2 Tr. zák., prerokoval na verejnom zasadnutí konanom
1, ods. 2 Tr. por. a § 388 ods. 1 Tr. por. rozhodol rozhodol: I. Uznesením Krajského súdu v Bratislave z
b/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátorky Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátorka“) zo skutku právne kvalifikovaného ako zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami
2 Tr. zák., spočívajúceho v tom, že od presne nezisteného času do
znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru v Bratislave č. PPZ-KEU-BA-EXP-2013/15832 možno nasadiť na legálne držanú samonabíjaciu pištoľ zn. I. vz. XX, výrobné číslo B. a použiť ho pri streľbe, pričom
1, ods. 4 písm. a/ zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ide o zakázaný doplnok zbrane, teda o zbraň kategórie A, ktorú je
1 zákona č. 190/2003 Z. z. zakázané nadobúdať do vlastníctva, držať alebo nosiť, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom obvinený Bc. C. W., ako držiteľ zbrojného preukazu č. O. so skupinami A, D, E a F nemal udelenú výnimku uvedenú v § 8 ods. 2 písm. a/ zákona č. 190/2003 Z. z. Proti tomuto rozsudku podala prokurátorka odvolanie, o ktorom Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozhodol uznesením z 23. júna 2016, sp. zn. 4To/53/2016, tak, že ho
por. ako nedôvodné zamietol. Dňa
3 Tr. por., t. j. napadnuté uznesenie vychádza zo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach nesprávne zistený, alebo ak boli pri zisťovaní skutkového stavu závažným spôsobom porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci. V úvode ministerka poukázala na rozpor vo výpovediach obvineného, ktorý sa v prípravnom konaní 22. januára 2014 vyjadril v tom smere, že predmetný tlmič hluku výstrelu nadobudol niekedy v rokoch 1998 až 2001 ako jeden z exponátov jeho rozsiahlej zbierky a popri všetkých svojich povinnostiach a pracovnom zaneprázdnení si nevšimol zmenu legislatívy,
ktorej si na jeho držbu mal vybaviť výnimku. V neskorších výpovediach však už obvinený tvrdil, že pozabudol na samotný tlmič, nie na zmenu právnej úpravy. Vysvetlila, že z tlmiča sa získali povýstrelové splodiny, čo je v rozpore s výpoveďami obvineného, ktorý ho mal po nadobudnutí zakonzervovať, uložiť do čiernej tašky a ďalej s ním nemanipulovať. Zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky a fotodokumentácie ministerka jednoznačne dospela k záveru, že tlmič bol objavený v čiernej taške v skrini v spálni, kde sa nachádzala aj k nemu kompatibilná zbraň zn. I. vz. XX. Poukázala na to, že zbraň nadobudol v máji - júni 2011 a keď ju vkladal do tašky (kde bol uložený aj tlmič), dialo sa tak už za účinnosti zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 190/2003 Z. z.“). Upriamila tiež pozornosť na to, že miesto držby opakovacej pušky je (okrem adresy trvalého pobytu obvineného) aj Športový strelecký klub Pezinok, resp. na to, že pri domovej prehliadke boli zaistené aj náboje kal. 7,65 mm Browning, ktoré nemožno využiť do žiadnej inej zbrane, ktorú vlastní. Manipuláciu s tlmičom vyvodzovala aj z toho, že obvinený sa do svojho bytu presťahoval najneskôr 31. decembra 2009, a teda musel ho tam preniesť. Na podklade uvedeného ministerka vyhodnotila tvrdenia obvineného ako účelové a dodala, že ak by súdy jeho obhajobe založenej na plynutí času, zábudlivosti a nevedomosti uverili, predstavovalo by to nebezpečný precedens, na ktorý by v budúcnosti mohli poukázať aj ďalšie osoby s cieľom zbaviť sa trestnej zodpovednosti
zák. Ministerka preto navrhla, aby dovolací súd
1 Tr. por. vyslovil, že uznesením krajského súdu a konaním, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v § 2 ods. 10, ods. 12 Tr. por., § 285 písm. b/ Tr. por. a § 319 Tr. por. v prospech obvineného Bc. C. W., aby
2 Tr. por. napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a zrušil aj ďalšie rozhodnutia naň obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad, a aby
1 Tr. por. krajskému súdu prikázal vec potrebnom rozsahu znova prerokovať a rozhodnúť. Dňa
3 Tr. por. neobsahuje, obvinený dovolaciemu súdu navrhol, aby toto
c/ Tr. por. odmietol ako nedôvodné. Generálny prokurátor Slovenskej republiky sa k podanému dovolaniu nevyjadril. Spisový materiál bol spolu s dovolaním ministerky Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) predložený na rozhodnutie
por. predbežne preskúmal dovolanie ministerky i predložený spisový materiál a zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h/ Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 1 Tr. por.) a tiež v lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. por.). Po zistení, že niet žiadneho zákonného dôvodu pre odmietnutie dovolania (§ 382 Tr. por.), preskúmal najvyšší súd 21. septembra 2017 na verejnom zasadnutí (§ 384 ods. 1 Tr. por.) zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozhodnutia, proti ktorým dovolateľ podal dovolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu, so zameraním na vecné dôvody dovolania
3 Tr. por., ktoré sú uvedené v dovolaní a ktorými je za podmienok uvedených v § 385 Tr. por. dovolací súd viazaný a dospel pri tom k záveru, že dovolanie ministerky je dôvodné.
b/ Tr. zák. trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.
2 Tr. zák. kto sebe alebo inému vyrobí, dovezie, vyvezie, prepraví, zadováži alebo drží strelnú zbraň, jej súčasť alebo komponent bez povolenia alebo bez označenia zbrane určeného na jej identifikáciu
medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo takú činnosť sprostredkuje, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.
12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom
svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
b/ Tr. por. súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak skutok nie je trestným činom.
3 Tr. por. minister spravodlivosti podá dovolanie aj proti právoplatnému rozhodnutiu vychádzajúceho zo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach nesprávne zistený, alebo ak boli pri zisťovaní skutkového stavu závažným spôsobom porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci. Podstata podaného dovolania spočívala v nesúhlase ministerky ohľadne záverov súdov,
ktorých, ak obvinený inkriminovaný tlmič ako jeden z exponátov jeho rozsiahlej zbierky nadobudol ešte v rokoch 1998 - 2001, t. j. ešte počas účinnosti zákona č. 246/1993 Z. z., ktorý takýto doplnok zbrane nezakazoval, potom plynutím času sa mohlo stať, že na jeho existenciu jednoducho zabudol. Keďže uvedený záver nebol jednoznačne vyvrátený ani ďalším vykonaným dokazovaním (napr. kriminalisticko-expertíznym skúmaním, z ktorého sa dalo vyvodiť len to, že tlmič bol použitý pri streľbe, avšak už nie to, kedy sa tak stalo), súdy postupovali v intenciách § 285 písm. b/ Tr. por. a obvineného spod obžaloby oslobodili. V tomto smere dovolací súd pripomína, že otázka zavinenia je síce otázkou právnou, avšak k záveru o úmyselnom konaní páchateľa možno dospieť len na základe vykonaného dokazovania, po zvážení všetkých relevantných skutkových okolností prípadu. Uvedeným spôsobom konajúce súdy nepostupovali, keďže jednostranne prihliadli len na tie skutočnosti, ktoré svedčia v prospech obvineného a presvedčivo nevysvetlili existenciu iných, tých ktoré svedčia v jeho neprospech (§ 2 ods. 12 Tr. por.). V prvom rade z napadnutých rozhodnutí nie je zrejmé, ako sa súdy vysporiadali so zmenou výpovedí obvineného, ktorý v prípravnom konaní 22. januára 2014 (č. l. 34) uviedol, že celá vec ho mrzí, že si nevšimol zmenu zákonnej úpravy, a preto si na tlmič nevybavil ďalšie povolenie. Pred súdom však už vypovedal, že o existencii daného tlmiča vôbec nemal vedomosť, že bol sám prekvapený, aké všetky exponáty vlastní (č. l. 251).
mienky dovolacieho súdu, v posudzovanom prípade ide o významný rozpor a bude preto povinnosťou okresného súdu náležite vysvetliť, ako si popísanú zmenu výpovede obvineného vysvetľuje. Za mimoriadne podstatné považuje dovolací súd aj miesto nájdenia tlmiča. Polemiky okresného súdu o tom, či bol objavený v byte alebo inde, považuje dovolací súd za neopodstatnené, keďže z fotografií vyhotovených počas domovej prehliadky (č. l. 150), zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky (č. l. 114), ale aj z vyjadrení samotného obvineného (č. l. 250) možno jednoznačne ustáliť, že tlmič bol uložený v čiernej taške na zemi v skrini v spálni. Dovolací súd v rovine rozumnej istoty považuje za vysoko nepravdepodobné, aby obvinený za takmer 10 rokov účinnosti nového zákona č. 190/2003 Z. z. neprišiel do kontaktu s tlmičom, ktorý mal (
svojej vlastnej výpovede po celý čas) uložený na ľahko dostupnom mieste, takpovediac „po ruke“. Tlmič nebol objavený zaprášený kdesi v kočikárni alebo v pivnici medzi kompótmi, ale v spálni, v prednej časti skrine s oblečením (!). Už len táto okolnosť významne spochybňuje presvedčivosť odôvodnenia súdov o neexistencii subjektívnej stránky. Navyše v posudzovanom prípade bolo preukázané aj to, že obvinený s taškou opakovane manipuloval, a to (minimálne) vtedy, keď sa do bytu v roku 2009 sťahoval, resp. vtedy, keď do nej (minimálne raz) v roku 2011 vložil pištoľ zn. I.. vz. XX. I keď je pravdou, že z vykonaného dokazovania nie je bezpochyby zrejmé, či tlmič bol zabalený samostatne v handre (tak, ako to uvádza obvinený, čomu nasvedčuje aj detailný záber na fotografiách č.75 a 76 z domovej prehliadky - viď pripojené CD) a predovšetkým, či bol v tej istej priehradke tašky alebo bol od ostatných nájdených predmetov oddelený, súdy nevysvetlili, ako hodnotia fakt, že tlmič bol použitý pri streľbe a z viacerých zbraní a streliva, ktoré obvinený vlastnil, bola v tej istej taške (v ktorej bol uložený tlmič) nájdená aj k nemu (jediná) kompatibilná zbraň so strelivom - spomínaná samonabíjacia pištoľ zn. I., vz. XX a náboje kal. 7,65 mm Browning. Za pochybenie konajúcich súdov dovolací súd považuje aj to, že sa dôsledne nezaoberali motívom skutku (§ 119 ods. 1 písm. b/ Tr. por.). Obvinený totiž vo výpovediach viackrát zdôraznil, že ak by vedel, že vlastní aj tlmič, nemal by problém (ako príslušník Policajného zboru SR) si naň vybaviť výnimku. A hoci toto tvrdenie prokurátorka aktívne v záverečnej reči rozporovala (keďže na udelenie výnimky
jej názoru nespĺňal predpoklady), nie je zrejmé, ako si túto otázku súdy vyhodnotili. Pritom skutočnosť, či obvinený mal alebo nemal možnosť inkriminovaný tlmič „zlegalizovať“ aj
zákona č. 190/2003 Z. z. je
mienky dovolacieho súdu významná. Pokiaľ ide o množstvo držaných zbraní (cca 988 ks), dovolaciemu súdu nedá nespomenúť, že obvinený v skutočnosti vlastnil 8 ks strelných zbraní a 7 ks rôznych pyrotechnických výrobkov (zberateľské granáty, dymovnice a pušný prach). Vo zvyšnom rozsahu išlo „len“ o strelivo, a preto opakované zdôrazňovanie enormného rozsahu zbierky (ktorá asi mala obvinenému sťažovať orientáciu) považuje dovolací súd za nenáležité. Najvyšší súd upozorňuje, že je povinnosťou súdov hodnotiť dôkazy nie len jednotlivo, ale aj v ich súhrne, tzn. v kontexte celého vykonaného dokazovania. Keďže uvedeným spôsobom konajúce súdy nepostupovali a obvineného spod obžaloby prokurátorky
b/ Tr. por. oslobodili, toto ich pochybenie zásadne ovplyvnilo postavenie obvineného (§ 371 ods. 5 Tr. por.). Na podklade tohto najvyšší súd
1 Tr. por. z dôvodu
3 Tr. por. vyslovil porušenie zákona v ustanoveniach § 319 Tr. por. a § 285 písm. b/ Tr. por. v spojení s § 2 ods. 12 Tr. por. a § 15 písm. b/ Tr. zák. v prospech obvineného Bc. C. W.,
2 Tr. por. napadnuté rozhodnutia krajského a okresného súdu v celom rozsahu zrušil, a
1 Tr. por. prikázal súdu prvého stupňa, aby vec v potrebnom rozsahu opätovne prerokoval a rozhodol. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.