1 O.s.p. zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu zo dňa 19. augusta 2014, č. 44478-2/2014-BA, ktorým žalovaná
2 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“ alebo „zákon o sociálnom poistení“) odvolanie žalobcu zamietla a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava, zo dňa 06.06.2014, č. 15089-7/2014-RV, ktorým
3 zákona č. 461/2003 Z.z. zastavila konanie vo veci náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, o ktorú si žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadal žiadosťou zo dňa 08.04.2014, žiadajúc, aby súd rozhodnutie žalovanej v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil na nové konanie. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal Z obsahu administratívneho spisu krajský súd zistil, že Sociálna poisťovňa, pobočka Rožňava, rozhodnutím zo 06.06.2014, č. 15089-7/2014-RV,
3 zákona č. 461/2003 Z.z. zastavila konanie o žiadosti žalobcu zo dňa 08.04.2014 vo veci náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že žalobca so žiadosťou predložil písomnú žiadosť zo dňa 03.04.2014, v ktorej poukázal na už vydané a právoplatné rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava, o nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia: rozhodnutie č. 300-430/2005-2 zo dňa 17.05.2005 a rozhodnutie č. 300-431/2005-2 zo dňa 17.05.
2 zák. č. 461/2003 Z.z. odvolanie žalobcu zamietla a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava, zo dňa 06.06.
položky č. 90 tabuľky č. IV, prílohy k vyhláške č. 32/1965 Zb. počtom bodov
platných a účinných právnych predpisov zákona č. 461/2003 Z.z., ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. a vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov. Pretože choroba z povolania bola u žalobcu zistená 20.07.2004, postupovala v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. a výšku náhrady stanovila
vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov.
názoru krajského súdu v čase rozhodovania o nároku žalobcu Sociálna poisťovňa, pobočka Rožňava, postupovala v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi, keďže
citovaného prechodného ustanovenia zákona č. 437/2004 Z.z. rozhodujúci bol dátum zistenia choroby z povolania. Neskoršou judikatúrou Najvyššieho súdu SR bolo ustálené, že aj v týchto prípadoch, keď choroba z povolania bola zistená pred účinnosťou zákona č. 437/2004 Z.z., sa výška bodu posudzovala
novej právnej úpravy. Krajský súd uviedol, že z uvedeného vyplýva, že žalobcovi v roku 2005 nič nebránilo, aby sa proti rozhodnutiam Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava, eventuálne aj proti posudku KPLaKT odvolal, a ak by v odvolacom konaní neuspel, mal ešte právo podať v dvojmesačnej lehote žalobu na preskúmanie právoplatných rozhodnutí Sociálnej poisťovne na príslušnom krajskom súde. Poukazom na to, že žalobca 08.04.2014 doručil Sociálnej poisťovne, pobočky Košice podanie, ktoré nazval Uplatnenie nároku na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia, ku ktorému pripojil žiadosť o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a lekársku správu z 24.02.2005, krajský súd uviedol, že keďže žalobca k svojej žiadosti nepripojil žiadne nové dôkazy, Sociálna poisťovňa, pobočka Rožňava, postupovala v súlade s ustanovením § 184 ods. 5 zákona o sociálnom poistení,
ktorého žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Fyzická osoba uvedená v odseku 1 je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. Zároveň bol žalobca upozornený, že ak v stanovenej lehote nepredloží nový lekársky posudok, konanie bude
3 zákona o sociálnom poistení zastavené. Krajský súd poukazom na právnu úpravu § 186 ods. 4, § 194 ods. 3 a § 210 ods. 1 uvedeného zákona, ktorú citoval, konštatoval, že žalovaná ako aj správny orgán prvého stupňa postupovali v súlade s nimi. Požiadavku žalobcu, aby správny orgán v konaní v roku 2014 zrušil svoje právoplatné a vykonateľné rozhodnutia z roku 2005 ako nulitné, s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka, považoval za neprípustnú, rovnako ani opätovné rozhodovanie vo veciach, v ktorých už bolo právoplatne rozhodnuté, a to na základe tých istých podkladov, majúc za to, že tento postup by mal za následok revíziu rozhodnutí z roku 2005, čo by bolo v rozpore s právnym poriadkom SR, v ktorej súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24.09.2014, č.k. 9Sžso/6/2013, ktorým rozhodoval v obdobnej skutkovej a právnej veci. Krajský súd sa nezaoberal jednotlivými žalobnými námietkami žalobcu, vzhľadom na to, že nie sú k povahe veci právne významné. Žalobu
1 O.s.p. zamietol. Žalobcovi, ktorý nemal v konaní úspech, krajský súd nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie žalovanej zruší a vec jej vráti na ďalšie konanie. Náhradu trov konania si uplatnil za prvostupňové ako aj odvolacie súdne konanie. V dôvodoch odvolania žalobca nesúhlasil so závermi súdu prvého stupňa. Uviedol že u žalovanej si nárokoval zmenu rozhodnutia vo veci sťaženia spoločenského uplatnenia (§ 112 zákona č. 461 2003 Z.z.), ktorý nárok, ako rozdiel na zmenu výšky sumy, skutkovo a právne riadne odôvodnil. Predovšetkým poukázal na § 112 zákona č. 461/2003 Z.z. a ustanovenie § 28 tohto zákona v spojení s osobitným zákonom, ktorým je Občiansky zákonník
štvrtej hlavy prvej časti v osobitných prípadoch (§§ 34 a 39 a nasl.) tiež na právnu vec C- 453/00 Kühne und Heinz, ktoré v súhrnne skutočných a právnych dôvodov pripúšťajú zákonom prípustnú zmenu výšky sumy. Dôvodil, že skutočný dôvod vznesených námietok v správnom konaní, v žalobe, ako aj v tomto odvolaní je daný nezákonnosťou postupu žalovanej pri priznaní choroby z povolania, absolútnej neplatnosti vydaných rozhodnutí a uplatnení neprípustnej právnej retroaktivity, keďže ide predovšetkým o vyriešenie otázky, ktorá má právnu povahu. Namietal, že zo strany žalovanej ide o nesprávny a nezákonný postup založený na obchádzaní zákona. Tvrdil, že vo vzťahu k priznanej chorobe z povolania v odškodniteľnom stupni od 10.03.2005, preukázal dôvod na zmenu nároku na dávku, zmenu v nároku na výplatu dávky a zmenu sumy dávky
461/2003 Z.z.. Mal za to, že tvrdenie žalovanej uvedené v rozhodnutí zo dňa 19.08.2014, že žalobca v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 20. júla 2004, je nesprávne a odporuje právnej úprave, považujúc toto rozhodnutie za nezákonné a aplikujúce neprípustnú právnu retroaktivitu, a teda nezlučiteľné s princípmi právneho štátu. Dôvodil, že princíp viazanosti vykonávateľov verejnej moci právom vyžaduje, aby všetky rozhodnutia a úkony mali oporu v právnom poriadku, ich obsah bol s nimi v súlade a boli účinné a vynútiteľné, poukazom na čl. 41 Charty základných práv Európskej únie a základné zásady správneho konania - § 3 ods. 4 správneho poriadku a porušením zásady zákonnosti. Poukazom na teoretické právne ponímanie právnej skutočnosti o sociálnom zabezpečení a sociálnej udalosti, na skutkové zistenia veci sa týkajúcej, ako aj na judikatúru Najvyššieho súdu SR - rozhodnutia sp.zn. 7Sžso 50/2011 z 27.06.2016, 6Sžo 42/2008 zo dňa 01.04.2009, 6Sžp 6/2012 z 27.02.2013, 1Cdo 16/2005, rozhodnutie Ústavného súdu ČR II. ÚS 366/97 (Sb.n.u.US Svazek č. 9 Nález č. 120), judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky - rozhodnutie sp.zn. II. ÚS 48/97, I. ÚS 59/00, nálezy sp.zn. PL ÚS 36/95, PL ÚS 37/99, PL ÚS 29/05, ako aj na judikatúru Európskeho súdneho dvora - vec Delcourt, A-11
461/2003 Z.z., ako aj §§ 39 a nasl. Občianskeho zákonníka. Namietal, že rozhodnutie prvostupňového súdu je arbitrárne rozhodnutie, pretože pre posúdenie veci mal pre posúdenie nároku žalobcu predložený dostatok tvrdených argumentov, dôkazov o porušení právnych predpisov a o tom, že celkové postupy žalovanej boli nezákonné, obchádzajúce zákon, a preto aj vydané rozhodnutia sú absolútne neplatné, keď v posudzovanej veci bola uplatnená aj neprípustná právna retroaktivita. Dôvodil, že v nadväznosti na nesprávne a nezákonné postupy žalovanej súd prvého stupňa zaťažil svoje rozhodnutie tiež z dôvodu, že popri tvrdených argumentoch zo strany žalobcu odmietol argumenty o potrebe odstránenia rozporu ustanovením znalca z odvetvia choroby z povolania, poukazom na to, že takýto znalecký posudok je vzhľadom k hospodárnosti konania vhodné nahradiť aj písomným dotazom na Celoslovenskú komisiu na posudzovanie chorôb z povolania pri Ministerstve zdravotníctva Slovenskej republiky zriadenej týmto ministerstvom
1 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona číslo 204/2014 Z.z.. Mal za to, že iba vyhodnotením znaleckého posudku by sa odstránil doterajší rozpor medzi tvrdeniami žalobcu a postupom žalovanej. Ďalej namietal, že na nesprávne postupy žalovanej nadviazal súd prvého stupňa aj v tom, že neprihliadol k argumentom, ktoré vyplývajú z veci C 181/03 P- Albert Nardone proti komisii Európskych spoločenstiev s predmetom posúdenia choroba z povolania, ktorý záver potvrdzuje aj stanovisko Asociácie FN SR. Za najzávažnejšie pochybenie súdu prvého stupňa žalobca považoval popri odmietnutiu posudzovať absolútnu neplatnosť a neprípustnú pravú retroaktivitu aj celkový obsah
právnych záverov rozsudku vo veci C - 453/00 Kühne und Heinz z dôvodu zásahov žalovanej do právnej istoty ako všeobecnej zásady úniového práva. Záverom žalobca uviedol, že zásadu spravodlivého procesu a spravodlivého prejednania veci považuje za zásadnú otázku, v ktorej súvislosti dal do pozornosti judikatúru Európskeho súdu C 181/03 Albert Nardone proti komisii Európskych spoločenstiev. Tiež dal do pozornosti rozhodnutie Európskeho súdu vo veci Le Compte a iní, A- 43
1 písm. c/ O.s.p. prerušené s tým, že Súdnemu dvoru európskeho spoločenstva sa na základe článku 234 Zmluvy predloží predbežná otázka prípustnosti aplikácie §§ 28, 112 39 a nasl. odškodnenia SSU, zrušenia absolútne neplatných rozhodnutí vydaných žalovanou, tiež vydaných s pripustenou neprípustnou právnou retroaktivitou všetko v kontexte veci C 453/00 Kühne und Heinz, z dôvodov nesprávne uplatňovaných kompetencií žalovanou ako verejnoprávnou inštitúciou, ktorú štát poveril výkonom sociálneho zabezpečenia v oblasti, ktorá v rámci európskej integrácie popri prevažujúcej hospodárskej oblasti zahŕňa aj koordináciu sociálnych dimenzií.
1 O.s.p.. Tvrdila, že sociálna poisťovňa pri vydaní toho času právoplatných rozhodnutí zo dňa
2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok účinný od 01.07.2016 odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 492 ods. 2 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania žalobcu (§ 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p., § 492 ods. 2 S.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p., § 492 ods. 2 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p., § 492 ods. 2 S.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok, ktorým krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 19. augusta 2014, č. 44478-2/2014-BA, žiadajúc jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovanej, ktorým rozhodnutím bolo s konečnou platnosťou zastavené konanie o žiadosti žalobcu z 08.04.2014 vo veci náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ako aj konania im predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis, na ktoré poukázal už súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, a preto ich neopakuje a súčasne na ne poukazuje. Najvyšší súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že súd v procese súdneho prieskumu
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a konania mu predchádzajúceho v rozsahu odvolacích námietok odvolací súd mal preukázané, že krajský súd v procese súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu náležite nepostupoval v zmysle procesných pravidiel zákonodarcom nastolených v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku citovaných vyššie. Žalobca v žalobe ako aj v odvolaní proti prvostupňovému súdnemu rozhodnutiu predovšetkým namietal, že žalovaná ako aj prvostupňový súd dospeli na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ich rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že prvostupňový súd ako aj žalovaná v danej veci postupovali a rozhodli v rozpore s právnou úpravou ustanovenou v zákone č. 461/2003 Z.z. a s judikatúrou Európskeho súdu a súčasne, že sa náležite nevysporiadali s jeho námietkami a argumentáciou. Z uvedených dôvodov odvolací súd zamera svoju pozornosť najmä na to, či krajský súd venoval náležitú pozornosť prieskumu zákonnosti napadnutých rozhodnutí vydaných sociálnou poisťovňou v oboch stupňoch vo vzťahu k namietanej právnej úprave ustanovenej v zákone č. 461/2003 Z.z. a či vo vzťahu k žalobcovi bolo správne konanie zastavené v súlade so zákonom.
čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.
čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v právnom názore: ,,V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôkaz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané“ (ÚS 17/1999, Nález z
1, 3, 5, 7 zákona o sociálnom dávkové konanie sa začína, ak tento zákon neustanovuje inak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky. Dávkové konanie o zmene poskytovania dávky alebo sumy už priznanej dávky sa začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby uvedenej v odseku 1 alebo z podnetu organizačnej zložky sociálnej poisťovne. Žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive určenom sociálnou poisťovňou. Fyzická osoba uvedená v odseku 1 je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným sociálnou poisťovňou. Písomné oznámenie o zaradení poistenca do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa považuje za žiadosť o dávku v nezamestnanosti. Sociálna poisťovňa je povinná spísať žiadosť o dávku aj vtedy, ak sa domnieva, že fyzická osoba uvedená v odseku 1 nespĺňa podmienky nároku na dávku a nároku na jej výplatu, alebo ak žiadosť nie je doložená potrebnými dokladmi.
1 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka sociálnej poisťovne konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby odstránil nedostatky podania.
1 veta prvá, ods. 3 písm. a/ zákona o sociálnom poistení na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Konanie vo veciach
odseku 1 je konanie v dávkových veciach sociálneho poistenia (dávkové konanie)
1 zákona o sociálnom poistení dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka a) priznala v nižšej sume, ako patrí, b) vypláca v nižšej sume, ako patrí, c) odoprela neprávom alebo d) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.
1, 2, 3 organizačná zložka sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložkesSociálnej poisťovne z jej činnosti. Organizačná zložka sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
1, 6, 7 zákona o sociálnom poistení dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti sociálnej poisťovne. Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Organizačná zložka sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Vychádzajúc z uvedenej právnej úpravy odvolací súd dospel k záveru, že žalovaná ako aj prvostupňový správny orgán veci nevenovali náležitú pozornosť, v konaní nepostupovali v súčinnosti so žalobcom, pre svoje rozhodnutie si nezadovážili dostatok skutkových podkladov, keď konanie o žiadosti žalobcu zastavili bez zistenia skutočného stavu a svoje rozhodnutia náležite neodôvodnili, keď s námietkami a argumentáciou žalobcu sa riadne nevysporiadali, majúce za následok nezákonnosť rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov, a preto neboli splnené zákonné podmienky pre zamietnutie žaloby prvostupňovým súdnym rozhodnutím. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovanej, vyplýva, že žalobca ako žiadateľ svojou žiadosťou z 08.04.2014 žiadal o zaplatenie 2.422,50 eur titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku priznanej choroby z povolania z 10.03.2005, žiadajúc o opätovne posúdenie pôvodných rozhodnutí z 17.05.2005, č. 300-430/2005-2 a 300-431/2005-2 a ako nezákonné ich zrušiť. Žalobca už v pôvodnej žiadosti poukazoval na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva. Na základe výzvy Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava, žalobca vzniesol návrh na vykonanie dokazovania nariadiť znalecké dokazovanie a rozšíril uplatnený nárok na výplatu dávky minimálne do 3 677,30 eur. Doručenie neformálneho podania, ktorým sa žalobca ako žiadateľ domáhal priznania (doplatenia) dávky sociálneho poistenia alebo jej zmeny, bol okamihom doručenia žiadosti o dávku. Prvostupňový správny orgán príslušný na konanie
1 písm. a/ štrnásteho bodu a § 210 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zastavil konanie vo veci žiadosti žalobcu z 08.04.2014 o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v súvislosti s chorobou z povolania mu zistenou dňa 20.04.2004, z dôvodu, že vo veci žiadanej náhrady bolo právoplatne a vykonateľne rozhodnuté rozhodnutiami z 17.05.2005, č. 300-430/2005-2 a 300-431/2005-2, voči ktorým žalobca nepodal opravný prostriedok. Na základe odvolania žalobcu, ktorým namietal porušenie právnej úpravy ustanovenej v § 195 a § 196 zákona o sociálnom poistení, poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a opätovne na judikatúru Súdneho dvora, žalovaná odvolanie žalobcu zamietla a prvostupňové správne rozhodnutie potvrdila. Z odôvodnia rozhodnutia žalovanej vyplýva, že sa stotožnila so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového správneho rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového ako aj odvolacieho správneho orgánu nie je zrejmé, ako sa vyporiadali s námietkami a argumentáciou žalobcu ako žiadateľa. Žalovaná ako aj správny orgán prvého stupňa si neujasnili predmet konania, keď nevychádzali z obsahu žiadosti žalobcu zo dňa 08.04.2014 a nesprávne zamerali svoju pozornosť len na skutočnosť, že vo veci nároku žalobcu ako žiadateľa o dávku za sťaženie spoločenského uplatnenia v súvislosti s chorobou z povolania bolo právoplatne a vykonateľne rozhodnuté rozhodnutiami z 17.05.2005, č. 300-430/2005-2 a 300-431/2005-2, voči ktorým žalobca nepodal opravný prostriedok. Z obsahu žiadosti pritom jednoznačne vyplýva, že žalobca ako žiadateľ uvedenou žiadosťou sa domáhal priznania vyčíslenej istiny titulom doplatku na dávke za sťaženie spoločenského uplatnenia v súvislosti s chorobou z povolania v zmysle právnej úpravy ustanovenej v § 112 zákona o sociálnom poistení. Z logického výkladu právnej normy ustanovenej v § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že v uvedenej právnej úprave zákonodarca prejavil svoju vôľu priznať dávku alebo jej zvýšenie odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov rozhodla, že žalobca nemá nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Z uvedeného vyplýva, že najvyšší súd v označenom konaní vychádzal z rozdielneho skutkového aj právneho základu. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok krajského súdu
3 veta prvá O.s.p. v spojení s § 492 ods. 2 S.s.p. zmenil tak, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Záverom však odvolací súd dáva do pozornosti žalobcu, že zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy (v danom prípade sociálnej poisťovne) nie je možné ani prípustné posudzovať a zrušiť
461/2003 Z.z. ani
OZ. Rozhodnutie orgánu verejnej správy ako výsledok jeho rozhodovacej činnosti na základe zákonného oprávnenia (právomoci) je individuálnym správnym aktom a teda nejde o právny úkon správneho orgánu, z ktorých dôvodov nie je možné posudzovať platnosť, resp. neplatnosť rozhodnutia správneho orgánu
právnej úpravy ustanovujúcej platnosť, resp. neplatnosť právnych úkonov. Taktiež dáva do pozornosti žalobcu, že rozhodnutia orgánu verejnej správy je možné zrušiť alebo zmeniť len na základe riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov, resp. na základe žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodoval
1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1, s § 224 ods. 1 O.s.p. a s § 492 ods. 2 S.s.p.. Žalobcovi priznal náhradu trov konania, keďže bol v konaní úspešný. Odvolací súd žalobcovi priznal trovy právneho zastúpenia za úkony právnej služby - v roku 2014 - prevzatie a príprava, podanie žaloby po 61,87 eur za úkon a paušál po 8,04 eur za úkon; v roku 2016 - vyjadrenie k vyjadreniu žalovanej - právny rozbor v podaní z 14.03.2016, účasť na pojednávaní krajského súdu, podanie odvolania proti rozsudku krajského súdu po 66,- eur za úkon a režijný paušál po 8,58 eur za úkon v zmysle § 11 ods. 4, v spojení s § 13a ods. 2, písm. a/, c/, d/ a s § 16 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v platnom znení - (61,87 x 2 + 8,04 x 2 + 66 x 3 + 8,58 x 3)- v celosti 363,56 eur. Odvolací súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania v zmysle vyčíslenia trov právneho zastúpenia jeho právnou zástupkyňou, pretože v zmysle § 11 ods. 4, vyhl. č. 655/2004 Z.z. zákonodarca priznáva v dávkových veciach sociálneho poistenia odmenu za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu (
4 vyhl. č. 655/2004 Z.z. základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu.) Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.