2 písm.
6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len daňový poriadok), vyrubený rozdiel v sume 30.117,30 eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) za zdaňovacie obdobie november 2010. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že obe rozhodnutia daňových orgánov boli vydané na základe nesprávneho právneho predpisu. Daňové orgány mali postupovať
zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o správe daní). Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že daňová kontrola sa u žalobcu začala dňa
4 a 5 daňového poriadku vykonané
dovtedajších predpisov, zákona o správe daní. Postup správcu dane, ktorý v konaní postupoval
daňového poriadku, spôsobil nezákonnosť všetkých dôkazov získaných správcom dane v rámci vyrubovacieho konania. Súd neprihliadal na námietky žalobcu smerujúce k nesprávnemu vyhodnoteniu dôkazov, pretože tieto boli získané nezákonným postupom
daňového poriadku. O trovách konania rozhodol prvostupňový súd
1 O.s.p. a žalobcovi priznal náhradu súdneho poplatku. II. Voči rozsudku Krajského súdu v Trnave podal v zákonom určenej lehote žalovaný odvolanie, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou krajského súdu.
jeho názoru, daňová kontrola bola začatá za účinnosti zákona o správe daní, avšak ukončená bola za účinnosti daňového poriadku. Vzhľadom na ustanovenie § 165 ods. 2 daňového poriadku, sa daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona, dokončia
doterajších predpisov. Rozhodnutie správcu dane zo dňa
6 zákona o správe daní. V danom čase, ku dňu
ktorého daňové konanie, zahrňujúce aj vyrubovacie konanie, začaté
zákona o správe daní, sa dokončí
daňového poriadku. Do predmetného oznámenia preto musel správca dane uviesť, že rozhodnutie vo vyrubovacom konaní bude vydané
zákona o správe daní. Žalovaný zdôraznil, že vydanie predmetného oznámenia nebolo upravené zákonom, a teda ho správca dane nebol povinný vydať, čiže nemohlo mať žiadne právotvorné účinky, keďže sa jednalo len o informovanie daňového subjektu. Poukázal na ustanovenie § 165b ods. 1 daňového poriadku, účinného od 30. 12. 2012,
ktorého sa daňové konania začaté do 30. 12. 2012 dokončia
daňového poriadku. Žalovaný odmietol názor krajského súdu o nezákonnosti zabezpečených dôkazov, pretože v rámci vyrubovacieho konania vykonával dokazovanie správca dane až v roku 2013, teda za účinnosti prechodného ustanovenia § 165b ods. 1 daňového poriadku. Správca dane teda postupoval v súlade so zákonom, keď v rámci vyrubovacieho konania predvolával osoby za účelom podania svedeckej výpovede a upovedomoval žalobcu za aplikácie ust. § 165b ods. 1 daňového poriadku. Poukázal na zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 18. 02. 2013, ktorá bola spísaná
daňového poriadku.
jeho názoru bolo dokazovanie vo vyrubovacom konaní vykonané zákonným spôsobom a dôkazy mohli a mali byť použité pri vydaní zrušených rozhodnutí. Žalovaný žiadal odvolací súd, aby zmenil rozsudok Krajského súdu v Trnave tak, že žalobu zamietne, prípadne rozsudok krajského súdu zruší a vráti mu vec na ďalšie konanie. III. Žalobcovi bolo doručené odvolanie žalovaného dňa 22. 03. 2016, ku ktorému sa nevyjadril. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle ust. § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 1.7.2016,
ktorého sa odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona dokončia
doterajších predpisov, t.j.
zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu, napadnuté rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov a konania, ktoré predchádzali ich vydaniu, v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, rozhodol v zmysle ustanovenia § 223 spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., pričom jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).
3 O.s.p. na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
2 daňového poriadku, účinného od 01.01.2012 do 29.12.2012, daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov; sankcia sa uloží
zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do
1 a 2 daňového poriadku v znení účinnom od 30. decembra 2012, daňové konanie začaté
zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov sa dokončí
zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. § 165 ods. 2 znenie pred bodkočiarkou a § 165a sa od 30. decembra 2012 nepoužijú.
c) daňového poriadku, sa na účely tohto zákona rozumie daňovým konaním konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov. Najvyšší súd z obsahu spisu zistil, že v prejednávanom prípade správca dane vykonával u žalobcu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobia január až september 2010 a november a december 2010, v čase od 28. 10. 2011 do 12. 07. 2012. Daňová kontrola bola ukončená prerokovaním protokolu č. 9210401/5/969974/2012 zo dňa 15. 06. 2012, vrátane jeho dodatku zo dňa 11. 07. 2012, ktoré bolo určené na deň 12. 07. 2012. V súlade s úpravou
13 zákona o správe daní (č. 511/1992 Zb.), dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu, začalo vyrubovacie konanie. Daňová kontrola bola realizovaná správcom dane postupom
zákona o správe daní účinného do
ktorého vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona sa vykoná
doterajších predpisov, t .j.
zákona o správe daní (č. 511/1992 Zb.). Dňa
ktorého bol správca dane v tom čase povinný konať, a to
príslušných ustanovení daňového poriadku. Uvedený postup po 30.12.2012 určuje pre správcu dane, pre všetky daňové konania, ustanovenie § 165b ods. 1 a 2 daňového poriadku. Ako to vyplýva z uvedeného ustanovenia,
zákona o správe daní (zákon č. 511/1992 Z. z.) sa postupuje po 30.12.2012 len v prípade ukladania sankcií, čo nie je daný prípad. Daňový poriadok je procesným predpisom, upravujúcim postupy (procesy), pomocou ktorých správcovia daní realizujú úlohy a ciele určené hmotnoprávnymi normami (najmä daňovými zákonmi). Upravuje teda pravidlá postupu správcov dane pri príprave, výkone, resp. uskutočňovaní aktov daňového konania. Je nesporné, že v zmysle definície
c) daňového poriadku je potrebné vyrubovacie konanie považovať za daňové konanie.
jednej zo základných zásad teórie práva sa v procesnom práve aplikuje procesnoprávna norma účinná v čase rozhodovania. Aplikácia uvedenej zásady spôsobuje nepriamu retroaktivitu procesných noriem, ktorá však v konečnom dôsledku nepôsobí do minulosti, pretože akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy a tento stav rieši až v čase účinnosti novej právnej úpravy. Účinnosť procesného predpisu môže byť odlišne upravená len v rozsahu určenom v prechodných ustanoveniach, pričom novšia úprava vylučuje aplikáciu staršej úpravy. Účinnosť daňového poriadku na daňové konania, t. j. aj na vyrubovacie konanie, začaté a neukončené pred 30.12.2012, vyplýva z vyššie citovaného ust. 165b ods. 1 a 2 daňového poriadku. Dňom nadobudnutia jeho účinnosti došlo k vylúčeniu aplikácie predchádzajúcich prechodných ustanovení obsiahnutých v ust. § 165 vo vzťahu k daňovým konaniam prebiehajúcim, t. j. neukončeným do 30.12.2012. Z uvedeného teda vyplýva, že nadobudnutím účinnosti § 165b ods. 1 a 2 daňového poriadku došlo k zrušeniu účinnosti prechodného ustanovenia § 165 na daňové konania, ktoré boli začaté
zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a neboli ukončené do 30. 12. 2012, pričom tieto sa dokončia
zákona č. 563/2009 Z.z., t. j.
daňového poriadku. Správca dane a žalovaný preto postupovali vo vyrubovacom konaní od 30.12.2012 v súlade s účinným procesným predpisom, ktorým bol od uvedeného dátumu zákon č. 563/2009 Z.z. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených dôvodov dospel k záveru, že Krajský súd v Trnave danú vec nesprávne právne posúdil, pričom sa zároveň nezaoberal skúmaním skutkového stavu tak, ako bol zistený správcom dane, nevysporiadal sa v dôsledku uvedeného s námietkami žalobcu, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť
ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Úlohou Krajského súdu v Trnave v ďalšom konaní, bude preskúmať žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v zmysle účinných právnych predpisov, v rozsahu žalobných námietok, s ktorými sa vo svojom rozhodnutí dostatočným spôsobom vysporiada.
ustanovenia § 226 O.s.p. je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne Krajský súd v Trnave aj o trovách konania (§ 175 S. s. p.). Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.