Obsah (4)

§ 250t§ 246§ 10a§ 10

Najvyšší súd 6Sžnč/7/2010 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa JUDr. Ing. A. D., bytom v K., proti odporkyni Slovenskej komore exekútoro

ustanovenia § 10 ods. 1 písm. d/ 2 6Sžnč/7/2010 Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 10 ods. 2 Exekučného poriadku ku dňu posúdenia ţiadosti navrhovateľa, z ktorých jednoznačne vyplýva, ţe za spôsobilú exekučnú prax ďalšieho zamestnanca exekútora je potrebné povaţovať prax vykonanú a počítanú od skončenia vysokoškolského vzdelania v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy alebo uznania dokladu o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa v zahraničí do dátumu vykonania odbornej skúšky. Navrhovateľ konštatoval, ţe uvedené závery odporkyňa potvrdila aj vo svojom stanovisku zo dňa 13.4.2010. Ďalej uviedol, ţe dňa 21.4.2010 opätovne poţiadal o pripustenie k vykonaniu odbornej skúšky, poukazujúc na výkladové nejasnosti a problémy v spojitosti s ustanovením § 238 ods. 5 Exekučného poriadku a zároveň poukazujúc na porušenie zásady zákazu diskriminácie, nakoľko má vedomosť, ţe odporkyňa umoţnila vykonanie odbornej skúšky osobám, u ktorých boli dané rovnaké skutkové okolnosti ako na strane navrhovateľa, na ktorú ţiadosť odporkyňa reagovala tak, ţe naďalej trvá na svojom stanovisku a povaţuje ho za nemenné a konečné. Navrhovateľ poukazujúc na ustanovenia § 10 ods. 1 písm. a/ aţ d/, ods. 2 a § 238 ods. 5 Exekučného poriadku a na článok 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vyjadril názor, ţe neobstojí tvrdenie odporkyne o nesplnení podmienok pre vykonanie odbornej skúšky exekútora v súlade s ustanovením § 10 Exekučného poriadku a mal za to, ţe jediným legálnym prostriedkom nápravy je domáhanie sa ochrany postupom

§ 250ta nasl.

Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), nakoľko zo strany odporkyne prišlo k porušeniu povinnosti ustanovenej v § 10a Exekučného poriadku. Odporkyňa v písomnom vyjadrení k návrhu ţiadala, aby ho súd v celosti zamietol. Zastávala stanovisko, ţe právna kvalifikácia navrhovateľom podaného návrhu ako „Ţaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy

§ 250ta nasl.

OSP“ v danom prípade právne ani skutkovo neobstojí z dôvodu, ţe v procese opakovanej ţiadosti navrhovateľa o vykonanie odbornej skúšky exekútora odporkyňa riadne a včas konala v zmysle Exekučného poriadku a zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Namietala, ţe jej konanie v danej veci nie je moţné kvalifikovať ako „nečinnosť orgánu verejnej správy“. Navrhla preto zamietnutie návrhu ako nedôvodného a neprípustného. Ku skutočnostiam, uvádzaným navrhovateľom v návrhu, uviedla, ţe sa v celosti pridrţiava svojich písomných vyjadrení, trvá na ich včasnom, správnom, vecnom a právnom posúdení. K vecnej stránke návrhu konštatovala, ţe navrhovateľ ukončil vysokoškolské štúdium druhého stupňa v odbore právo dňa 4.6.2009 a do zoznamu exekútorských koncipientov na Slovenskej komore exekútorov bol zapísaný počnúc dňom 7.10.2009. Poukázala na to, ţe za spôsobilú exekučnú prax ďalšieho zamestnanca exekútora je potrebné povaţovať prax vykonávanú a počítanú od skončenia vysokoškolského 3 6Sžnč/7/2010 vzdelania druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy, resp. zákon jednoznačne definuje, ţe exekučnou praxou sa rozumie prax u exekútora v pracovnom zaradení exekútorského koncipienta a ďalšieho zamestnanca za podmienky, ţe počas nej spĺňal podmienky uvedené v ustanovení § 10 ods. 2 Exekučného poriadku.

názoru odporkyne je nespochybniteľné, ţe výkon exekučnej praxe sa môţe navrhovateľovi započítať pre účely pripustenia k výkonu odbornej skúšky

Exekučného poriadku aţ dňom 4.6.2009 t.j. dňom ukončenia vysokoškolského štúdia druhého stupňa v odbore právo resp. počnúc dňom 7.10.2009, kedy bol navrhovateľ v Slovenskej komore exekútorov zapísaný do zoznamu exekútorských koncipientov. Mala za to, ţe vyššie uvedenými skutočnosťami je relevantne preukázané, ţe navrhovateľ podal na súd predmetný návrh predčasne, nedôvodne a neoprávnene. Napokon namietala, ţe poukaz navrhovateľa na ustanovenie § 238 ods. 5 Exekučného poriadku sa na navrhovateľa nevzťahuje, pretoţe toto ustanovenie sa vzťahuje výlučne na exekútorov, ktorí boli uţ v minulosti menovaní ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky za exekútora, nie však na súčasných exekútorských koncipientov resp. ţiadateľov o vykonanie odbornej skúšky exekútora, ktorí ešte okrem iného nesplnili zákonom stanovenú minimálnu trojročnú exekučnú prax, absolvovanú po získaní vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy Slovenskej republiky. Vychádzajúc z uvedeného odporkyňa zastávala názor, ţe právne posúdenie, podané navrhovateľom v danej právnej veci, je v celosti právne irelevantné a s danou vecou nesúvisiace. Odporkyňa si zároveň uplatnila trovy právneho zastúpenia, ktorých výšku mieni vyčísliť na základe výzvy súdu do troch dní. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný

§ 246ods.

2 písm. b) OSP sa oboznámil s návrhom navrhovateľa, vyjadrením odporkyne ako aj s administratívnym spisom odporkyne a dospel k záveru, ţe návrh navrhovateľa je nedôvodný.

§ 250tods.

4 OSP rozhodol o návrhu uznesením bez nariadenia pojednávania.

§ 250tods.

1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, ţe orgán verejnej správy nekoná bez váţneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, ţe je v konaní nečinný, môţe sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých pouţitie umoţňuje osobitný predpis.

ods. 3 orgán verejnej správy, proti ktorému návrh smeruje, je povinný bezodkladne po doručení návrhu predloţiť súdu vyjadrenie k návrhu 4 6Sžnč/7/2010 a príslušný spis. K rozhodnutiu o návrhu si súd môţe vyţiadať stanovisko nadriadeného správneho orgánu.

ods. 4 súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môţe na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺţiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne. Cieľom procesnej úpravy zakotvenej v štvrtej hlave piatej časti OSP "Konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy" je poskytnúť fyzickým a právnickým osobám účinnú súdnu ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy. Z ustanovenia § 250t ods. 1 OSP vyplýva, ţe konanie sa začína na návrh, v ktorom fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe orgán verejnej správy nekoná bez váţneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, ţe je v konaní nečinný. Navrhovateľ sa svojím návrhom domáha teda preskúmania zákonnosti postupu orgánu verejnej správy v jeho právnej veci. Pod postupom správneho orgánu treba rozumieť aj nečinnosť správneho orgánu (§ 244 ods. 3 OSP), ktorou správny orgán realizuje svoju právomoc vymedzenú osobitnými zákonmi. Činnosť predstavuje aktívny postup

procesných a hmotnoprávnych predpisov, ktoré správny orgán oprávňujú a súčasne zaväzujú na úkony v priebehu konania. Za nečinnosť treba povaţovať pasivitu správneho orgánu vo veciach, v ktorých bolo začaté konanie, hoci niet ţiadnej zákonnej alebo faktickej prekáţky na to, aby správny orgán vo veci konal a rozhodol. Pritom nie je rozhodujúce, či ide o správne konanie začaté na základe návrhu účastníka (uplatnenie dispozičnej zásady), alebo konanie začaté z podnetu správneho orgánu (uplatnenie zásady oficiality). Táto nečinnosť sa prejavuje najmä tým, ţe správny orgán nekoná vo veci vôbec, resp. iba s neodôvodnenými prieťahmi (ide o nevykonávanie zákonom predpísaných úkonov), správny orgán tvrdí, ţe nemá právomoc na vydanie rozhodnutia a vec namiesto rozhodnutím vybaví listom alebo informáciou, resp. zastaví konanie. Nečinnosť sa môţe prejavovať aj v opomenutí správneho orgánu vykonať zákonom predpísané úkony (napr. účastníka upovedomiť o začatí konania, dať mu moţnosť pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k podkladom na jeho vydanie a pod.). Správny súd na základe návrhu, ktorým sa navrhovateľ domáha preskúmania nečinnosti orgánu verejnej správy preskúmava zákonnosť postupu 5 6Sžnč/7/2010 správneho orgánu, t.j. skúma, či jeho činnosť, ktorou realizuje svoju právomoc vymedzenú osobitnými zákonmi, je alebo nie je v súlade s týmito zákonmi. Pri preskúmavaní zákonnosti činnosti správneho orgánu súd skúma, či správny orgán vykonal zákonom predpísané úkony, alebo ich opomenul, resp. odmietol vykonať, prípadne či nevykonal chybný úkon. Nečinnosť správneho orgánu sa môţe prejaviť v priebehu celého správneho konania, resp. v jeho jednotlivých štádiách, pričom ide o tieto štádiá: postup správneho orgánu po začatí správneho konania (zaobstarávanie podkladov na vydanie rozhodnutia, dokazovanie, hodnotenie výsledkov dokazovania, vydanie rozhodnutia, jeho písomné vyhotovenie a doručenie); postup pri preskúmavaní rozhodnutí (odvolacie konanie, konanie o rozklade, obnova konania, preskúmavanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, konanie o proteste prokurátora); výkon rozhodnutia (úkony pri zabezpečovaní nútených plnení uloţených správnymi rozhodnutiami). Keďţe aj konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy je ovládané dispozičnou zásadou, správny súd preskúmava zákonnosť postupu správneho orgánu iba z hľadiska námietok uplatnených v návrhu. Predpokladom úspešnosti takéhoto návrhu je, aby vykonanie úkonov v správnom konaní, ktorých sa doţaduje navrhovateľ, určili príslušné procesné, ale aj hmotnoprávne normy. Vyššie uvedené predpoklady však v prejednávanom prípade splnené neboli. Navrhovateľ sa v návrhu domáhal, aby súd uloţil odporkyni povinnosť umoţniť mu vykonať odbornú skúšku exekútora.

§ 10a

Exekučného poriadku komora umoţní vykonať odbornú skúšku do šiestich mesiacov odo dňa podania ţiadosti kaţdému, kto spĺňa podmienky ustanovené v § 10 ods. 1 písm. a) aţ d).

§ 10ods.

1 písm.

1. a)aţ
2. d)Exekučného poriadku za exekútora moţno vymenovať občana,
3. a)ktorý je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu,
4. b)ktorý získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo má uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou,
5. c)ktorý je bezúhonný,
6. d)ktorý aspoň tri roky vykonával exekučnú prax alebo súdnu prax súvisiacu s výkonom rozhodnutia. Z citovaných ustanovení je zrejmé, ţe odporkyňa je povinná umoţniť vykonať odbornú skúšku, len ak ţiadateľ spĺňa zákonné podmienky ustanovené 6 6Sžnč/7/2010 v § 10 ods. 1 písm.
7. a)aţ
8. d)Exekučného poriadku, posúdenie splnenia ktorých patrí do výlučnej kompetencie odporkyne. Nepatrí preto do právomoci súdu, aby odporkyni uloţil povinnosť umoţniť ţiadateľovi vykonať odbornú skúšku exekútora, ako sa to v predmetnom návrhu domáha navrhovateľ, pretoţe tým by neprípustným spôsobom zasahoval do činnosti odporkyne, ktorou realizuje svoju právomoc, vymedzenú osobitným zákonom, ktorým je Exekučný poriadok. V prejednávanom prípade nebola preukázaná nečinnosť na strane odporkyne, naopak odporkyňa reagovala na všetky podania a ţiadosti navrhovateľa v jeho veci, riadne a včas konala v zmysle Exekučného poriadku, a nemoţno konštatovať, ţe by pri vybavovaní veci bola pasívna a ţe jej postup v konaní bol v rozpore s uvedeným zákonom. Neumoţnenie vykonať odbornú skúšku exekútora nemôţe v ţiadnom prípade predstavovať nečinnosť orgánu verejnej správy. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky posúdil návrh navrhovateľa ako neprípustný a nedôvodný, a preto ho

§ 250tods.

4 OSP zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 250t ods. 5 OSP, keď ich náhradu neúspešnému navrhovateľovi nepriznal. V konaní úspešná odporkyňa právo na náhradu trov konania nemá zo zákona. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 25. februára 2011 JUDr. Jaroslava Fúrová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth