Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Cdo/207/2016 Identifikačné číslo spisu: 5709211184 Dátum vydania rozhodnutia: 14.09.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Elena Siebenstichová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:S

§ 470ods.

1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých dovolaní uvedených v bode 7.1., ktorý zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (

§ 470ods.

2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej, od 1. júla 2016 účinnej, právnej úpravy o dovolaní a dovolacom konaní sa v prípade týchto dovolaní nemôže uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Úplná aplikabilita týchto ustanovení novej právnej úpravy sa uplatní až pri dovolaniach podaných od uvedeného dňa. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný [

tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. PL. ÚS 36/1995].

1. Podľa právnej úpravy účinnej do
2. júna 2016 bolo dovolaním možné napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal (

§ 236ods.

1 O.s.p.). Dôvody prípustnosti dovolania proti rozsudku vymedzoval § 238 O.s.p. a proti uzneseniu § 239 O.s.p. Dovolanie bolo prípustné proti každému rozhodnutiu tiež vtedy, ak v konaní došlo k závažnejším procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p. V danom prípade je dovolaním napadnuté uznesenie; dovolanie ale nesmeruje proti uzneseniu, proti ktorému je dovolanie prípustné podľa § 239 O.s.p.

1. Žalovaní 1/ a 2/ procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. b/ až e/ O.s.p. netvrdili a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť ich dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.
2. Dovolatelia namietajú, že v danom prípade sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov (§ 237 ods. 1 písm. a/ O.s.p.). Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu je daná, ak súd rozhodol vo veci, o ktorej mal inak rozhodnúť iný orgán. 11.
3. Súdna právomoc predstavuje zákonom vymedzený okruh spoločenských vzťahov, ktoré je súd oprávnený riešiť. Právomoc súdu v občianskom súdnom konaní upravovalo do
4. júna 2016 ustanovenie § 7 a § 8 O.s.p. 11.
5. Rozhodovanie o tom, či zodpovedá zákonu vstup toho alebo onoho subjektu do občianskeho súdneho konania ako vedľajšieho účastníka, patrilo do uvedeného dňa do právomoci súdu. Predmetná námietka žalovaných je teda neopodstatnená. Navyše, z hľadiska obsahového je zrejmé, že žalovaní (tvrdiac vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ O.s.p.), v skutočnosti namietali nesprávnu aplikáciu alebo interpretáciu ustanoví zákona, teda právne posúdenie (ktoré nemožno stotožňovať s nimi namietanou procesnou vadou).
6. Žalovaní tvrdia, že im bola odňatá možnosť pred súdom konať v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Súdna prax do
7. júna 2016 pod odňatím možnosti konať pred súdom rozumela procesne nesprávny postup súdu, ktorý mal za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka konania. 12.
8. Podľa presvedčenia dovolateľov k odňatiu ich možnosti konať pred súdom došlo tým, že súd rozhodol v ich neprospech, nepripustením vstupu občianskeho združenia na ochranu spotrebiteľa im sťažil ich procesné vystupovanie, lebo zamedzil tomu, aby boli podporovaní kvalifikovaným subjektom. 12.
9. Aj predmetné námietky žalovaných sa netýkajú procesného postupu (procedúry prejednania sporu), ale právneho posúdenia veci. Nesprávne právne posúdenie veci bolo ale najvyšším súdom do uvedeného dňa považované za nesprávnosť, ktorá nezakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a nie je vadou podľa tohto ustanovenia (

najmä R 54/2012, ako aj rozhodnutia sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014).

1. Prípustnosť dovolania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. nebola spôsobilá založiť ani žalovanými tvrdená nepreskúmateľnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia. Dovolací súd v súvislosti s týmto konštatovaním poukazuje na judikát R 111/1998 a zjednocujúce stanovisko R 2/2016; odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje podrobné vysvetlenie dôvodov, na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie a jeho postup bol v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p. Dovolací súd v tomto smere poukazuje aj na rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 196/2014, v ktorom sa uvádza, že prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu konania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.
2. Dovolanie obsahuje aj text, v zmysle ktorého v konaní došlo k procesnej vade uvedenej v § 237 ods. 1 písm. g/ O.s.p. Dovolatelia ale na bližšie odôvodnenie tejto časti dovolania nepodali žiadne vysvetlenie. 14.
3. Neexistencia žiadneho rozhodnutia alebo existencia právoplatného rozhodnutia nadriadeného súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania vecí, nebráni dovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 písm. g/ O.s.p., posúdiť túto otázku samostatne (

R 59/1997). 14.

1. Dovolací súd pri skúmaní opodstatnenosti tejto námietky žalovaných vzal na zreteľ právnu úpravu účinnú v čase rozhodovania súdov (§ 14 ods. 1 O.s.p.), zohľadnil jej účel (prispieť k nestrannému prejednaniu veci a predísť neobjektívnemu rozhodovaniu) a tiež to, že za dôvod na vylúčenie sudcu neboli považované okolnosti spočívajúce v postupe sudcu v konaní (§ 14 ods. 3 O.s.p.). 14.
2. V posudzovanej veci konali a rozhodovali zákonní sudcovia určení rozvrhmi práce súdov. Obsah spisu nedáva žiadny podklad pre záver, že išlo o sudcov vylúčených z prejednávania a rozhodovania daného sporu. Prípustnosť dovolania žalovaných preto nevyplýva ani z § 237 ods. 1 písm. g/ O.s.p.
3. Žalovaní v dovolaní namietajú, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie veci bolo do
4. júna 2016 považované za relevantný dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., ktorý ale mohol byť úspešne uplatnený iba v procesne prípustnom dovolaní.
5. Pokiaľ sa v dovolaní namieta, že v konaní došlo k tzv. inej procesnej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), dovolací súd uvádza, že právna úprava účinná do
6. júna 2016 považovala vadu tejto povahy za relevantný dovolací dôvod, ktorý však prípustnosť dovolania nezakladal (pozri viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napr. 3 Cdo 219/2013, 3 Cdo 888/2015, 4 Cdo 34/2011, 5 Cdo 149/2010, 6 Cdo 134/2010, 6 Cdo 60/2012, 7 Cdo 86/2012 a 7 Cdo 36/2011).
7. Z vyššie uvedených dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie žalovaných , ktoré bolo podľa právnej úpravy účinnej do
8. júna 2016 procesne neprípustné, nevyvolalo v danom prípade účinok umožňujúci dovolaciemu súdu, aby uskutočnil meritórny dovolací prieskum napadnutého rozsudku. Najvyšší súd preto ich dovolanie odmietol podľa ustanovenia § 447 písm. c/ CSP.
9. Dovolací súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
10. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
11. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.