1 Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
b/ Tr. por. dovolanie obvineného C. X. s a o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Žilina zo 17. augusta 2015, sp. zn. 3T/90/2015, bola
3 Tr. por., § 334 ods. 1, ods. 4 Tr. por. schválená dohoda o vine a treste medzi obvineným C. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., J. P. XXXX/X, prechodne bytom Z., X. XX (ďalej len ,,obvinený“) a prokurátorom Okresnej prokuratúry Žilina,
ktorej bol obvinený uznaný vinným zo spáchania zločinu lúpeže
1 Tr. zák. na skutkovom základe, že dňa 1. februára 2015 asi o 05.00 hod. v Žiline, na Mariánskom námestí, pred klubom Q. club bezdôvodne fyzicky napadol T. X. tak, že ho udrel päsťou do oblasti tváre, v dôsledku čoho poškodený spadol na zem, kde mu následne obvinený prehľadal vrecká bundy a odcudzil mu odtiaľ finančnú hotovosť vo výške cca 150,- eur, mobilný telefón zn. HTC Desire 601, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX s vloženou pamäťovou kartou zn. Kingston Micro SDHC 32GB v celkovej hodnote 200,05 Eur, spiatočný lístok na vlak z Olomouca do Rajeckých Teplíc a príručnú kapsičku s logom Puma s osobnou kozmetikou v celkovej hodnote 15,98 Eur, ktorú mal poškodený prevesenú cez plece, čím odcudzením vecí spôsobil poškodenému T. X. celkovú škodu vo výške cca 366,03 Eur a fyzickým napadnutím mu spôsobil pomliaždenie hlavy s odreninou v pravej čelovospánkovej oblasti, pomliaždenie tváre v oblasti nosa s krvnou okoločnicovou podliatinou vpravo a zlomeniny nosových kostičiek bez posunu, ktoré zranenia si
znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva vyžiadali dobu PN v trvaní 6 dní, pričom obvinený sa predmetného skutku dopustil napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp. zn. 1T 63/99 z
234 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v spolupáchateľstve
2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. a bol mu uložený trest odňatia slobody nepodmienečne vo výmere 2 roky 6 mesiacov so zaradením do I. NVS a ďalej bol rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp. zn. 5T 10/04 zo dňa 21. apríla 2005, právoplatným dňa 31. augusta 2005, uznaný vinným z trestného činu lúpeže
1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v spolupáchateľstve
2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. ako obzvlášť nebezpečný recidivista
1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. a bol mu uložený trest odňatia slobody nepodmienečne vo výmere 6 rokov 6 mesiacov so zaradením do III. NVS, ktorý trest bol následne zrušený a rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp. zn. 3T 5/08 zo dňa
1 Tr. zák. s použitím § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák., 38 ods. 2, § 47 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) rokov. Na výkon uloženého trestu bol
2 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
2 Tr. zák., § 77 ods. 1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. obvinenému uložil ochranný dohľad 3 (tri) roky.
1 Tr. zák. súd zaviazal obvineného k náhrade škody poškodenému T. X., nar. XX.XX.XXXX v W., Česká republika, trvale bytom Česká republika, W., P. B. XXX/X, a to vo výške 366,03 Eur. Citovaný rozsudok o schválení dohody o vine a treste nadobudol právoplatnosť a tým aj vykonateľnosť so zreteľom na ustanovenie § 334 ods. 5 Tr. por. jeho vyhlásením, t.j.
1 písm. c/ Tr. por., nakoľko bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu. Napadnutým rozhodnutím bol v zmysle § 371 Tr. por. porušený zákon a zároveň boli porušené aj ustanovenia o konaní, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, a to v jeho neprospech, pričom jeho dovolanie smeruje voči všetkým výrokom rozsudku Okresného súdu Žilina zo
obvineného nezaoberali ani dôkazmi, ktoré navrhol, a to kamerové záznamy z priľahlých bánk, ktoré boli blízko miesta činu. Za daného stavu mala byť
obvineného aplikovaná zásada „in dubio pro reo“ a situácia mala byť vyhodnotená v jeho prospech s poukázaním na ustanovenia § 2 ods. 9, 10, 11, 12 Tr. por.
obvineného právo na obhajobu nemožno zužovať len na právo mať obhajcu, ale ide o celý komplex práv, ktoré sú orgány činné v trestnom konaní a súd povinné rešpektovať, zachovávať a dať priestor na ich realizáciu, avšak v danom prípade tomu tak nebolo, a preto vzhľadom na vyššie uvedené obvinený navrhol, aby dovolací súd vyššie uvedené nedostatky napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania konštatoval a vyslovil porušenie zákona v príslušných ustanoveniach v zmysle § 386 ods. 1 Tr. por. a postupom
2 zrušil v celom rozsahu dovolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Žilina, ako aj chybné konanie, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo a zároveň prikázal, aby okresný súd nanovo konal a rozhodol. Samosudkyňa súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 376 Tr. por. doručila rovnopis dovolania na vyjadrenie ostatným stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté. Možnosť vyjadriť sa využila prokurátorka podaním došlým na súd prvého stupňa 8. augusta 2017 (č.l. 482), ktorá navrhla dovolanie obvineného odmietnuť
c/ Tr. por., nakoľko je založené na rovnakých dôvodoch obhajoby obvineného, ktorá bola z jeho strany použitá v prípravnom konaní.
prokurátorky dovolanie obvineného neobsahuje žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli súdu známe v čase rozhodovania a s ktorými by sa súd nevysporiadal. Predmetná trestná vec bola ukončená konaním dohody o vine a treste, pričom obvinený pred súdom na zákonom stanovené otázky v zmysle ustanovenia § 333 ods. 3 písm. a/ až j/ Tr. por. odpovedal kladne. V uvedenej veci podal dovolanie obvinený aj skôr prostredníctvom svojej obhajkyne JUDr. Zdenky Sýkorovej, a to z dôvodov v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., ktoré bolo uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. júna 2016, sp. zn. 2 Tdo 15/2016 odmietnuté. Z uvedených dôvodov považuje prokurátorka napadnuté rozhodnutie za zákonné a zodpovedajúce stavu veci. Vyjadrenie prokurátorky bolo súdom prvého stupňa následne doručené obvinenému, jeho obhajcovi a ostatným stranám, ktorí však na uvedené vyjadrenie prokurátora nereagovali. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) preskúmal podané dovolanie a zistil, že dovolanie bolo podané v zákonnej lehote troch rokov, počítanej v zmysle § 370 ods. 1 Tr. por. a v uvedenej lehote bolo podané na mieste, kde bolo možné tento mimoriadny opravný prostriedok podať, teda na Okresnom súde Žilina, pri dodržaní ustanovenia § 370 ods. 3 Tr. por. a bolo podané v súlade s ustanovením § 373 ods. 1 Tr. por. prostredníctvom obhajcu. Zároveň však zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, ako podané osobou neoprávnenou (§ 382 písm. b/ Tr. por.), pretože nebolo podané na základe podnetu, ktorý by mohol byť relevantný na podanie dovolania. V súvislosti s dovolaním podaným proti rozsudku Okresného súdu Žilina, ktorým bola schválená dohoda o vine a treste, najvyšší súd považuje za potrebné uviesť, že dohoda o vine a treste je osobitným druhom konania, ktorý je upravený v ustanovení § 331 Tr. por. a nasl. Podstata tohto inštitútu spočíva v tom, že dochádza k uzavretiu obojstrannej dohody medzi prokurátorom a obvineným o spôsobe ukončenia trestnej veci, pričom táto dohoda následne podlieha schváleniu súdu (č.l. 343-346). Týmto konaním sa obvinený vzdáva práva na prerokovanie veci pred nezávislým a nestranným súdom na hlavnom pojednávaní a trest mu súd ukladá bez dokazovania viny po tom, ako kladne odpovie na verejnom zasadnutí pred súdom na zákonom taxatívne stanovené otázky uvedené v ustanovení § 333 ods. 3 Tr. por. pod písmenami a/ až j/ (č.l. 332). Kladnou odpoveďou na otázku uvedenú v ustanovení § 333 ods. 3 písm. j/ Tr. por. sa obvinený okrem iného vzdáva aj práva podať proti rozsudku o schválení dohody o vine a treste riadny opravný prostriedok (odvolanie). Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné uviesť, že ustanovenie § 257 ods. 5 a ustanovenie § 334 ods. 4 Tr. por. nemožno vykladať izolovane, ale v súhrne s ďalšími ustanoveniami upravujúcimi postup v konaní o dovolaní, a to ustanoveniami § 369 ods. 1 a ods. 2 a § 372 ods. 1 (veta prvá) Tr. por. V zmysle uvedeného, proti rozsudku, ktorý bol vyhlásený po prijatí vyhlásenia obvineného o priznaní viny (§ 257 ods. 5 Tr. por.) a proti rozsudku, ktorým súd schválil dohodu o vine a treste (§ 334 ods. 4 Tr. por.) dovolanie môže podať len minister spravodlivosti, a to na podnet obvineného alebo na podnet inej osoby (§ 369 ods. 1, § 371 ods. 1 písm. c/, § 372 ods. 1 Tr. por.). Obmedzenie uvedené v § 371 ods. 4 veta druhá Tr. por. sa týka len podnetu na dovolanie ministra spravodlivosti podané
odseku 3 naposledy označeného ustanovenia a na prípad uvedený v predchádzajúcej vete nedopadá, čo vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. apríla 2016, sp. zn. 6 Tdo 3/2016, ako aj z ustálenej judikatúry. Námietky obvineného ohľadne nevykonania ním navrhnutých dôkazov, spochybňovanie výpovede poškodeného a svedkyne sú nedôvodné a irelevantné, pretože žiadne dokazovanie pred súdom nebolo vykonané práve preto, že obvinený si to neželal a dobrovoľne sa vzdal kontradiktórneho, ústneho, verejného a bezprostredného hlavného pojednávania v dôsledku uzatvorenia dohody o vine a treste s prokurátorom, ktorá bola následne schválená aj súdom. Vzhľadom na vyššie uvedené najvyšší súd skonštatoval, že obvinený nebol v predmetnom dovolacom konaní oprávnenou osobou na podanie dovolania, nakoľko dovolanie môže podať len minister spravodlivosti, a to na podnet obvineného alebo na podnet inej osoby, čo sa nestalo, pričom dovolací súd v predmetnej veci nezistil žiadne porušenie práv obvineného, a to ani jeho práva na obhajobu, a preto dovolanie odmietol postupom
b/ Tr. por. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.