Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Cdo/144/2017 Identifikačné číslo spisu: 3114220226 Dátum vydania rozhodnutia: 14.09.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Emil Franciscy Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR

§ 421CSP.

1. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
2. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
3. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1 CSP).
4. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
5. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod. V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.
6. Podľa § 424 CSP môže dovolanie podať iba strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Otázku, či dovolateľ je procesnou stranou uvedenou v § 424 CSP, treba vždy riešiť s prihliadnutím na individuálne okolnosti daného prípadu. 19.
7. Prípustnosť dovolania má vo všeobecnosti stránku objektívnu a subjektívnu. Objektívna stránka sa nevzťahuje na osobu konkrétneho dovolateľa a zohľadňuje (len) vecný aspekt tohto opravného prostriedku - či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému je dovolanie prípustné (objektívna prípustnosť dovolania je vymedzená ustanoveniami §

§ 421CSP).

Subjektívna stránka prípustnosti dovolania sa naopak viaže na osobu konkrétneho dovolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva dovolanie - či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať dovolanie. Pri skúmaní subjektívnej stránky prípustnosti dovolania treba vziať na zreteľ, či dovolateľ bol negatívne dotknutý napadnutým rozhodnutím (viď tiež R 50/1999). Skúmanie prípustnosti dovolania z hľadiska objektívneho nasleduje až po skúmaní subjektívnej stránky prípustnosti dovolania; pokiaľ dovolací súd dospeje k záveru, že dovolanie nie je subjektívne prípustné, nepristúpi už k skúmaniu prípustnosti dovolania z hľadiska ustanovení §

§ 421CSP.

19.

1. Zmeňujúce výroky dovolaním napadnutého rozsudku určujú neplatnosť zmluvy o zriadení vecného bremena I. a tiež zmluvy o zriadení vecného bremena II. Výrok určujúci neplatnosť zmluvy o zriadení vecného bremena I. sa týka (a má negatívny dopad na právne postavenie) žalovaného 3/. Výrok, ktorým bola určená neplatnosť zmluvy o zriadení vecného bremena II. (táto zmluva bola uzatvorená žalovanou 1/ ako povinnou z vecného bremena a žalovaným 4/ ako oprávneným z vecného bremena), nemá dopad na právne postavenie žalovaného 3/. 19.
2. Žalovaného 3/, ktorý napadnutým výrokom týkajúcim sa zmluvy o zriadení vecného bremena II. nebol na svojich právach (z materiálneho hľadiska) negatívne dotknutý, nemožno preto považovať za subjektívne oprávneného podať v danom prípade dovolanie. Vzhľadom na subjektívnu neprípustnosť podaného dovolania neskúmal dovolací súd, či sa v ňom - vo vzťahu k tomuto výroku - opodstatnene namieta niektorý dovolací dôvod.
3. Vo vzťahu k dovolaním napadnutému výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bola určená neplatnosť zmluvy o zriadení vecného bremena I., je žalovaný 3/ subjektívne oprávnený podať dovolanie (§ 424 CSP). Dovolací prieskum preto bolo možné uskutočniť len vo vzťahu k tomuto výroku napadnutého rozsudku.
4. Vychádzajúc z formulácií dovolania a posudzujúc tento mimoriadny opravný prostriedok podľa jeho obsahu (§ 124 CSP) je zrejmé, že dovolateľ vychádzal z presvedčenia že - pri rozhodovaní o neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena I. - došlo k procesnej vade zmätočnosti uvedenej v ustanovení § 420 písm. d/ CSP. Skutočnosť, že namietal aj vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku a v ňom vyjadrených právnych záverov, vedie k predpokladu, že zároveň mal v úmysle uplatniť niektorý z dovolacích dôvodov v zmysle § 421 ods. 1 CSP (ktoré však nekonkretizoval; neuviedol totiž, či rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne).
5. Vychádzajúc z vyššie uvedeného dovolací súd konštatuje, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z § 420 CSP a (podľa obsahu zrejme tiež) z § 421 ods. 1 CSP. Z ustanovení CSP, ktoré sa vzťahujú na dovolacie konanie, nevyplýva jednoznačne, či prichádza do úvahy takéto súbežné uplatnenie prípustnosti dovolania.
6. Otázka možnosti súbežného uplatnenia dôvodov prípustnosti dovolania v zmysle týchto ustanovení CSP bola riešená veľkým senátom občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktorý v uznesení z
7. apríla 2017 sp. zn. 1 VCdo 2/2017 konštatoval, že: a/ kumulácia dôvodov prípustnosti dovolania v zmysle §

§ 421

CSP je neprípustná, b/ ak sú v dovolaní súbežne uplatnené dôvody prípustnosti podľa oboch uvedených ustanovení, dovolací súd sa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí len na posúdenie prípustnosti dovolania z hľadiska § 420 CSP, c/ ak sú v dovolaní uplatnené viaceré vady zmätočnosti uvedené v § 420 písm. a/ až f/ CSP, dovolací súd sa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí výlučne na skúmanie prípustnosti dovolania z hľadiska existencie tej vady zmätočnosti, ktorá je v tomto ustanovení uvedená na prednejšom mieste.

1. Ústavný súd v uzneseniach sp. zn. II. ÚS 513/2017 a II. ÚS 465/2017 konštatoval, že „rešpektuje koncepciu opravných prostriedkov, tak ako si ju nastaví najvyšší súd, ak je to v medziach úpravy (porovnaj II. ÚS 398/08)“. Rovnako ústavný súd rešpektuje výklad a aplikáciu ustanovení ... (poznámka: civilného procesného kódexu) ... upravujúcich dovolacie dôvody tak, ako si ich nastaví najvyšší súd. 24.
2. Ako zjavne neopodstatnenú odmietol ústavný súd sťažnosť smerujúcu proti rozhodnutiu najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 42/2017, ktoré vychádzalo zo záverov rozhodnutia veľkého senátu sp. zn. 1 VCdo 2/2017; ústavný súd v bode
3. odmietajúceho uznesenia sp. zn. I. ÚS 380/2017 uviedol, že najvyšší súd dospel k svojim právnym záverom ústavne konformným spôsobom. 24.
4. Ústavný súd v uznesení sp. zn. II. ÚS 465/2017, ktorým takisto odmietol ako zjavne neopodstatnenú sťažnosť smerujúcu proti rozhodnutiu najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 55/2017 vychádzajúcemu zo záverov rozhodnutia veľkého senátu sp. zn. 1 VCdo 2/2017 , uviedol, že „preskúmal napadnuté uznesenie najvyššieho súdu, pričom nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala, že postup najvyššieho súdu by nemal oporu v zákone alebo v judikatúre najvyššieho súdu; v tom istom uznesení dodal, že „právny názor najvyššieho súdu o neprípustnosti dovolania je vzhľadom na skutkový stav v sťažovateľovej veci v napadnutom uznesení zdôvodnený ústavne udržateľným spôsobom“.
5. Rozhodnutím veľkého senátu sp. zn. 1 VCdo 2/2017, ktoré je dostupné aj na internetovej stránke najvyššieho súdu (www.nsud.sk), sú senáty najvyššieho súdu viazané (§ 48 ods. 3 veta prvá CSP).
6. Vec prejednávajúci trojčlenný senát najvyššieho súdu, riadiac sa právnymi závermi vyjadrenými v označenom rozhodnutí veľkého senátu, skúmal prípustnosť dovolania žalovaného 3/ len podľa ustanovenia § 420 CSP (nezaoberal sa teda prípustnosťou jeho dovolania z hľadiska ustanovenia § 421 ods. 1 CSP).
7. Žalovaný 3/ v dovolaní namietol existenciu procesnej vady konania v zmysle § 420 písm. d/ CSP. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie.
8. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) patrí k procesným podmienkam a jej existencia vedie v každom štádiu konania bez ďalšieho k jeho zastaveniu. Táto prekážka nastáva vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec, o ktorej už bolo prv právoplatne rozhodnuté. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Z hľadiska totožnosti osôb nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní vystupoval ako žalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie žalovaného). Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého skutku). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne (a tiež inak).
9. V danom prípade z hľadiska posúdenia opodstatnenosti argumentácie žalovaného 3/ o existencii prekážky veci právoplatne rozsúdenej (res iudicata) bolo významné, že v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 13 C 78/2013 v procesnom postavení žalobcu bola Slovenská sporiteľňa, a.s., ktorá v danom prípade (sp. zn. 20 C 219/2014 Okresného súdu Trenčín) nie je ani žalobkyňou, ani žalovanou (totožnosť osôb teda nie je daná). Predmet označeného konania bol v porovnaní s predmetom preskúmavaného konania odlišný. V označenom konaní išlo o odporovateľnosť právneho úkonu. Pokiaľ v konaní sp. zn. 13 C 78/2013 Okresného súdu Trenčín sa Slovenská sporiteľňa, a.s. domáhala určenia neúčinnosti (teda nie neplatnosti) zmluvy o zriadení vecného bremena I., ktorú skutkovo a právne vyvodzovala z toho, že tento úkon ukracuje uspokojenie jej vymáhateľnej pohľadávky, v danom prípade sa žalobca domáhal určenia neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena I., ktorú vyvodzoval z toho, že ten, kto vecné bremeno zriadil, nebol oprávnený zriadiť toto vecné bremeno (v dôsledku tejto rozdielnosti nie je daná ani totožnosť predmetu). Vzhľadom na to, že v danom spore nešlo o tie isté procesné strany a rovnaký predmet konania, neopodstatnený je názor dovolateľa, že išlo o „tú istú vec“, a že teda prejednaniu a rozhodnutiu daného sporu bránila prekážka res iudicata.
10. Z dôvodov, ktoré sú uvedené vyššie, dospel dovolací súd k záveru, že dovolateľ podal dovolanie sčasti ako neoprávnená osoba a sčasti neopodstatnene (nedôvodne tvrdiac, že v konaní došlo k procesnej vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. d/ CSP). Najvyšší súd preto dovolanie žalovaného 3/ odmietol podľa § 447 písm. b/ a c/ CSP.
11. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
12. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
13. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.