Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Cdo/14/2017 Identifikačné číslo spisu: 7211210308 Dátum vydania rozhodnutia: 25.09.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Edita Bakošová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:7211210308.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne R., bývajúcej v N., zastúpenej JUDr. Martou Šuvadovou, advokátkou v Košiciach, Floriánska č. 16, proti žalovanej Mestskej časti Košice - Západ, so sídlom v Košiciach, Trieda SNP č. 39, zastúpenej JUDr. Monikou Meňhertovou, advokátkou v Košiciach, Floriánska 16, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 42 C 57/2011, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z
- júna 2016 sp. zn. 5 Co 50/2016, takto rozhodol: Dovolanie o d m i e t a. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie
- Okresný súd Košice II rozsudkom z
- októbra 2015 č. k. 42 C 57/2011-380 určil, že „výpoveď zamestnávateľa zamestnankyni podľa § 63 ods. 1 písm. d/ bod 1 zákona č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov“ zo dňa
- marca 2011 doručená žalobkyni žalovanou
- marca 2011 je neplatná, žalovanej uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok vo výške 99,50 eur do troch dní a rozhodnutie o trovách konania si vyhradil na samostatné rozhodnutie. V konaní mal preukázané, že Miestne zastupiteľstvo Mestskej časti Košice - Západ na svojom XIV zasadnutí
- februára 2009 zvolilo žalobkyňu na funkciu miestneho kontrolóra na funkčné obdobie 6 rokov a následne žalovaná so žalobkyňou uzatvorila
- apríla 2009 pracovnú zmluvu na dobu určitú od
- apríla 2009 do
- apríla
- Ďalej mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobkyňa bola platne odvolaná z funkcie miestnej kontrolórky
- apríla 2010 uznesením Miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Košice - Západ č. 313-22/04-210 a výpoveď z pracovného pomeru bola žalovanej podľa § 63 ods. 1 písm. d/ bod 1 Zákonníka práce daná v lehote podľa § 63 ods. 3 Zákonníka práce. Uviedol, že platnosť predmetnej výpovede posudzoval z hľadiska hmotnoprávnych podmienok tak, ako ich ustanovuje Zákonník práce účinný v čase dania výpovede. Výpoveď mala písomnú formu, bola doručená žalobkyni toho istého dňa, výpovedný dôvod bol uvedený označením ustanovenia § 63 ods. 1 písm. d/ bod 1 Zákonníka práce a skutkovo vymedzený označením uznesenia Miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Košice - Západ č. 313-22/042010, ktorým bola žalobkyňa dňom
- mája 2010 odvolaná z funkcie miestnej kontrolórky. Uvedením týchto skutočností vo výpovedi žalovaná naplnila výpovedný dôvod tak, že vo svojom súhrne nie je skutkovo, ani právne zameniteľný s iným dôvodom. Tým táto výpoveď spĺňa podmienky svojej platnosti v zmysle ustanovenia § 61 ods. 1, 2 Zákonníka práce. Predpokladom výkonu funkcie kontrolóra a rovnako aj založenia pracovného pomeru na výkon tejto funkcie, je jeho zvolenie obecným zastupiteľstvom. Tým, že žalobkyňa bola platne odvolaná z funkcie kontrolórky uznesením, ktoré nebolo v čase rozhodovania súdu zákonne zrušené, bol daný výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. d/ bod 1 Zákonníka práce. S poukazom na § 63 ods. 2 písm. b/ Zákonníka práce sa súd prvej inštancie ďalej zameral na skúmanie splnenia ponukovej povinnosti zamestnávateľa. Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalovaná v čase dania výpovede žalobkyni disponovala dvomi voľnými pracovnými miestami. Porovnaním vhodnosti týchto dvoch voľných pracovných miest dospel k záveru, že pre žalobkyňu bola vhodnejšia práca referenta majetkového oddelenia, ktoré však žalobkyni nebolo ponúknuté, a nie ponúknutá práca opatrovateľky pre občanov v domácnosti. K tomuto záveru súd prvej inštancie dospel porovnaním kvalifikačných predpokladov a schopností žalobkyne s prihliadnutím na jej zdravotné ťažkosti obmedzujúce ju pri výkone fyzickej práce. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že predmetná výpoveď daná žalobkyni
- marca 2011 je neplatná pre porušenie ustanovenia § 63 ods. 2 Zákonníka práce, keď žalovaná pred uplatnením výpovede ponúkla žalobkyni z dvoch pracovných miest, ktorými disponovala, len pracovné miesto, ktoré sa javí pre žalobkyňu ako menej vhodné. Takéto konanie súd hodnotí ako porušenie ponukovej povinnosti, teda porušenie hmotnoprávnej podmienky platnosti výpovede.
- Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalovanej rozsudkom z
- júna 2016 sp. zn. 5 Co 50/2016 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Po doslovnom uvedení podaní účastníkov (č. l. 2-4 rozsudku), doslovnom uvedení odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie (č. l. 4-7 rozsudku), odvolania žalovanej č. l. 7-11 rozsudku) a vyjadrenia žalobkyne (č. l. 11-13 rozsudku), s poukazom na § 219 ods. 1, 2 O.s.p. uviedol, že odvolaním napadnutý rozsudok je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, vec správne právne posúdil, odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu, s odôvodnením sa v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani odvolanie, v ktorom sa v podstate iba opakujú skutočnosti uvádzané žalovanou v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa súd výstižne a presvedčivo vyrovnal. Uviedol, že pokiaľ žalovaná považuje napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný a nepresvedčivý, ide len o jej ničím nepodložený subjektívny názor, pretože rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám § 157 ods. 2 O.s.p. V konaní nedošlo ani k vade podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. a súd posúdil vec správne aj po právnej stránke, keď použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval (č. l. 13-14 rozsudku).
- Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala
- októbra 2016 žalovaná dovolanie totožné s odvolaním podaným proti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorého prípustnosť vyvodzovala z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. c/ C.s.p., t. j., že predmetná právna otázka je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Uviedla v ňom podrobný prehľad doterajšieho konania (č. l. 428-433), v ktorom zdôraznila, že v čase dania výpovede žalobkyni prejavil zamestnávateľ jasný úmysel v tom čase voľné miesto referenta na majetkovom oddelení obsadiť Y., u ktorého však okolnosti na jeho strane zabránili obsadiť toto miesto od
- marca 2011 a teda formálne vznikol pracovný pomer až
- marca
- Nesúhlasí s názorom súdu, že vhodnejším pracovným miestom pre žalobkyňu bola práca referenta na majetkovom oddelení. Zastáva názor, že žalobkyni bolo ponúknuté vhodné voľné pracovné miesto - výkon opatrovateľskej služby pre občanov v domácnosti vrátane opatrovateľskej služby imobilných občanov, ktoré plne zodpovedalo jej zdravotnému stavu, schopnostiam a jej kvalifikácii. Záverom uviedla (str. 433-434), že v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - sp. zn. 2 Cdo 272/2015, 4 Cdo 222/2009 a 4 MCdo 5/2010 - ani v jednom z uvedených rozhodnutí najvyšší súd nevyslovil právny názor, že by zamestnávateľ mal ponúknuť zamestnancovi v zmysle ponukovej povinnosti všetky pracovné miesta ktorými disponuje, ani to z ustálenej judikatúry nevyplýva. S poukazom na ustanovenie § 63 ods. 2 písm. b/ Zákonníka práce uviedla, že z formulácie predmetného ustanovenia nevyplýva povinnosť zamestnávateľa ponúknuť zamestnancovi všetky voľné, pre zamestnanca vhodné pracovné miesta a „normatívny text“ hovorí o jednom vhodnom pracovnom mieste. S odkazom na vyššie uvedené dôvody uzavrela, že podľa jej názoru súd prvej inštancie a tiež odvolací súd v predmetnej otázke rozhodli „odlišne“ od ustálenej rozhodovacej praxe (§ 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p.) najvyššieho súdu (č. l. 434), preto navrhuje napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť a žalobu zamietnuť.
- Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedla, že sa stotožňuje s rozhodnutím odvolacieho súdu a dovolanie žalovanej považuje za nedôvodné. Uviedla, že súdy nepoužili extenzívny výklad § 63 ods. 2 písm. b/ Zákonníka práce, ako sa to žalovaná snaží naznačiť. Zdôraznila, že dovolací súd nie je oprávnený preskúmavať a prehodnocovať vykonané dokazovanie vo vzťahu k vhodnosti pracovného miesta zo strany nižších súdov. Navrhla dovolanie ako neprípustné odmietnuť, resp. zamietnuť a priznať jej náhradu trov dovolacieho konania.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C.s.p.) strana zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 443 C.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá C.s.p.) dovolací súd uvádza:
- V danom prípade bolo dovolanie podané po
- júli 2016, kedy nadobudol účinnosť nový civilný procesný kódex. Aj za účinnosti C.s.p. treba dovolanie považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie aj podľa novej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (por. napr. rozhodnutia sp. zn. 1 Cdo 113/2012, 2 Cdo 132/2013, 3 Cdo 18/2013, 4 Cdo 280/2013, 5 Cdo 275/2013, 6 Cdo 107/2012 a 7 Cdo 92/
- Už v rozhodnutiach vydaných do
- júna 2016 najvyšší súd opakovane vyjadril záver aktuálny aj v súčasnosti, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania (por. 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 357/2015, 4 Cdo 1176/2015, 5 Cdo 255/2014, 8 Cdo 400/2015). Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.
- Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých sa môže táto výnimka uplatniť, nemožno v žiadnom prípade interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad (por. 3 Cdo 319/2013, 1 Cdo 348/2013, 3 Cdo 357/2016, 3 ECdo 154/2013, 3 Cdo 208/2014). Narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím) musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti - to platí o všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch.
- Naďalej je tiež plne opodstatnené konštatovanie, že ak by najvyšší súd bez ohľadu na neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane (por. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 172/03).
- Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 C.s.p. je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a 421 C.s.p. V danom prípade je v dovolaní uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 421 C.s.p.
- Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
- Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 C.s.p.). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 C.s.p.). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ C.s.p., je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod. V dôsledku tejto viazanosti neskúma dovolací súd správnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.
- Podľa § 421 ods. 1 C.s.p. je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Výpočet dôvodov uvedených v § 421 ods. 1 C.s.p. je taxatívny. Všetky dôvody prípustnosti dovolania, ktoré sú vymenované v tomto ustanovení, sa vzťahujú na právnu otázku, ktorej vyriešenie viedlo k právnym záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu.
- V prípade dovolania, prípustnosť ktorého vymedzuje dovolateľ z § 421 C.s.p., má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 C.s.p.) kľúčový význam. Závery o (ne)prípustnosti dovolania prijíma dovolací súd na základe dôvodov uvedených dovolateľom (por. § 432 C.s.p.). Výsledok posúdenia prípustnosti dovolania je teda podmienený tým, ako dovolateľ súdu vysvetlí (konkretizuje a doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky.
- Žalovaná prípustnosť podaného dovolania vyvodzuje z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p., t. j., že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky pri ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a zároveň z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. c/ C.s.p., t. j., že právna otázka je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolací súd zdôrazňuje, že všetky dôvody prípustnosti dovolania, ktoré sú žalovanou v dovolaní označené sa vzťahujú výlučne na právnu otázku, riešenie ktorej viedlo k právnym záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu. Ako už bolo vyššie naznačené § 432 ods. 2 C.s.p. uvádza spôsob, ako má dovolateľ dovolací dôvod podľa tohto ustanovenia vymedziť. Uvedené ustanovenie je nutné vykladať v súvislosti s § 421 C.s.p. zakladajúcim prípustnosť dovolania v prípade nesprávneho právneho posúdenia veci, čo znamená, že dovolateľ je povinný dovolací dôvod vymedziť nesprávnym právnym posúdením takej právnej otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a zároveň pri ktorej riešení sa odvolací súd buď odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Pre úplnosť treba uviesť, že uplatnenie dovolacieho dôvodu spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení podľa § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p. a súčasne podľa § 421 ods. 1 písm. c/ C.s.p. sa vzájomne vylučuje, pretože ak dovolací súd rozhoduje o danej právnej otázke rozdielne, nemožno hovoriť o ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu a vzájomná kumulácia týchto dôvodov je potom vylúčená (por. tiež rozhodnutie veľkého senátu občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 1 VCdo 2/2017).
- V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p., by mal dovolateľ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, vysvetliť (a označením rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a napokon uviesť, ako by mala byť táto otázka správne riešená. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z písm. c/ tohto ustanovenia, by mal konkretizovať rozhodnutia dovolacieho súdu, v ktorých je daná právna otázka rozhodovaná rozdielne. Len polemika dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm. a/ resp. c/ C.s.p.
- Pokiaľ dovolateľ v dovolaní podľa § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p. nevymedzí právnu otázku a neoznačí ustálenú súdnu prax dovolacieho súdu, od ktorej sa podľa jeho názoru odvolací súd odklonil, dovolací súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach (predpokladoch) o tom, ktorú otázku a ktorý judikát, stanovisko alebo rozhodnutie mal dovolateľ na mysli. V prípade absencie uvedeného dovolací súd nemôže pristúpiť ani k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešil prvoinštančný a odvolací súd a v súvislosti s tým ani vyhľadávať všetky (do úvahy prichádzajúce) rozhodnutia dovolacieho súdu, ktoré sa týkajú danej problematiky; v opačnom prípade by uskutočnil dovolací súd prieskum priečiaci sa nielen (všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v C.s.p., ale aj (konkrétne) cieľu sledovanému ustanovením § 421 ods. 1 C.s.p. (pozri Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. BECK, str.1382 a rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 6/2017, sp. zn. 3 Cdo 28/2017). V prípade dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. c/ C.s.p., je dovolateľ povinný označiť rozhodnutia dovolacieho súdu, v ktorých bola konkrétna právna otázka dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
- Len za predpokladu, že dovolateľ relevantne odôvodní prípustnosť dovolania s tým, že uvedie len ten z dôvodov (§ 421 ods. 1 písm. a/, resp. c/ C.s.p.), ktorý z jeho pohľadu atribúty v tomto ustanovení uvedené napĺňa, dôvodom dovolania potom môže byť len otázka právneho posúdenia, spochybnenie jej vyriešenia zo strany odvolacieho súdu a odôvodnenie právneho záveru, ktorý zastáva dovolateľ.
- V prejednávanej veci však žalovaná na podporu svojich argumentov týkajúcich sa splnenia ponukovej povinnosti zamestnávateľa podľa § 63 ods. 2 písm. b/ Zákonníka práce (potreba ponuky jedného alebo všetkých voľných miest), z ktorých vyvodzovala prípustnosť dovolania, s poukazom na ustálenú judikatúru označila len rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 272/2015, 4 Cdo 222/2009 a 4 MCdo 5/2010, ktoré však nie je možné aplikovať na dôvody dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a/ ale ani písm. c/ C.s.p. z dôvodu, že ani jedno z uvedených rozhodnutí danú problematiku neriešilo (koľko miest je zamestnávateľ povinný ponúknuť aby splnil svoju ponukovú povinnosť).
- Dôvodom pre odmietnutie dovolania je skutočnosť, že dovolateľkou uplatnený dovolací dôvod nebol vymedzený spôsobom uvedeným v § 432 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 421 ods. 1 tohto právneho predpisu. Dovolateľka zastúpená advokátkou totiž označila za dovolací dôvod nesprávne právne posúdenie veci podľa § 421 ods. 1 písm. a/ a písm. c/ C.s.p. Podľa názoru dovolacieho súdu podmienky prípustnosti dovolania podľa § 421 C.s.p. neboli splnené, keď žalovaná v dovolaní neoznačila rozhodnutia dovolacieho súdu vyjadrujúce právne názory, od ktorých sa odvolací súd odklonil a zaujal iný právny názor, než aký v konkrétnej právnej otázke zaujal dovolací súd vo svojich rozhodnutiach a rovnako neoznačila rozhodnutia dovolacieho súdu vyjadrujúce rozdielne právne názory. Z tohto dôvodu dovolací dôvod nebol žalovanou vymedzený spôsobom uvedeným § 431 až 435 C.s.p. Absenciu takej náležitosti považuje C.s.p. za dôvod pre odmietnutie dovolania.
- Najvyšší súd, konštatujúc danosť dôvodov pre odmietnutie dovolania v zmysle § 447 písm. f/ C.s.p., dovolanie žalovanej odmietol.
- Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C.s.p.).
- Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.