1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, vedenej na Špecializovanom trestnom súde, pracovisko Banská Bystrica pod sp. zn. BB-4T/15/2016, na verejnom zasadnutí konanom v Bratislave
R., H. P., A. G. sa z a m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. BB-4T/15/2016, bol obžalovaný D. R. v bode I. rozsudku uznaný za vinného z prečinu podplácania
1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona a obžalovaní H. P. a A. G. z prečinu podplácania
1 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva
1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že Obžalovaný D. R. 1/ dňa
2 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.
1 písm. a/ Trestného zákona mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a
1 Trestného zákona určil skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky. Obžalovanému H. P.
1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.
1 písm. a/ Trestného zákona mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a
1 Trestného zákona určil skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok. Obžalovanému A. G.
1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.
1 písm. a/ Trestného zákona mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a
1 Trestného zákona určil skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok. Proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z
názoru obžalovaného sa súd jednostranne vysporiadal s oznámením spoločnosti Niké, z ktorého je zrejmé, že stávková ponuka zahŕňa aj Slovenskú hokejovú ligu v juniorskej kategórii. Uvedený zápas bol v ponuke a stávky na zápas boli zablokované dňa 12. septembra 2015 o 12:25 hod. Obrazovými záznamami z podania stávok nedisponujú. Stávkové podujatie bolo ponúkané minimálne v 5-kombinácii. Aj napriek tomu súd skonštatoval, že zápas sa snažil niekto zmanipulovať, aby zvíťazilo mužstvo Michaloviec. Predmetný zápas bol víťazný a všetci traja obžalovaní patrili medzi najlepšie bodujúcich hráčov. V ďalšej časti odvolania obžalovaný rozoberá objekt, objektívnu a subjektívnu stránku žalovaného prečinu.
názoru obžalovaného jeho konanie nie je možné kvalifikovať ako prečin. Prvostupňový súd sa dostatočne nevysporiadal s dôkazmi, ktoré boli produkované a vyslovil nesprávny právny názor. Zvýraznil iba dôkazy produkované v neprospech obžalovaného, čiže v rozpore s ustanovením § 2 ods. 10 Trestného poriadku. Rozsudok preto považuje za predčasný, nezákonný a svoje odvolanie za dôvodné. Obžalovaný H. P. podal proti uvedenému rozsudku
názoru obžalovaného bolo porušené jeho právo na obhajobu. Vo vyhlásenom rozsudku sudca zmenil označenie konkrétnej hokejovej ligy, ktoré prokuratúra označila v obžalobe ako „juniorská hokejová extraliga, organizovaná Slovenským zväzom ľadového hokeja“ a samosudca vo vyhlásenom rozsudku 25. novembra 2016 už uviedol označenie EXTRALIGA JUNIOROV. Konanie súdu možno považovať za prejav možnej zaujatosti a aj za prejav nie nestrannosti a týmto postupom súdu
názoru obžalovaného boli porušené jeho práva na spravodlivý proces. Nie je preukázaná existencia tzv. totožnosti skutku. Súd je viazaný obsahom obžaloby a preto ju súd ani nemal prijať. Konajúci prokurátor neuniesol dôkazné bremeno, pretože v obžalobe nie je uvedené, kedy presne (o ktorej hodine) sa mal predmetný hokejový zápas odohrať. Nie je presne označené ani miesto, kde malo k údajnému skutku dôjsť (na uvedenej adrese - P. F. ul. XX, sa nachádzajú dve ľadové plochy). Trestné stíhanie bolo začaté a obvinenie bolo vznesené iba na základe výpovede svedka J., ktorú obžalovaný považuje za nedôveryhodnú. Svedok pri jeho konfrontácii s obžalovanými na hlavnom pojednávaní konanom 10. októbra 2016 nevypovedal a neuvádzal jednoznačne rovnaké skutočnosti ohľadom výšky ponúkanej finančnej odmeny za prehraný zápas dňa 12. septembra 2015 medzi tímami HC Košice a HK Mládež Michalovce. Zápas EXTRALIGY JUNIOROV dňa 12. septembra 2015 medzi HC Košice a HK Mládež Michalovce vyhrali HC Košice v pomere 8:5, a teda sa nepreukázalo tvrdenie o ovplyvňovaní zápasu a prehre HC Košice.
názoru obžalovaného nebola preukázaná subjektívna stránka trestného činu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie R 17/1978, kde sa konštatuje, že vyžaduje sa, aby poskytnutá výhoda nebola celkom bezvýznamná. Obžalovaný A. G. žiadnu výhodu - ani bezvýznamnú, svedkovi J. nikdy neposkytol a ani nesľúbil. Ďalšia časť odvolania sa zaoberá úvahami o postupe HC Košice v obdobných prípadoch. Obžalovaný ďalej poukazuje na absenciu psychologického vyšetrenia obžalovaných a kľúčových svedkov z hľadiska ich sklonu ku klamstvu, zveličovaniu a zavádzaniu. Všetci obžalovaní sú vo veku blízkeho k veku mladistvých, a preto aj uloženie sankcie na spodnej hranici trestnej sadzby je absolútne neprimerané, súd mal s poukazom na zásadu in dubio pro reo postupovať
a/, b/, c/ Trestného poriadku a obžalovaných spod obžaloby oslobodiť. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica sp. zn. BB-4T/15/2016, z 25. novembra 2016 zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie s poukazom na § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/ Trestného poriadku a
1 Trestného poriadku vrátil vec Špecializovanému trestnému súdu, pracovisko Banská Bystrica, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Prokurátor sa k odvolaniam obžalovaných nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Mal pritom na zreteli povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania
1 Trestného poriadku a zistil, že odvolanie obžalovaných
názoru najvyššieho súdu sa predmetný skutok stal tak, ako to správne zistil a ustálil prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania v napadnutom rozsudku. Napriek tomu, že obžalovaní svoju vinu popreli, boli priamo usvedčení výpoveďami svedkov E. J., L. W. a R. J., ktoré výpovede aj najvyšší súd považuje za vierohodné a nezistil dôvod na posúdenie ich vierohodnosti znalcami, ako navrhovali a namietali obžalovaní. Nepriamo obžalovaných usvedčovali svedkovia T. a E. a listinné dôkazy. Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaných, tak tieto považoval najvyšší súd za neopodstatnené. Predovšetkým sa nemožno stotožniť s tvrdením, že v predmetnom konaní došlo k porušeniu zásady totožnosti skutku.
1 Trestného poriadku súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu. To ale neznamená, že medzi skutkom, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu a skutkom uvedeným vo výroku rozsudku, musí byť úplná zhoda. Niektoré skutočnosti môžu odpadnúť a iné naopak pribudnúť, nesmie sa zmeniť len podstata skutku. Podstata skutku je určovaná účasťou obžalovaného na určitej udalosti popísanej v obžalobnom návrhu, z ktorej vzišiel následok porušujúci alebo ohrozujúci spoločenské záujmy chránené Trestným zákonom. Totožnosť skutku bude zachovaná, ak bude zachovaná totožnosť konania alebo následku. Je potrebné zdôrazniť, že teória ani prax nechápe totožnosť skutku len ako úplnú zhodu medzi skutkovými okolnosťami popísanými v obžalobnom návrhu a výrokom rozhodnutia súdu. Postačí zhoda medzi podstatnými skutkovými okolnosťami, pričom súd môže a musí prihliadať k tým zmenám skutkového deja, ku ktorým došlo v priebehu procesu dokazovania. Totožnosť skutku je zachovaná, ak je zachovaná jeho podstata. Podstatu skutku pritom tvorí, ako už bolo vyššie uvedené, konanie páchateľa, ktorým sa rozumejú prejavy vôle páchateľa vo vonkajšom svete, pokiaľ sú zahrnuté zavinením a následok týmto konaním spôsobený, ktorý je relevantný z hľadiska trestného práva hmotného a ktorý spočíva v porušení alebo ohrození hodnôt (záujmov, vzťahov) chránených Trestným zákonom t.j. objektu trestného činu. Následkom z hľadiska zachovania totožnosti skutku je potrebné rozumieť porušenie individuálneho objektu trestného činu v jeho konkrétnej podobe, teda konkrétny následok (porušenie alebo ohrozenie určitého jedinečného vzťahu - záujmu), nie určitý typ následku. Za tej situácie, keď je v posudzovanom prípade daná úplná zhoda v následku konania a keď v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania bola prvostupňovým súdom upravená skutková veta, nemožno ani
názoru najvyššieho súdu dospieť k takému záveru, že by tak došlo k porušeniu podstaty skutku, resp. k nezachovaniu totožnosti skutku. Pokiaľ obžalovaný G. v odvolaní namietal skutočnosť, že samosudca zmenil vo vyhlasovanom rozsudku oproti obžalobe označenie konkrétnej hokejovej ligy - juniorská hokejová extraliga na Extraligu juniorov, najvyšší súd uvádza, že v danom prípade obidva pojmy sú správne z hľadiska všeobecne uznávanej športovej terminológie. V čase spáchania skutku, t. j. 9. septembra 2015 názov tejto mládežníckej súťaže bol Extraliga Juniorov. Zrejmú nesprávnosť, prvostupňový súd opravil a uviedol správny názov. Takýto výrok bol jednoznačne krytý odôvodnením súdneho rozhodnutia. Obžalovaní ďalej namietali, že prvostupňový súd sa v rámci dokazovania oprel o rozporuplnú výpoveď svedka J.. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že v prípade, ak má slúžiť výpoveď svedka ako jediný priamy dôkaz, preukazujúci vinu obžalovaného, bez ďalších podporných dôkazov (vierohodné výpovede iných svedkov, listinné dôkazy, obrazové, zvukové a obrazovo-zvukové záznamy a pod.), musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný či dokonca vyvrátený. V súvislosti s posudzovanou vecou najvyšší súd konštatuje, že vina obžalovaných nebola preukázaná iba výpoveďou jediného svedka, ale množstvom priamych i nepriamych dôkazov. K namietanému prerušeniu záverečnej reči, najvyšší súd uvádza :
4 Trestného poriadku záverečné reči môže predseda senátu prerušiť len vtedy, keď vybočujú zrejme z rámca prejednávanej veci. V danom prípade bola záverečná reč samosudcom prerušená iba z dôvodu uvedeného v cit. ustanovení, o čom svedčí zvukový záznam a jeho prepis z hlavného pojednávania (č. l. 361), t. z. v žiadnom prípade nedošlo u obžalovaného A. G. k zásadnému porušeniu práva na obhajobu. Obžalovaní ďalej navrhovali znalecké posúdenie vlastných výpovedí a výpovedí svedkov (neuviedli, ktorých) z hľadiska ich dôveryhodnosti. Ak sú na objasnenie skutočnosti dôležitej pre trestné konanie potrebné odborné znalosti, vyžiada orgán činný v trestnom konaní a v konaní pred súdom predseda senátu odborné vyjadrenie (§ 141 ods. 1 Trestného poriadku) resp. ak takýto postup nie je postačujúci, nariadi znalecké dokazovanie (§ 142 ods. 1 Trestného poriadku).
Trestného poriadku duševný stav obvineného vyšetruje znalec z odboru psychiatrie. Duševný stav sa vyšetruje vtedy, ak skutočnosti zistené v priebehu dokazovania nasvedčujú tomu, že obvinený môže trpieť duševnou poruchou, ktorá by mohla vylučovať alebo znižovať jeho príčetnosť. V posudzovanej veci o takýto prípad nejde.
Trestného poriadku, ak sú závažné pochybnosti, či nie je u svedka, ktorého výpoveď je pre rozhodnutie obzvlášť dôležitá, podstatne znížená schopnosť správne vnímať alebo vypovedať, možno znalecky vyšetriť aj duševný stav svedka. V posudzovanej veci tiež o takýto prípad nejde. Všetky rozpory vo výpovediach, ktoré si samozrejme s odstupom času svedkovia nemohli presne pamätať, boli na hlavných pojednávaniach odstraňované zákonným postupom (§ 264 Trestného poriadku). Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že napadnutý rozsudok netrpí žiadnou právnou chybou, v ktorej obžalovaní videli nesprávne právne posúdenie skutku (
nich predmetný trestný čin nespáchali, a preto mali byť spod obžaloby oslobodení). Spáchaný skutok vykazuje všetky zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu - prečinu podplácania (v bode 1,
1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona), nakoľko obžalovaný D. R. inému v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo sľúbil úplatok, pričom čin spáchal závažnejším spôsobom konania na viacerých osobách. Obžalovaní H. P. a A. G. spáchali prečin podplácania (v bode 2,
1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva
1 Trestného zákona) spoločným konaním inému v súvislosti s obstaraním veci všeobecného záujmu priamo prisľúbili úplatok. Objektom tohto trestného činu je záujem na riadnom, nestrannom, nezištnom a zákonnom obstarávaní vecí všeobecného záujmu, teda na ochrane čistoty verejného života. K námietke obžalovaných o neoprávnenej výhode, najvyšší súd konštatuje, že ponúknuť neoprávnenú výhodu znamená výslovne alebo konkludentným spôsobom prejaviť ochotu poskytnúť neoprávnenú výhodu preto, aby bolo vyhovené požiadavke páchateľa. Ponuka môže byť formulovaná tak, že k jej plneniu môže dôjsť buď pred, alebo po obstaraní veci všeobecného záujmu. Páchateľ musí sledovať zámer, aby adresát obstaral vec všeobecného záujmu za úplatok, ktorý mu poskytol, ponúkol alebo sľúbil adresátovi alebo kvôli jeho pričineniu tretej osobe. Subjektom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek (všeobecný subjekt). Úplatkom je neoprávnená výhoda spočívajúca v priamom majetkovom obohatení alebo inom zvýhodnení, ktoré sa má dostať podplácanej osobe alebo s jej súhlasom inej osobe a na ktorý nemá nárok. Z hľadiska naplnenia tohto znaku nie je rozhodujúca výška úplatku. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie, pričom páchateľ svojím konaním realizuje zámer dosiahnuť pre seba alebo iného zvýhodnenie v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu. Pokiaľ ide o výrok o treste, prvostupňový súd zohľadnil pri ukladaní trestu všetky skutočnosti uvedené v § 34 Trestného zákona s poukazom na to, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Obžalovanému R. potom ukladal trest v zákonom ustanovenej trestnej sadzbe, ktorá je v tomto prípade v rozpätí od 2 do 5 rokov. Prihliadol pritom na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j/ Trestného zákona, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere dva roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu tri roky. Obžalovaným H. P. a A. G. ukladal trest v zákonom ustanovenej trestnej sadzbe (od 6 mesiacov do 3 rokov) a uložil im trest odňatia slobody s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j/ Trestného zákona vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu jeden rok. Takto uložené tresty aj najvyšší súd považuje za zákonné a správne z hľadiska naplnenia individuálnej a generálnej prevencie. Na základe uvedeného najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.