Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 8Cdo/25/2017 Identifikačné číslo spisu: 1109216271 Dátum vydania rozhodnutia: 25.09.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Ladislav Górász Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1109216271.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne W. bývajúcej v N., zastúpenej advokátkou JUDr. Evou Borovskou, so sídlom v Bratislave, Štefánikova 7, proti žalovanej BEST REISEN - BEST CHOICE s.r.o., so sídlom v Bratislave, Vajnorská 89/A, IČO: 35 926 341, o zaplatenie 799,94 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 26 C 133/2009, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z
- februára 2014 sp. zn. 5 Co 447/2011, takto rozhodol: Dovolanie o d m i e t a. Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie
- Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo
- júla 2011 č. k. 26 C 133/2009-85 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 799,94 € s príslušenstvom predstavujúcej zaplatenú cenu zájazdu. Rozhodol tak majúc za to, že žalovaná neporušila svoje povinnosti a postupovala v súlade so zmluvou o obstaraní zájazdu uzavretou medzi stranami, vrátane jej všeobecných zmluvných podmienok. Žalobkyňa naopak nepreukázala, že jej neboli poskytnuté všetky potrebné informácie pri uzavretí zmluvy, resp. že jej boli niektoré zamlčané.
- Krajský súd v Bratislave rozsudkom z
- februára 2014 sp. zn. 5 Co 447/2011 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania vo výške 70,63 € na účet jej právneho zástupcu.
- Žalobkyňa podala dňa
- mája 2014 voči rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie. Žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietala, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté vadou konania uvedenou v § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Podľa názoru dovolateľky rozhodnutie neobsahuje náležitosti riadneho odôvodnenia a preto je nepreskúmateľné.
- Žalovaná sa k dovolaniu nevyjadrila.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [(§ 35 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)], po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C. s. p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ C. s. p.).
- Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 C. s. p., na základe ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, avšak právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Prípustnosť dovolania žalobkyne preto posudzoval v zmysle § 236, § 237 a § 238 O. s. p. účinného do
- júna
- Dovolanie žalobkyne smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. Rozsudky odvolacieho súdu, proti ktorým bolo dovolanie prípustné, boli uvedené v § 238 ods. 1 až 3 O. s. p. Dovolanie žalobkyne nesmeruje proti rozsudku, ktorý bol uvedený v týchto ustanoveniach; prípustnosť dovolania preto z § 238 ods. 1 až 3 O. s. p. nevyplýva.
- Predmetné dovolanie by bolo prípustné len vtedy, ak by v konaní došlo k procesným vadám, ktoré boli uvedené § 237 O. s. p. Žalobkyňa v dovolaní tvrdí, že konanie je zaťažené vadou, ktorá bola uvedená v § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. Existencia tejto vady ale nevyšla v dovolacom konaní najavo.
- Žalobkyňa namieta, že odvolací súd zaťažil konanie vadou podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. spočívajúcou v odňatí možnosti konať pred súdom, keď rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje náležitosti zákonného odôvodnenia a preto je nepreskúmateľné.
- Nepreskúmateľnosť rozhodnutia bola už dávnejšou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (R 111/1998) považovaná za procesnú vadu („inú vadu konania“) nezakladajúcu prípustnosť dovolania. Správnosť takého nazerania na právne dôsledky nepreskúmateľnosti potvrdili viaceré rozhodnutia ústavného súdu o sťažnostiach proti tým rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré zotrvali na právnych záveroch súladných s R 111/1998 (viď napríklad rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015 a III. ÚS 288/2015).
- Na rokovaní občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré sa uskutočnilo
- decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“. Toto stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, považuje dovolací súd za plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci. Dodáva, že obsah spisu neposkytuje žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). V danom prípade obsah spisu nedáva žiadny dôvod, aby na preskúmavanú vec bola aplikovaná druhá veta uvedeného stanoviska. Napokon treba dodať, že za vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd (nerozhodol) a neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľky.
- Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nebolo možné vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v ustanovení § 237 O.s.p., dovolací súd mimoriadny opravný prostriedok žalobkyne odmietol podľa § 447 písm. c/ C.s.p. ako smerujúci proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
- Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C.s.p.).
- Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.