Obsah (7)

§ 70§ 71§ 250q§ 250k§ 491§ 492§ 250j

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 7So/37/2016 Identifikačné číslo spisu: 3015200608 Dátum vydania rozhodnutia: 27.09.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Zdenka Reisenauerová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:

§ 70a § 71 zákona č.

461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zo dňa 5. marca 2015. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že

posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Prievidza, z 5. marca 2015 nie je invalidná

§ 71ods.

1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Prílohu rozhodnutia tvorí Odborný posudok o invalidite z 5. marca 2015. Krajský súd preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie

tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, vykonal dokazovanie oboznámením sa s podaným návrhom, posudkovým spisom Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza, stanoviskami účastníkov konania a ostatným spisovým materiálom. Z posudkového spisu zistil, že žiadateľka o invalidný dôchodok viac rokov trpí bolesťami v bedrovej chrbtici. Posudkový lekár sociálneho poistenia sa zaoberal v posudku pracovnou, sociálnou, objektívnou anamnézou navrhovateľky, jej subjektívnymi ťažkosťami a dospel k záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím u posudzovanej je dorzalgia bez radikulopatie

kapitoly XV. oddiel E položka 3 písm. b/ prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení s 20% mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, na dolnej hranici percentuálneho rozpätia. Na ostatné zdravotné postihnutia, hlavne stavy po úrazoch bola táto percentuálna miera navýšená o 10% na výslednú mieru poklesu 30%. Hypertenzia je kompenzovaná na primeraných hodnotách. Zdravotný stav žiadateľky v čase jeho posudzovania nepodmieňoval uznanie invalidity. Navrhovateľka v súdnom konaní nesúhlasila s rozhodnutím a žiadala o prehodnotenie zdravotného stavu. K odvolaniu pripojila správy z vyšetrení zo zdravotnej dokumentácie. Po podaní opravného prostriedku posudkoví lekári sociálneho poistenia posúdili, či má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a aký má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Títo jednoznačne dospeli k záveru, že nie je invalidná

§ 71ods.

1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách je celkovo len 30%. Navrhovateľka v konaní o opravnom prostriedku predloženými lekárskymi listinnými dôkazmi nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje vyššiu percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou alebo zmenu dátumu invalidity.

§ 250qods.

2 OSP preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdil. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol

§ 250kods.

1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že neúspešnej navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal.

1. Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka odvolanie namietajúc jeho nezákonnosť pre neúplné zistenie skutkového stavu veci. Domáhala sa spravodlivého posúdenia zdravotného stavu. Poznamenala, že zdravotnú dokumentáciu predloží k nahliadnutiu na odvolacom súde, na ktorom žiada spravodlivé rozhodnutie.
2. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť z dôvodov uvedených v preskúmavanom rozhodnutí. Pochybnosti navrhovateľky o tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, považovala odporkyňa za neodôvodnené, vyvolané len subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

§ 491ods.

1, 2 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté

piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

§ 492ods.

2 SSP odvolacie konanie

piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia

doterajších predpisov. Predmetom konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok

§ 70a § 71 zákona o sociálnom poistení zo dňa 5.

marca 2015.

§ 70ods.

1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

§ 71ods.

1, 2, 3, 4, zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má

poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok

osobitného predpisu. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe

1. a)lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
2. b)komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

§ 71ods.

5, 6, 7, 8 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje

druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú

odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Zo spisu krajského súdu a zo spisov správneho orgánu vyplýva, že navrhovateľka sa žiadosťou o invalidný dôchodok spísanou dňa 5. marca 2015 na Sociálnej poisťovni, pobočka Prievidza, domáhala priznania invalidného dôchodku. Preskúmavaným rozhodnutím z 23. marca 2015 číslo: XXX XXX XXXX 0 bola žiadosť o invalidný dôchodok zamietnutá. Rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo posudkovými lekármi sociálneho poistenia zhodne určené

kapitoly XV oddiel E položka 3 písm. b/ prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení - dorzalgia bez radikulopatie a z percentuálneho rozpätia určeného zákonodarcom pre toto rozhodujúce zdravotné postihnutie od 20% do 35% bola navrhovateľke určená 20% miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Navrhovateľka posudkovým lekárom sociálneho poistenia preukázala, že viac rokov trpí na bolesti v bedrovej chrbtici. Z predložených správ z jej odborných vyšetrení nebola preukázaná radikulopatia, ani motorické výpady. Vzhľadom na prakticky negatívny nález bola určená 20% miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na ostatné zdravotné postihnutia, hlavne stavy po úraze hlavy bola táto navýšená o 10% na výslednú 30% mieru. Zdravotný stav v čase jeho posudzovania nepodmieňoval uznanie invalidity. Medzi účastníkmi bolo sporné posúdenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia, resp. určenie percentuálnej miery poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť. Navrhovateľka v podanom odvolaní proti rozsudku krajského súdu žiadala spravodlivé rozhodnutie. Z obsahu spisov mal odvolací súd za preukázané, že zdravotný stav navrhovateľky posúdili posudkoví lekári sociálneho poistenia, jednak Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza a Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Nitre. Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku podrobne popísal stanoviská týchto posudkových lekárov

jednotlivých Lekárskych správ predložených navrhovateľkou. S týmto hodnotením krajského súdu sa odvolací súd stotožnil, preto ich jednotlivo opakovane analyzovať nebude. Za rozhodujúcu lekársku správu odvolací súd, na základe podaného odvolania proti rozsudku krajského súdu, však považuje Lekársku správu z

1. marca 2015, ktorú vyhotovila posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza. V tejto lekárskej správe sa posudková lekárka sociálneho poistenia vyjadrila k správam z ortopedických vyšetrení z rokov 2014 a
2. Mala za preukázané, že navrhovateľka utrpela v roku 2011 nepracovný úraz dislokujúcu fraktúru ľavého predkolenia riešenú osteosyntézou a komplikovanou postraumatickou hlbokou venóznou trombózou s postupnou rekanalizáciou. Po úraze bola bez vážnejšieho funkčného obmedzenia, chôdza bola voľná bez opory. V čase posudzovania zdravotného stavu bola v liečbe ortopéda pre bolesti driekovej chrbtice bez prejavov nervového a svalového dráždenia s ľahkým obmedzením hybnosti. Po kompletnom zhodnotení zdravotného stavu neposúdila menovanú za invalidnú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určila spolu 30%. Na základe navrhovateľkou podaného opravného prostriedku proti rozhodnutiu odporkyne z
3. marca 2015, č. XXX XXX XXXX 0, sa aj odvolací súd oboznámil s Lekárskymi správami posudkových lekárov sociálneho poistenia. Z ich obsahu zistil, že navrhovateľka sa lieči hlavne pre dve choroby, dorzalgiu bez radikulopatie a artériovú hypertenziu I. Prekonala dva úrazy, v roku 2008 to bola zlomenina
4. metatarzu vpravo a v roku 2011 zlomeninu predkolenia riešenú operáciou . Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením uvedeným v odvolaní, konkrétne s nespravodlivým posúdením zdravotného stavu. Napriek tomu, že navrhovateľka namieta nezákonnosť rozhodnutia a rozhodujúceho zdravotného postihnutia, v konaní o invalidný dôchodok neperedložila také lekárske správy z odborných vyšetrení, ktoré by mohli posudkoví lekári sociálneho poistenia posúdiť

inej kapitoly alebo položky prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a prípadne tak určiť vyššiu percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Odvolacie dôvody navrhovateľky tak neboli dôvodné. Krajský súd správne poukázal na lekárske správy vypracované posudkovými lekármi sociálneho poistenia, ktorí za rozhodujúce zdravotné postihnutie určili dorzalgiu bez radikulopatie. Vzhľadom na uvedené dôvody, odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny

§ 250ja ods.

3 v spojení s § 246c ods. 1 a s § 219 ods. 1, 2 OSP a s § 492 ods. 1, 2 SSP potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol

§ 250kods.1 a § 151 ods.

1 OSP a § 492 ods. 1, 2 SSP, lebo navrhovateľka nebola v konaní úspešná a odporkyni náhrada trov konania zo zákona nepatrí. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.