PC súčasne policajný útvar uložil sťažovateľovi zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 3 (troch) rokov s tým, že lehota zákazu vstupu začína plynúť uplynutím lehoty na vycestovanie určenej v rozhodnutí o administratívnom vyhostení (§ 82 ods. 10 písm. c) ZoPC), pričom
PC policajný útvar určil sťažovateľovi lehotu na vycestovanie z územia SR 30 dní od vykonateľnosti tohto rozhodnutia. 2. Preskúmavané rozhodnutie vychádza zo skutočnosti, že sťažovateľ sa dňa 01.06.2016 dostavil na správny orgán za účelom podania žiadosti o tolerovaný pobyt v zmysle § 58 ods. 1 písm.
PC, nakoľko preverením žiadosti o udelenie prechodného pobytu na území SR na účel zamestnania bolo zo strany správneho orgánu zistené, že k tejto žiadosti doložil register trestov Vietnamskej socialistickej republiky, vydaný Provinčnou justičnou správou K. zo dňa 22.09.2008, pričom tento trestný register bol vystavený na meno účastníka konania, no s dátumom narodenia XX.XX.XXXX. Pri preverovaní pravosti doložených spisových materiálov bolo vykonané odborné posúdenie nim predloženého dokladu, kde bolo dňa 31.07.2013 zistené, že ide o falošný register trestov Vietnamskej socialistickej republiky. Po zistení tejto informácie boli vykonané ďalšie podporné podklady k pravosti tohto dokladu a následne správnym orgánom bol sťažovateľovi prechodný pobyt na účel zamestnania na území SR rozhodnutím č. PPZ-HCP-PO6-KP-653-019/2014 zo dňa 01.07.2014 zrušený, pričom účastník konania podal odvolanie, o ktorom odvolací orgán rozhodol tak, že toto odvolanie odmietol a rozhodnutie správneho orgánu v plnom rozsahu potvrdil, čím rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.09.2014. Dané rozhodnutie napadol správnou žalobou na Krajský súd v Prešove. 3. Žalovaný uviedol, že v čase konania o zrušení prechodného pobytu si sťažovateľ na správnom orgáne podal žiadosť o dlhodobý pobyt na území SR v zmysle § 52 ods. 1 písm.
PC z dôvodu, že na území SR sa zdržiava neoprávnene. Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Košice, ako prvostupňový správny orgán rozhodol o administratívnom vyhostení sťažovateľa rozhodnutím č. PPZ-HCP-PO6-ZVC-65-010/2016 zo dňa 01.06.2016 (viď bod 1.)
žalovaného prvostupňový správny orgán správne vypočítal lehotu na vycestovanie účastníka konania z územia SR. Odkladný účinok
platného zákona nenastáva priamo doručením žaloby o preskúmanie napadnutého rozhodnutia tzv. sistačný účinok žaloby, ale až momentom právoplatnosti rozhodnutia súdu o odklade vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu alebo jeho zrušení. Doplnil, že v prípade sťažovateľa neboli zistené prekážky administratívneho vyhostenia z územia SR v zmysle § 81 ZoPC, pričom dané sa opiera o jeho vyjadrenie v zápisnici zo dňa 01.06.
názoru odvolacieho orgánu správny orgán postupoval v súlade s článkom 8 ods. 2 Dohovoru, v zmysle ktorého štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať, okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, prechádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia a morálky alebo ochrany práv a slobôd iných. 12. Uzavrel, že
jeho správnej úvahy vyhostenie účastníka konania z územia SR s lehotou zákazu vstupu na územie SR v trvaní troch rokov je v súlade so zásadou proporcionality a je možné v zmysle ustanovenia článku 8 ods. 2 Dohovoru chápať ako oprávnený dôvod správneho orgánu na zásah do jeho ľudských a občianskych práv garantovaných mu v článku 8 ods. 1 Dohovoru, pričom ochrana právneho poriadku SR, ktorý účastník konania svojim protiprávnym konaním porušil, je záujmom verejným, ktorý je nadradený jeho súkromnému záujmu. Takisto sa odvolací orgán stotožnil s 30 dňovou lehotou na vycestovanie, ktorá je uvedená v napadnutom rozhodnutí a je dostačujúca na zabezpečenie vycestovania účastníka konania z územia SR. II. Konanie na krajskom súde 13. Sťažovateľ podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na Krajský súd v Košiciach správnu žalobu vo veci azylu
Štvrtej hlavy Tretej časti zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“ alebo „SSP“) s nasledujúcimi žalobnými bodmi (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.): - rozhodnutie žalovaného považoval za nezákonné a nesprávne, za nezákonné ho považoval z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c), d), g) Správneho súdneho poriadku a napadal ho v celom rozsahu, - preskúmavané rozhodnutie je nezákonné z dôvodu, že žalovaný prebral v odôvodnení rozhodnutia nesprávny výklad prvostupňového orgánu o počítaní lehoty na opustenie Slovenskej republiky, - postup, výklad, i samotné rozhodnutie o odvolaní žalovaného je nesprávne, nemá oporu v zákone, ani v právnej teórii, - rozhodnutiami a postupmi správnych orgánov boli porušené zákonné ustanovenia zákona o pobyte cudzincov, ako i základné práva a slobody žalobcu zaručené mu Ústavou SR, i Európskym dohovorom o ľudských právach, - namietal nezákonnosť a neopodstatnenosť vydaných rozhodnutí, nakoľko rozhodnutia sú nepreskúmateľné s nedostatočne odôvodnenými závermi a zjavne meritórne, nakoľko skutočnosti, na základe ktorých konajúce orgány vydali rozhodnutia, sú hodnotené zjavne jednostranne a vôbec nezohľadňujú námietky žalobcu, nerešpektujúc pritom ani základné zásady správneho konania, pričom opomenuli posúdenie skutočností, týkajúcich sa súkromného, či rodinného života žalobcu. 14. Krajský súd v Košiciach v konaní
ust. § 207 a nasl. SSP pri neformálnom posudzovaní žaloby (§ 206 ods. 3 SSP) dospel k záveru, že správny orgán postupoval v konaní o administratívnom vyhostení sťažovateľa zákonným spôsobom, skutkový stav bol zistený dostatočným spôsobom, v konaní aplikoval ustanovenia správneho právneho predpisu a vydané rozhodnutie je v súlade so zákonom. Preto správnu žalobu zo dňa 18.08.2016
Správneho súdneho poriadku zamietol, majúc za to, že táto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je dôvodná 15.
krajského súdu správnej žalobe nebolo možné vyhovieť z dôvodu, že námietky sťažovateľa nebolo možné vyhodnotiť za spôsobilé spochybniť zákonnosť rozhodnutia žalovaného. 16. Krajský súd konštatoval, že žalovaný správne postupoval pokiaľ sa týka vyhodnotenia tej skutočnosti, že v čase podania žalobcovej žiadosti o dlhodobý pobyt na území SR (dňa 14.04.2014) aj keď počas konania o zrušení jeho prechodného pobytu sa tento nachádzal na území SR oprávnene, nakoľko postup žalovaného je v súlade s § 53 ods. 7 ZoPC, v zmysle ktorého pobyt udelený
zákona o pobyte cudzincov (teda aj prechodný pobyt) sa po skončení jeho platnosti považuje za platný na území SR až do rozhodnutia o žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu. 17. Krajský súd mal za to, že dňom, nasledujúcom po právoplatnosti vydaného rozhodnutia zo dňa 12.12.2014 (právoplatné dňa 18.12.2014), keďže správny orgán správne vyvodil, že až do skončenia konania vo veci žiadosti žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu na území SR je jeho pobyt oprávnený, sa v jeho prípade začala v zmysle ustanovenia § 111 ods. 1 písm.
názoru správneho orgánu táto lehota prestala plynúť dňom vydania uznesenia o odložení vykonateľnosti, t. j. dňom 08.01.2015. Krajský súd v tejto časti však nestotožnil s tým, že táto lehota
ustanovenia § 111 ods. 1 písm.
ustanovenia § 111 ods. 1 písm. p) zákona o pobyte cudzincov začala plynúť opäť dňom nasledujúcim po právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, ktorým bol potvrdený najvyšším súdom jeho rozsudok č. k. 14Scud/19/2014-48 zo dňa 14.07.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.05.2016. Teda od 02.05.2016 mal žalobca ešte 5 dní v zmysle lehoty počítanej
1 písm.
PC. Keďže správny orgán zistil danú skutočnosť, že pobyt žalobcu na území Slovenskej republiky bol už dňa 01.06.2016 neoprávnený, jeho postup v zmysle ustanovenia § 77 zákona o pobyte cudzincov, t. j. smerujúci k vydaniu prvostupňového rozhodnutia v danej právnej veci, ktorá je predmetnom skúmania zo strany tunajšieho súdu, bol oprávnený. 19. Aj keď žalobca namietal, že správny orgán nedostatočne zvážil, či odopretím udelenia povolenia k pobytu na území SR nebolo neprimerane obmedzené respektíve odňaté právo žalobcu na súkromie a rodinný život,
odvolacieho súdu z vydaných rozhodnutí správnych orgánov vyplýva dôvod, pre ktorý by v danom prípade bol verejný záujem povýšený nad záujem jednotlivca, keď žalovaný uviedol, že súkromný záujem jednotlivca nemôže byť nadradený verejnému záujmu, keď správny orgán mal jednoznačne preukázané, že žalobca k žiadosti predložil falošný register trestov, čím závažným spôsobom porušil zákon o pobyte cudzincov, a preto jeho súkromný záujem zotrvať na území SR bol v rozpore s verejným záujmom, ktorý v danom prípade je zachovanie zákonnosti a verejného poriadku.
Správneho súdneho poriadku zamietol, majúc za to, že táto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je dôvodná. III. Konanie na kasačnom súde A)
neho krajský súd rozhodol na základe nesprávneho posúdenia ohľadne plynutia lehoty na vycestovanie.
ktorého „Teória práva časovo „odkláňa“ vykonateľnosť rozhodnutia od právoplatnosti. Vykonateľnosť rozhodnutia znamená možnosť vynútiť splnenie povinnosti, teda okamih, keď možno pristúpiť k donúteniu plnenia, (pozn. ktoré osoba, ktorej je uložená povinnosť neplní dobrovoľne). Zdôrazňuje sa pritom, že vykonateľnosť je spravidla možná po právoplatnosti, ale až po uplynutí lehoty k dobrovoľnému splneniu si povinnosti.“ 26. Vzhľadom na uvedené poukázal sťažovateľ na skutočnosti, ktoré sú
neho v predmetnom prípade rozhodujúce, a ktoré krajský súd v rozsudku napriek argumentácii sťažovateľa nezohľadnil, predovšetkým skutočnosť, že uznesením Krajského súdu v Prešove nebola odložená 30 dňová lehota (
PC) na splnenie si povinnosti vycestovať, ale samotná vykonateľnosť rozhodnutia, t. j. až samotná možnosť správneho orgánu „realizovať donútenie“ odchodu cudzinca z územia SR. Vykonateľnosť bola uznesením súdu odložená do právoplatného skončenia konania, t. j. v danom prípade do 02.05.2016, čo znamená, že správny orgán by mohol správne rozhodnutie vykonať dňom nasledujúcim po dni právoplatne skončenej veci, keby ustanovenie § 111 ods. 1 písm. p) ZoPC, neustanovovalo, že po vykonateľnosti rozhodnutia ukladá cudzincovi 30 dňovú lehotou na vycestovanie. Táto zákonná lehota je 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia. V záujme dodržiavania zákonnosti postupu správneho orgánu a v neposlednom rade aj práv cudzinca je žiaduce, aby mu po vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktorá v dôsledku odkladu nastala 02.05.2016, správny orgán umožnil využiť celú lehotu 30 dní na využitie zákonného oprávnenia v lehote 30 dní od vykonateľnosti dobrovoľne vycestovať, čo konajúci orgán v predmetnej veci porušil, keď vydal rozhodnutie o administratívnom vyhostení v čase legálneho pobytu cudzinca na území SR a žalovaný toto rozhodnutie potvrdil.
1 SSP preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná, preto napadnutý rozsudok krajského súdu postupom
2 SSP zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vo veci samej zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodol bez nariadenia pojednávania
ustanovenia § 455 SSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27.09.2017 (§ 137 ods. 2 SSP). 30. V predmetnej veci je potrebné uviesť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu č. k. 3Sa/21/2016-121 zo dňa 31.01.2017, ktorým súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca (sťažovateľ) domáhal ochrany svojich práv proti rozhodnutiu žalovaného č. PPZ-HCP-PO2-154-001/2016 zo dňa 12.07.2016, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. PPZ-HCP-PO6-ZVC-65-010/2016 zo dňa 01.06.2016, ktorým (Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Košice) rozhodlo o administratívnom vyhostení sťažovateľa z územia SR v zmysle § 82 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov a
PC súčasne policajný útvar uložil sťažovateľovi zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 3 (troch) rokov s tým, že lehota zákazu vstupu začína plynúť uplynutím lehoty na vycestovanie určenej v rozhodnutí o administratívnom vyhostení (§ 82 ods. 10 písm. c/ ZoPC), pričom
PC policajný útvar určil sťažovateľovi lehotu na vycestovanie z územia SR 30 dní od vykonateľnosti tohto rozhodnutia, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z pohľadu či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. 31.
1 písm. f) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov"), na účely tohto zákona sa rozumie neoprávneným pobytom zdržiavanie sa cudzinca na území Slovenskej republiky v rozpore so zákonom, osobitným predpisom alebo medzinárodnou zmluvou. 32.
7 zákona o pobyte cudzincov, pobyt udelený
tohto zákona sa po skončení jeho platnosti považuje za platný na území Slovenskej republiky až do doručenia rozhodnutia o žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu. 33.
1 zákona o pobyte cudzincov, administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a je povinný opustiť územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení sa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky alebo územie všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, uloží zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky alebo územie všetkých členských štátov, ak v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie. 34.
1 písm.
3 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar môže v rozhodnutí o administratívnom vyhostení uložiť zákaz vstupu
odseku 1 a odseku 2 písm.
1 písm. p) zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny je povinný vycestovať najneskôr posledný deň oprávneného pobytu; ak sa mu zamietla žiadosť o udelenie prechodného pobytu podaná z dôvodu zmeny účelu, zamietla žiadosť o obnovenie prechodného pobytu, zrušil prechodný pobyt, zamietla žiadosť o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas, zrušil trvalý pobyt, zamietla žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu, zrušil dlhodobý pobyt, zamietla žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu, zamietla žiadosť o predĺženie tolerovaného pobytu alebo zrušil tolerovaný pobyt, je povinný vycestovať do 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia, ak nie je oprávnený sa zdržiavať na území Slovenskej republiky z iného dôvodu. 37.
7 zákona o pobyte cudzincov, pred vydaním rozhodnutia o administratívnom vyhostení alebo rozhodnutia o zaistení policajný útvar umožní cudzincovi a zvolenému zástupcovi, ak je prítomný, aby sa vyjadril k jeho podkladu a k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhol jeho doplnenie; na tento účel policajný útvar upovedomí zvoleného zástupcu o tejto možnosti. 38.
článku 8 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. 39.
článku 8 ods. 2 Dohovoru, štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných. 40.
1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 41.
1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 42.
2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 43.
Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 44.
2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,
ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovil osobitný zákon. 45.
3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 46. Kasačný súd po preskúmaní súdneho a pripojeného administratívneho spisu ustálil, že kľúčovou a pre rozhodnutie vo veci zásadnou otázkou, ktorá bola medzi účastníkmi konania sporná, bola otázka oprávnenosti pobytu sťažovateľa na území SR dňa 01.06.2016, teda v čase podania žiadosti sťažovateľa o tolerovaný pobyt
ustanovenia § 58 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov a zároveň v deň vydania rozhodnutia o administratívnom vyhostení sťažovateľa z územia SR.
jeho názoru orgán verejnej správy prvého stupňa vypočítal správne - od právoplatnosti rozhodnutia o zastavení konania vo veci udelenia dlhodobého pobytu sťažovateľa, t. j. od 18.12.2014 do vydania uznesenia o odklade vykonateľnosti rozhodnutia, t. j. do 08.01.2015, uplynulo z lehoty stanovenej v § 111 ods. 1 písm. p/ zákona o pobyte cudzincov 20 dní, od právoplatnosti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý potvrdil rozsudok Krajského súdu v Prešove o zamietnutí žaloby voči rozhodnutiu správneho orgánu o zrušení prechodného pobytu účastníka konania, t. j. od 02.05.2016 sa účastník konania mohol na území SR zdržiavať ešte 10 dní, kedy mu uplynula lehota na vycestovanie z územia SR, ktorá je uvedená v § 111 ods. 1 písm. p/ zákona o pobyte cudzincov v dĺžke 30 dní. Na základe uvedeného mal žalovaný za to, že neboli zistené dôvody na zrušenie prvostupňového správneho rozhodnutia, preto toto rozhodnutie potvrdil. 49. Názor krajského súdu v otázke legitímnosti pobytu sťažovateľa na území SR bol totožný s tými, ktoré vyslovili orgány verejnej správy v ich rozhodnutiach. Mal za nesporné, že keď sa sťažovateľ dňa 01.06.2016 dostavil na správny orgán za účelom podania svojej žiadosti o tolerovaný pobyt, bol daného dňa už jeho pobyt na území SR neoprávnený vzhľadom na uplynutie lehoty
1 písm. p/ zákona o pobyte cudzincov. S rozhodnutiami orgánov verejnej správy sa však krajský súd nestotožnil v tej časti, v ktorej uviedli, že lehota
1 písm. p/ zákona o pobyte cudzincov prestala plynúť dňom vydania uznesenia o odložení vykonateľnosti Krajským súdom v Prešove, pretože
názoru krajského súdu prestala plynúť až dňom právoplatnosti predmetného uznesenia, teda dňa 13.01.2015.
súdu prvého stupňa z lehoty 30 dní počítanej v zmysle § 111 ods. 1 písm. p/ zákona o pobyte, uplynulo od 18.12.2014 (začiatok plynutia lehoty) do 13.01.2015 (prerušenie plynutia lehoty) až 25 dní. Lehota
ustanovenia § 111 ods. 1 písm. p/ zákona o pobyte cudzincov začala plynúť opäť dňom nasledujúcim po právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu v Prešove č. k. 14Scud/19/2014-48 zo dňa 14.07.2015 (potvrdeným rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sža/40/2015 zo dňa 30.03.2016), ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.05.2016. To znamená, že odo dňa 02.05.2016 mal sťažovateľ ešte 5 dní na vycestovanie v zmysle lehoty počítanej
1 písm. p/ zákona o pobyte cudzincov.
2 SSP zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
1 S.s.p.). V zmysle ustanovenia § 467 ods. 1 a 2 S.s.p. a analogicky
2 S.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 59. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.