obvineného, výrok o vine nenadobudol právoplatnosť. Zároveň odvolací súd rozhodol o sankcii obvineného bez toho, aby ho právoplatne uznal vinným, keďže sankcia je právnym následkom spáchaného trestného činu.
názoru obvineného tak odvolací súd rozhodol v rozpore s § 31 ods. 1 Tr. zák. a z tohto dôvodu je jeho odsúdenie protizákonné a mal by byť ihneď prepustený na slobodu. Naplnenie dovolacieho dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. videl obvinený predovšetkým v tom, že prvostupňový, ako aj odvolací súd zamietli jeho návrhy na vykonanie dôkazu, a to opakovaného psychologického vyšetrenia maloletej poškodenej H. V. znalcom z odboru detskej psychológie, ktorý bol relevantný na zistenie skutkového stavu veci, a bol spôsobilý privodiť zmenu dôkaznej situácie, a bola by ním preukázaná nevina obvineného. V predmetnej trestnej veci bol pred vznesením obvinenia vypracovaný znalecký posudok znalcom z odboru detskej psychológie PhDr. Andrejom Franekom č. 30/2014 zo 17. decembra 2014 so záverom, že maloletá poškodená si nemohla vymyslieť skutky, ktoré mal spáchať obvinený a tieto musela reálne prežiť. Počas ďalšieho vyšetrovania v prípravnom konaní pri výsluchu maloletej aj ďalších svedkov však vyšli najavo nové skutočnosti, ktoré znalec pri vypracovaní znaleckého posudku nezohľadnil.
obvineného je z videozáznamov z výpovede maloletej v prípravnom konaní evidentné, že jej výpoveď nie je spontánna. Maloletá bola na výpoveď navádzaná množstvom sugestívnych a kapcióznych otázok zo strany vyšetrovateľa, ako aj prokurátorky. Obvinený pritom poukázal na zápisnicu z výsluchu svedka-poškodeného z 3. februára 2015, ako aj na videonahrávku z tohto výsluchu, z ktorej je
neho zrejmé, že prokurátorka sa maloletej poškodenej niekoľkokrát spýtala, či jej obvinený urobil ešte niečo iné, na čo jej poškodená niekoľkokrát opakovala, že jej nič iné neurobil. Na skutok, ktorý sa mal stať a ktorého sa mal odsúdený dopustiť, konkrétne že oblizoval maloletej pohlavné ústrojenstvo, maloletá reagovala doslova s údivom a s pohľadom na svoju mamu, na čo sa jej vlastne vyšetrovateľka pýta. Samotná maloletá na videozázname popierala tento skutok až do času, keď jej vyšetrovateľka povedala, že jej matka vo výpovedi tvrdila, že odsúdený jej oblizoval pohlavné ústrojenstvo. Obvinený tiež poukázal na skutočnosť, že znalec v závere svojho znaleckého posudku uvádza, že maloletá nemá sklony k alibistickému, fantazijnému alebo účelovému spracovaniu skutočností, teda ku klamstvu. Tento záver znaleckého posudku však vyvracajú svedecké výpovede viacerých svedkov (okrem iného aj starej matky maloletej), ale aj samotnej maloletej, ktorá okrem iného popierala, že so sesternicou pozerala porno stránky. Pri výsluchu maloletej, ale aj ďalších svedkov bolo jednoznačne preukázané, že spolu so svojou maloletou sesternicou sa niekoľkokrát pozerali na porno videá (maloletá tvrdila, že minimálne trikrát). Ako uviedol svedok J., nejednalo sa len o fotografie, ale aj o hrané videá. Výpoveď maloletej poškodenej je prakticky jediným priamym dôkazom proti obvinenému. Vypracovanie nového znaleckého posudku žiadal obvinený v rámci prípravného konania listom zo dňa 21. mája 2015, po skončení vyšetrovania pri záverečnom preštudovaní spisu dňa 6. júla 2015, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. novembra 2015, ako aj na verejnom zasadnutí v rámci konania na odvolacom súde dňa 17. januára 2017. Dôvodom na vypracovanie nového znaleckého posudku mali byť
obvineného okrem iného aj vyššie uvedené skutočnosti, ktoré vyšli najavo od
názoru obvineného mohol súd zabezpečiť výpoveď maloletej nielen priamo na pojednávaní, ale napríklad aj za použitia iných prostriedkov, už len z dôvodu, že záver o jeho vine je založený rozhodujúcim spôsobom na výpovedi maloletej poškodenej. Ak súd odmietol vykonať výsluch maloletej na hlavnom pojednávaní, bolo jeho povinnosťou nariadiť vypracovanie znaleckého posudku vo vzťahu k maloletej, aby sa zistilo, či sa maloletá môže zúčastniť hlavného pojednávania a vypovedať priamo na hlavnom pojednávaní alebo za použitia iných prostriedkov (v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Rosin proti Estónsku ohľadne práva na spravodlivý proces a práva vypočuť alebo dať vypočuť svedkov proti sebe - čl. 6 ods. 1, ods. 3 písm. d) Dohovoru). Odmietnutím vykonania dôkazu - výsluchom maloletej poškodenej na hlavnom pojednávaní len na základe návrhu prokurátora a vyjadrenia prítomného znalca (bez vyšetrenia maloletej znalcom) došlo
obvineného k porušeniu jeho práva na obhajobu závažným spôsobom. Naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. g) Tr. por. vidí obvinený predovšetkým v tom, že rozhodujúci a usvedčujúci priamy dôkaz - videozáznamy z výsluchu maloletej v prípravnom konaní zo dňa
odvolacieho súdu však tento nedostatok nespôsobuje procesnú validitu dôkazu, pretože tento bol riadne vykonaný, jeho vykonanie však nebolo konkrétne zachytené. Odvolací súd zároveň konštatuje, že riadne vykonanie dôkazu pritom nikto nenamietal. Toto konštatovanie odvolacieho súdu však
obvineného nie je pravdivé. Riadne vykonanie dôkazu obvinený namietal vo svojom odvolaní a
jeho názoru vykonanie jediného priameho usvedčujúceho dôkazu takýmto spôsobom je v rozpore s § 2 ods. 10, § 119 ods. 1 Tr. por. Pri vykonaní tohto dôkazu boli zo strany obhajcu vznášané relevantné námietky z hľadiska pravdivosti, objektívnej vierohodnosti výpovede maloletej poškodenej a taktiež z hľadiska úplnosti videonahrávok v porovnaní s trestným spisom, na základe ktorých obhajca obvineného žiadal vykonať opakované psychologické vyšetrenie a pohovor s maloletou poškodenou znalcom z odboru detskej psychológie. Uvedené námietky obhajcu nie sú zaznamenané ani v zápisnici, ani na zvukovom zázname z hlavného pojednávania a teda logicky nemôžu byť zaznamenávané ani v odôvodnení rozsudku prvostupňového súdu, aj keď súd má povinnosť v súlade s § 168 ods. 1 Tr. por. stručne uviesť, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy skutkové zistenia opiera, akými úvahami sa spravoval pri vyhodnotení dôkazov. V tejto súvislosti obvinený nemôže súhlasiť s konštatovaním odvolacieho súdu, že nezachytenie výpovede maloletej poškodenej na zvukovom zázname z hlavného pojednávania zo dňa 5. novembra 2015 a v zápisnici o hlavnom pojednávaní zo dňa 5. novembra 2015 a nezaznamenanie námietok obhajcu odsúdeného na tomto hlavnom pojednávaní je riadne vykonaným dôkazom. Takto vykonaný dôkaz spôsobuje procesnú invaliditu a nemôže byť použitý v trestnom konaní predovšetkým preto, že sa jedná o jediný priamo usvedčujúci dôkaz, o ktorý sa reálne opiera odsudzujúci rozsudok súdu prvého stupňa. Na základe uvedeného obvinený navrhol, aby dovolací súd
1 Tr. por. vyslovil, že rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo 17. januára 2017, sp. zn. 2 To/2/2016 bol porušený zákon v ustanovení § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Tr. por., § 163 ods. 1 písm. c) Tr. por. a § 31 ods. 1 Tr. zák. a v konaní, ktoré mu predchádzalo v ustanovení § 2 ods. 10, ods. 12, ods. 11 Tr. por. a § 119 ods. 1 Tr. por., a to v neprospech obvineného I. W.. Zároveň navrhol, aby
2 Tr. por. dovolací súd zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo
1 písm. g) Tr. por. prokurátorka poukázala na to, že výpoveď poškodenej bola zaznamenaná na videozáznam, pričom tohto úkonu sa zúčastnil dozorujúci prokurátor, obhajca, znalec - psychológ, matka poškodenej a splnomocnenec poškodenej. Maloletá vypovedala spontánne a spôsob, akým bol tento úkon vykonávaný, napriek tomu, že dozorujúci prokurátor sa maloletej po jej spontánnom vyjadrení opýtal, či sa ešte niečo nestalo v súvislosti s konaním obvineného, bol jednoznačne zákonný. Maloletej neboli kladené žiadne sugestívne ani kapciózne otázky, nebola navádzaná na žiadnu odpoveď, jej odpovede neboli vopred formulované položenou otázkou, preto jej výsluch možno jednoznačne považovať za úkon, ktorý bol vykonaný v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku. Keďže trestné oznámenie v predmetnej trestnej veci podala matka maloletej poškodenej, pričom z obsahu oznámenia bolo zrejmé, čo všetko sa od svojej dcéry dozvedela, bolo potrebné položiť maloletej otázku „či sa ešte niečo iné nestalo, než to, čo už výpoveďou maloletá uviedla“, pretože dieťa vo veku maloletej poškodenej si nemusí spomenúť pri reprodukcii prežitých udalostí úplne na všetko, a to logicky z toho dôvodu, že jednak od inkriminovanej udalosti uplynul určitý čas a jednak dieťa je vždy pri výsluchu, za prítomnosti viacerých dospelých osôb, aj v určitom strese, a navyše nepríjemné skutočnosti a spomienky na zážitky v intímnej oblasti sa každá maloletá osoba snaží zo svojej pamäti vytesniť. Keby sa nič viac nebolo stalo v súvislosti s konaním obvineného než len to, čo už vo výpovedi samotná maloletá uviedla, nebola by už nič dodala. Maloletá poškodená vypovedala o tom, čo opísala ako najväčšie tajomstvo svojej matke. Je preto samozrejmosťou, že nikto z osôb, prítomných pri výsluchu maloletej, ktorých účasť je
ustanovení o výsluchu maloletých osôb
1 Tr. por. nutná a obligatórna, by predsa dieťa nebol nútil k ďalšiemu vyjadreniu a ani sa tak nestalo. Okrem uvedeného je potrebné poukázať na obsah ustanovenia § 135 ods. 1 Tr. por.,
ktorého v prípade, že je ako svedok vypočúvaná osoba mladšia ako 15 rokov o veciach, ktorých oživovanie v pamäti by vzhľadom na jej vek mohlo nepriaznivo ovplyvňovať jej duševný a mravný vývoj, treba výsluch vykonávať obzvlášť ohľaduplne a po obsahovej stránke tak, aby sa výsluch v ďalšom konaní už nemusel opakovať. V súvislosti s týmto ustanovením poukázala prokurátorka na vyjadrenie pedopsychologičky Mgr. T. P. (ktorá je toho času už znalkyňou, klinickou psychologičkou pre deti a dospelých), ku ktorej ako ku prvej, odborne spôsobilej osobe, prišla za účelom poradiť sa matka maloletej s otázkou, či môže byť pravdou to, čo jej povedala maloletá ako svoje najväčšie tajomstvo v súvislosti s konaním obvineného, a ku ktorej potom chodila aj maloletá poškodená za účelom psychoterapie, a táto neodporučila opätovné vyšetrovanie, ďalší výsluch v konaní a s opakovaním úkonu nesúhlasila ani matka maloletej. Aj keď obvinený poukazuje na to, že zo žiadnych ďalších výpovedí svedkov, ktorí boli v tejto trestnej veci vypočútí (svedkov T. V., starej matky maloletej I. V., otca maloletej T. V. a jeho brata P. V.) nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by potvrdzovali jeho konanie voči maloletej, je potrebné poukázať na to, že sa jedná o výpovede osôb, ktoré sú príbuzní obvineného, a preto obsah ich výpovedí zodpovedá rodinnému vzťahu a tiež je len samozrejmé, že nemuseli byť vôbec prítomné pri žiadnej inkriminovanej činnosti obvineného. Na irelevantnosť obsahu výpovedí týchto svedkov poukázal aj krajský súd. Maloletá poškodená navštevovala aj v priebehu vyšetrovania tejto trestnej veci pedopsychologičku Mgr. Švrlovú, pretože konanie obvineného malo na jej psychický a fyzický zdravotný stav negatívny dopad, bolo preto úplne samozrejmé a logické, že na hlavnom pojednávaní nebola vypočutá osobne, ale jej výpoveď zaznamenaná na DVD nosiči bola príslušným zariadením prehratá a tento dôkaz bol vykonaný zákonným spôsobom,
príslušných ustanovení Trestného poriadku. V súvislosti s dovolacím dôvodom
1 písm. i) Tr. por. prokurátorka poukázala na to, že odvolací súd nezistil vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdených trestných činov žiadne chyby, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci a zistenie, že skutok spáchal obžalovaný, pričom súd prvého stupňa postupoval
ustanovení Trestného poriadku. Na základe dokazovania vykonaného prvostupňovým súdom boli vyvodené správne skutkové závery, súd sa podrobne zaoberal dôkazmi jednotlivo aj v ich súhrne a svoje závery riadne vysvetlil v odôvodnení rozhodnutia v intenciách § 168 ods. 1 Trestného poriadku. Na základe uvedeného prokurátorka navrhla dovolanie obvineného odmietnuť
1 Tr. por., veta prvá, keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok a o tomto bolo rozhodnuté. Súčasne však dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú naplnené dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 písm. c), písm. g), písm.
3 Tr. por.) neslúži na revíziu skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa.
1 písm. c) Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Tr. por. je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu (§ 34 ods. 4 Tr. por.). Ak uplatnenie práva na obhajobu spočíva v navrhovaní dôkazov (§ 34 ods. 1 a § 44 ods. 2 Tr. por.), zodpovedá mu povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu zaoberať sa každým dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť alebo ho odmietnuť, resp. rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú (§ 208 a § 274 ods. 1 Tr. por.). Nemožno však úspešne podať dovolanie z dôvodu
1 písm.
10 Tr. por., resp. práva
11 Tr. por. Ak by záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu učinený v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú, a že ju nebude overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania
1 písm.
1 písm. g) Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Dovolací dôvod
tohto ustanovenia možno úspešne uplatňovať v prípadoch, keď sa vydané rozhodnutie opiera o dôkazy, ktoré neboli na hlavnom pojednávaní vykonané zákonným spôsobom. Nemožno ním napadnúť spôsob hodnotenia dôkazu súdom. Nesprávne hodnotenie dôkazu možno napraviť v odvolacom konaní, nie však v konaní o dovolaní. Proces dokazovania (a to nielen z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých, vo veci vykonaných dôkazov, dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá,
ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku,
ktorej orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. V rámci dovolaním iniciovaného prieskumu odôvodneného dovolacím dôvodom
1 písm. g) Tr. por. môže najvyšší súd preskúmavať len to (ak dovolanie nepodal minister spravodlivosti Slovenskej republiky
3 Tr. por.), či jediný usvedčujúci dôkaz alebo viaceré rozhodujúce usvedčujúce dôkazy boli vykonané zákonným spôsobom. Ak dospeje k záveru o zákonnosti vykonaného dokazovania najvyšší súd nemôže spochybňovať skutkové zistenia, prehodnocovať vykonané dôkazy a ich hodnotenie vykonané súdmi nižších stupňov (porovnaj uznesenie najvyššieho súdu z
tohto ustanovenia musí byť skutočnosť, že rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom. V posudzovanom prípade však namietaný dôkaz (prehratie výsluchu maloletej poškodenej) bol vykonaný zákonným spôsobom, v súlade s § 270 Tr. por. (pričom túto skutočnosť obvinený nenamietal ani v odvolacom konaní, ani v podanom dovolaní), prvostupňový súd však pochybil pri zaznamenávaní vykonania tohto dôkazu v zápisnici z hlavného pojednávania. Z tohto dôvodu je potrebné konštatovať, že samotné nezaprotokolovanie vykonania tohto dôkazu (za situácie, že tento bol na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom vykonaný) nemôže samo osebe zakladať naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. g) Tr. por.
1 písm. i) Tr. por. dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. V rámci posudzovania existencie tohto dovolacieho dôvodu je dovolací súd oprávnený skúmať iba to, či skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol subsumovaný pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad odôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho dôvodu. Do úvahy prichádzajú dve alternatívy a síce, že skutok mal byť právne posúdený ako iný trestný čin alebo že skutok nie je trestným činom. Spomenutý dovolací dôvod napĺňa aj zistenie, že rozhodnutie je založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. V súvislosti s námietkami obvineného týkajúcimi sa skutočnosti, že odvolací súd nerozhodol o jeho odvolaní proti výroku o vine a z tohto dôvodu tento výrok nenadobudol právoplatnosť, je potrebné poukázať na uznesenie najvyššieho súdu z 3. februára 2015, sp. zn. 2 Tdo 6/2015, uverejnené v zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 88/2015, v zmysle ktorého: „Ak odvolací súd ponechá odvolaním nedôvodne napadnutú časť rozsudku nedotknutú, pretože na základe tohto, čiastočne aj dôvodného odvolania, alebo na základe odvolaním vyvolaného zákonného prieskumu (§ 317 ods. 2 Tr. por.), zrušil inú časť napadnutého rozsudku, má nevyhovenie odvolaniu, vo vzťahu k odvolacím súdom nedotknutej časti napadnutého rozsudku, právne účinky zamietnutia odvolania (§ 319 Tr. por.) Od toho sa potom odvíja právoplatnosť neúspešnou časťou odvolania napadnutého výroku rozsudku
ustanovenia § 183 ods. 1 písm.
c) Tr, por. na neverejnom zasadnutí odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.