Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Tdo/62/2016 Identifikačné číslo spisu: 7111011298 Dátum vydania rozhodnutia: 12.09.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Štefan Harabin Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:

§ 371ods.

1 písm. g/ Tr. por. je prítomný tým, že rukou písané poznámky matky sú dôkazom nulitným, zabezpečeným v rozpore s ustanoveniami Tr. por. Bola tak porušená zásada ústnosti v konaní pred súdom, v ktorom matka nevypovedala a neboli prečítané jej výpovede z prípravného konania, k poznámkam sa nevyjadrila, aj keď boli jedným z kľúčových dôkazov proti dovolateľovi. Znalecké posudky vypracované PhDr. G. P. boli na hlavnom pojednávaní vykonané nezákonným spôsobom, nakoľko uznesenie o vznesení obvinenia nenadobudlo právoplatnosť. Okresnému súdu vytkol, že na hlavnom pojednávaní nebol predvolaný ani jeden znalec a nemohol mu klásť otázky. Dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. k/ Tr. por. je naplnený tým, že uznesenie o vznesení obvinenia nenadobudlo právoplatnosť a na základe toho sú všetky ďalšie kroky OČTK nezákonné, a to výsluchy svedkov, znalecké posudky, obžaloba a rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa. Navrhol vysloviť porušenie zákona podľa § 371 ods. 1 písm. c/, g/, k/ Tr. por. a napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach a rozsudok prvostupňového súdu zrušiť a okresnému súdu prikázať, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Prokurátor žiadal dovolanie podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť. Konštatoval, že obhajoba G. bola v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom zabezpečená zákonným spôsobom a porušenie práv obvineného v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. obhajca ani obvinený nenamietali. G. sa v priebehu celého trestného konania odmietol vo veci vyjadriť, s každým dôkazom bol oboznámený zákonným spôsobom, písomné poznámky G. boli súčasťou vyšetrovacieho spisu už v prípravnom konaní (č. l. 329-334), ako je zrejmé aj z obžaloby prokuratúry zo

1. septembra 2011 a na pojednávaní
2. februára 2012 prokurátor predložil len písomný záznam vyšetrovateľa z
3. februára 2011 o spôsobe zabezpečenia poznámok svedkyne. Príkazy na postup súdu podľa § 115 Tr. por. boli vedené v osobitnej agende toho istého súdu a obhajoba sa s týmito dôkazmi mohla oboznámiť, pričom obvinený sa na pojednávaní k tomu nevyjadril. Obhajoba ich nikdy nespochybnila. Viaceré uznesenia vyšetrovateľa o pribratí znalcov boli vydané v čase pred vznesením obvinenia G.. S rozhodnutiami sa tak oboznámil v priebehu vyšetrovania a po jeho skončení postupom súladným s § 208 Tr. por. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre jeho podanie a zistil, že dovolanie proti napadnutému právoplatnému rozhodnutiu je prípustné, bolo podané oprávnenou osobou, v zákonom stanovenej lehote a na zákonom určenom mieste (§§ 368 ods.1, 2 písm. h/, 369 ods. 2 písm. b/, 370 ods. 1, 3, 566 ods. 3 Tr. por.). Dovolanie spĺňa podmienky podľa § 373 ods. 2 Tr. por., ako aj obsahové náležitosti uvedené v § 374 Tr. por. a nie je dôvod na postup podľa § 382 písm. a/, b/, d/, e/ ani f/ Tr. por. Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok predstavuje výrazný zásah do inštitútu právoplatnosti, ktorá v pozícii základnej vlastnosti súdneho rozhodnutia predstavuje jeho nezmeniteľnosť a záväznosť ako prejavu stability právnych vzťahov a právnej istoty v právnom štáte. Je určené k náprave výlučne zákonom taxatívne stanovených procesných a hmotnoprávnych chýb, ktoré by svojím charakterom mohli mať výrazný vplyv na konanie a jeho procesný výsledok s potrebou ich odstrániť. Dovolací súd je pri náprave uvedených vád v zásade až poslednou inštanciou, čo znamená, že preskúmava nedostatky, ktoré boli preskúmavané už odvolacím súdom a neboli ním napravené, prípadne ním boli spôsobené. Tomu zodpovedá aj obmedzenie možnosti podať dovolanie v prípade, keď neboli využité riadne opravné prostriedky [§371 ods. 1 (veta prvá) Tr. por. a contrario, pokiaľ nejde o zákonné výnimky uvedené v tomto ustanovení] a povinnosť namietať niektoré dovolacie dôvody najneskôr v odvolacom konaní (citované ustanovenie § 371 ods. 4 Tr. por.). Cieľom ustanovenia § 371 ods. 4 Tr. por. je predísť tomu, aby konanie dovolacie slúžilo ako možnosť namietať stále nové nedostatky, ktoré mohli byť zhojené už v konaní pred súdom nižšieho stupňa. Zákonodarca v tejto súvislosti zrejme predpokladal, že pokiaľ bol dovolateľovi namietaný nedostatok známy už v pôvodnom konaní a tento sa ho nesnažil odstrániť pri prvej možnej príležitosti, nejde o chybu tak závažnú, aby ju bolo potrebné preskúmavať v dovolacom konaní a v konečnom dôsledku by mohlo ísť len o špekuláciu dovolateľa smerujúcu k predĺženiu celého konania. Dovolateľ v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. namietal, že rozhodnutia nižších súdov sú založené na nezákonnom dôkaze a to výpovedi jeho matky, ktorá nebola náležite poučená o práve odoprieť výpoveď v zmysle § 130 ods. 1, 2 Tr. por. Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že matka obvineného a oznamovateľka trestného činu vypovedala v prípravnom konaní v procesnom postavení svedka, po začatí trestného stíhania vo veci uznesením vyšetrovateľa, ČVS: KRP-2/OVK-KE-2011 z
4. januára 2011, pred vznesením obvinenia uznesením vyšetrovateľa, ČVS: KRP-2/OVK-KE-2011 z
5. februára 2011, právoplatným
6. marca 2011 (č. l. 8). Z výpovedí
7. januára 2011 (č. l. 47),
8. februára 2011 (č. l. 52) a
9. februára 2011 (č. l. 58) vyplýva, že bola v intenciách § 130 ods.1, 2 Tr. por. riadne poučená o práve odoprieť výpoveď a vo vyjadrení svedka k poučeniu vyslovene prehlásila, že po tomto poučení vypovedať bude a chce. Zo zápisníc o výsluchoch vykonaných po vznesení obvinenia je nesporné uplatnenie práva nevypovedať, pričom uviedla, že zotrváva na svojich predchádzajúcich výpovediach svedka, tieto meniť nebude ani nechce (č. l. 64, 68). Zo zápisníc je preukázané, že G. bola dostatočne poučená o práve nevypovedať a k tomuto sa i vyjadrila. Dovolací súd považuje za irelevantnú námietku o neprítomnosti obvineného či obhajcu pri výsluchoch G., pretože v ich čase, nebolo voči obvinenému vznesené obvinenie. V spojitosti s procesnou použiteľnosťou tohto dôkazu dovolací súd poukazuje na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, prijaté
10. decembra 2009, sp. zn. Tpj 63/2009, v ktorom ustálilo právny záver, že : I. Obžaloba v trestnej veci môže byť opretá o výpovede svedkov a iné dôkazy vykonané pred vydaním uznesenia o vznesení obvinenia, prípadne pred oznámením uznesenia o vznesení obvinenia jeho vyhlásením (§ 206 ods. 1 Tr. por.), ak k ich vykonaniu došlo po začatí trestného stíhania „vo veci" podľa § 199 ods. 1 Tr. por., II. ak je ale výpoveď svedka jediným usvedčujúcim dôkazom alebo vo významnej miere rozhodujúcim dôkazom, o ktorý chce prokurátor, ako nositeľ dôkazného bremena v konaní pred súdom oprieť obžalobu, je nevyhnutné takéhoto svedka vypočuť až po vznesení obvinenia (alebo svedka vypočutého pred týmto úkonom znovu vypočuť), a tak zachovať právo obvineného na obhajobu (právo na kontradiktórny postup). Ak obvinený po vznesení obvinenia sám (prostredníctvom obhajcu) žiada zopakovať výsluchy iných svedkov, je na úvahe orgánov činných v trestnom konaní, aby po posúdení dôkaznej situácie vo veci rozhodli o potrebe vykonať kontradiktórny výsluch svedka. Na spravodlivé súdne konanie a na kritickú previerku výpovede svedka je postačujúce, ak je výsluch svedka vykonaný v prítomnosti obvineného alebo jeho obhajcu v konaní pred súdom. Napriek skutočnosti, že v zmysle stanoviska, sp. zn. Tpj 63/2009 výpoveď svedka vykonaná pred vznesením obvinenia v zásade je prípustným dôkazom, dovolací súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že súd prvého stupňa odsúdenie obvineného nezaložil na výpovediach G. z prípravného konania. V podanej obžalobe, sp. zn. 1 Kv 4/11 zo
11. septembra 2011 prokurátor nežiadal výpovede vykonať ako dôkaz, pretože svedkyňa odmietla vypovedať (č. l. 534). Žiadal prečítať len trestné oznámenie a svedkyňu vypočuť. V odsudzujúcom rozsudku z
12. februára 2012, sp. zn. 5 T 74/2011, súd prvého stupňa vychádzal zo svedeckých výpovedí X. Z., I. R., S. R. a ďalších svedkov (Z.: obvinený sa jej priznal, že to urobil kvôli matke, lebo G. ju znásilnil....., A. R. vypovedala, že niekedy v decembri v roku 2008, keď išla opakovane na WC vonku si pamätá, že bolo nasnežené a bolo dobre vidno, videla vonku H. G. a J. G.) znaleckých posudkov, trestného oznámenia, zápisnice o obhliadke miesta nálezu kostrových pozostatkov a príslušnej fotodokumentácie a prepisov zvukových záznamov, vykonaných počas návštevy G. v ÚVV a ÚVTOS Košice a nie z výpovede G.. Je pravdou, že prvostupňový súd písomné poznámky matky v rozhodnutí hodnotil ako dôkaz proti dovolateľovi, avšak vina obvineného bola bez najmenších pochybnosti preukázaná aj bez nich dôkazmi citovanými v predchádzajúcej vete. V súvislosti s dovolacou námietkou, podľa ktorej neboli v konaní za prítomnosti obhajcu vypočutí svedkovia R., R. a J. R. a Z. dovolací súd uvádza, že na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa
13. novembra 2011 boli za prítomnosti obvineného a jeho obhajcu vypočutí R., R. a J. R.. Na hlavnom pojednávaní
14. decembra 2011 bola podľa § 263 ods. 3 písm. a/ Tr. por. prečítaná výpoveď Z. z prípravného konania a na pojednávaní
15. februára 2012 bola táto svedkyňa vypočutá za prítomnosti G. a obhajcu. Pri svedeckej výpovedi boli objasnené okolnosti údajného nátlaku na výpoveď svedkyne v prípravnom konaní zo strany vyšetrovateľa. Dovolateľ sa k výsluchu svedkyne nevyjadril, položil jej len otázku, či bol výbušný a násilný. Uznesením vyhláseným na pojednávaní
16. novembra 2011 podľa § 272 ods. 3 Tr. por. súd odmietol vykonať výsluchy svedkov H. Y., J. Y., H. G. a J. H., navrhnutých obvineným, pretože sa týkali okolností, ktoré sú nepodstatné. Ich výsluchom chcel dovolateľ ozrejmiť skutočnosti ohľadne jeho osobnosti. Matka obvineného listom z
17. novembra 2011 oznámila, že sa jedná o jej syna, a preto odmieta vypovedať. Právo nevypovedať uplatnila aj na pojednávaní
18. decembra
19. G. správne vytkol nezákonnosť dôkazu výsluchom svedkov H. F., C. J. a V. Y. - príslušníkov Policajného zboru o priebehu obhliadky miesta nálezu kostrových pozostatkov
20. januára 2011, v ktorom mali uviesť, že G. označila miesto nálezu telesných pozostatkov A.. Najvyšší súd zdôrazňuje, že predmetom dokazovania v trestnom konaní (§ 119 ods. 1 Tr. por.) sú okolnosti spáchania trestného činu a nie okolnosti jeho vyšetrovania. Tieto by mohli tvoriť samostatný skutok len v prípade, ak by pri vyšetrovaní došlo k zneužívaniu právomoci verejného činiteľa, ktoré by bolo ako trestný čin predmetom trestného stíhania. Skonštatoval, že výsluch policajtov ako svedkov o priebehu nimi vykonávaných úkonov nemá povahu právne relevantného procesného úkonu, a preto sa ani nesmie nachádzať v trestnom spise. Postavenie orgánu činného v konkrétnej trestnej veci je nezlučiteľné s postavením svedka v nej, pretože o tom, akým spôsobom prebiehal úkon trestného konania a aký je jeho obsah, svedčí zápisnica o úkone, resp. iná listina o zákonných náležitostiach tohto úkonu, v tomto prípade zápisnica o obhliadke miesta nálezu kostrových pozostatkov a príslušná fotodokumentácia. Prvostupňovým súdom vykonané výsluchy príslušníkov PZ sú nezákonným dôkazom v zmysle § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. Napriek konštatovanej nezákonnosti výsluchov policajných technikov je dovolací súd toho názoru, že ostatnými vykonanými dôkazmi súd dostatočne zistil a preukázal skutkový stav, na ktorom založil odsúdenie obvineného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1 Tr. zák. Dovolateľ ďalej tvrdil, že súd vykonal len dôkazy svedčiace v jeho neprospech, keď oboznámil len posudok o osobnosti obvineného, nie o osobnosti jeho matky. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní
21. decembra 2011 dovolací súd zistil, že na pojednávaní prvostupňový súd vykonal medzi inými aj posudok znalkyne z odboru psychológia, PhDr. G. P. z č. l. 214-228, na zistenie intelektu a štruktúry osobnosti obvineného a posudok z č. l. 233-253, na psychologické vyšetrenie a vierohodnosť E. G.. Obvinený sa k znaleckému posudku na posúdenie osobnosti matky nevyjadril. V súvislosti s parciálnymi námietkami, ktoré dovolateľ subsumoval pod

§ 371ods.

1 písm. c/ (neoprávnená manipulácia s vyšetrovacím o spisom, neoboznámenie s príkazmi na odpočúvanie a ďalšie) dovolací súd poukazuje na ust. § 371 ods. 4 Tr. por. s tým, že ide o okolnosti obvinenému známe už v pôvodnom konaní, ktoré mohol namietať v konaní pred odvolacím súdom, čo neučinil. Z tohto dôvodu sa nimi dovolací súd nezaoberal.

§ 371ods.1 písm.

c/ Tr. por. naplnený nebol. V rámci dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. dovolateľ namietal, že písomné poznámky matky sú dôkazom nulitným, zabezpečeným v rozpore s Trestným poriadkom; nakoľko G. odmietla vypovedať, namietal porušenie zásady ústnosti konania a tiež skutočnosť, že na hlavné pojednávanie neboli predvolaní znalci. Z obsahu spisu je zrejmé, že poznámky sú súčasťou vyšetrovacieho spisu, žurnalizované na č. l. 328-334, pričom v zmysle úradného záznamu z

1. februára 2011 dôvodom ich spísania bola skutočnosť, že výsluch svedkyne bol obtiažny, nevedela súvisle vyrozprávať dej (č. l. 606). Je pravdou, že dôkaz poznámkami bol na hlavnom pojednávaní
2. februára 2012 prokurátorom vykonaný (č. l. 601) a prvostupňový súd z tohto dôkazu v rozhodnutí vychádzal. Nemožno, ale akceptovať dovolaciu námietku porušenia zásady ústnosti, keď matka nevypovedala a neboli prečítané jej výpovede z prípravného konania, lebo súdy nižšieho stupňa z tejto výpovede nevychádzali, vzhľadom na uplatnenie práva odmietnuť vypovedať podľa § 130 ods. 1, 2 Tr. por. Na hlavnom pojednávaní
3. februára 2012 boli oboznámené prepisy zvukového záznamu z ÚVV a ÚVTOS z č. l. 337-372, ku ktorým sa dovolateľ na výzvu predsedu senátu nevyjadril (č. l. 600). K znaleckému posudku znalkyne z odboru psychológie z
4. júna 2011 na E. G. sa nevyjadril a na psychologické posúdenie jeho osoby z
5. júla 2011 dovolateľ uviedol, že s jeho obsahom nesúhlasí, lebo nie je agresívny a konfliktný. Znalecké dokazovanie výsluchom znalkyne P. G. nenavrhol a k prečítaným znaleckým posudkom
6. decembra 2011 sa ani na výzvu predsedu senátu nevyjadril. K žiadnemu ďalšiemu posudku vykonanému na pojednávaní sa ani na výzvu predsedu senátu nevyjadril.

§ 371ods.

1 písm. g/ Tr. por. tak v konaní nie je prítomný. V zmysle § 371 ods. 1 písm. k/ Tr. por. dovolateľ videl dovolací dôvod v tom, že uznesenie o vznesení obvinenia nenadobudlo právoplatnosť a všetky následné úkony orgánov činných v trestnom konaní, vrátane súdov sú nezákonné. Skutočnosť, že toto uznesenie nenadobudlo právoplatnosť založil na tom, že sa jednalo o prípad povinnej obhajoby podľa § 37 ods. 1 písm. a/, c/ Tr. por. a nebola mu určená lehota na zvolenie obhajcu, z ktorého dôvodu mu bol obhajca ustanovený po uplynutí lehoty na podanie sťažnosti proti uzneseniu. Sťažnosť podaná obvineným bez ustanoveného obhajcu bola nekvalifikovaná a zamietnutá.

§ 371písm.

k/ Tr. por. spočívajúci v neprípustnosti trestného stíhania predpokladá splnenie dôvodov podľa § 9 Tr. por., a teda že a/ trestné stíhanie je premlčané, b/ ide o osobu ktorá je vyňatá z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu alebo o osobu, na ktorej stíhanie je potrebný súhlas, ak taký súhlas nebol oprávneným orgánom daný, c/ ide o osobu, ktorá pre nedostatok veku nie je trestne zodpovedná, d/ trestné stíhanie je vedené proti tomu, kto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho, e/ ide o osobu, proti ktorej sa skoršie stíhanie pre ten istý skutok skončilo právoplatným rozsudkom súdu alebo bolo právoplatne zastavené, podmienečne zastavené a obvinený sa osvedčil alebo sa skončilo schválením zmieru a zastavením trestného stíhania, ak rozhodnutie nebolo v predpísanom konaní zrušené, f/ je trestné stíhanie podmienené súhlasom poškodeného a nebol súhlas daný alebo bol vzatý späť alebo g/ ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva. Dovolateľ dovolanie neodôvodnil žiadnym z dôvodov, ktoré by bolo možné subsumovať pod niektorý z dôvodov zakladajúcich neprípustnosť trestného stíhania podľa § 9 Tr. por. Včasné neustanovenie obhajcu v prípade povinnej obhajoby pri väzobnom stíhaní obvineného a v konaní o obzvlášť závažnom zločine (§ 37 ods. 1 písm. a/, c/ Tr. por.) by podľa názoru dovolacieho súdu zakladal

§ 371ods.

1 písm. c/ Tr. por., porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom v prípade, ak by v tomto čase reálne boli vykonané dôkazy, na ktorých by bola založená vina obvineného. Vzhľadom na to, že toto pochybenie dovolateľ nenamietal už v odvolaní, dovolací súd sa touto námietkou aplikujúc § 371 ods. 4 Tr. por. nezaoberal. Ani

§ 371ods.

1 písm. k/ Tr. por. tak naplnený nebol. Na podklade vyjadreného je nesporné, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por., a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného na neverejnom zasadnutí ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.