o zrušenie vecného bremena za primeranú náhradu

Najvyšší súd 4 Cdo 291/2009 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu I. P., zastúpeného JUDr. M. K., proti ţalovanému Ing. Ľ. H., zastúpenému JUDr. E. K., o zrušenie vecného bremena za primeranú náhradu, vedenej na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp.zn. 5 C 110/2006, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z

1. júna 2009, sp.zn. 8 Co 20/2009, rozhodol t a k t o : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline z
2. júna 2009, sp. zn. 8 Co 20/2009 z r u š u j e a vec vracia Krajskému súdu v Ţiline na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Dolný Kubín rozsudkom z
3. novembra 2008 č.k. 5 C 110/2006-188 zrušil vecné bremeno viaznuce na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. X, k.ú. a obce D., ako KN parc. č. X trvalé trávnaté porasty o výmere X m2, KN parc.č. X zastavané plochy a nádvoria o výmere X m2 a stavba súp. č. X postavená na KN parc. č. X, zodpovedajúce právu ţalovaného bezodplatne doţivotne uţívať všetky uvedené nehnuteľnosti, zriadené na základe darovacej zmluvy spojenej so zriadením vecného bremena zo dňa
4. októbra 2003, uzavretej medzi Ing. Ľ. H. ako darcom a Mgr. K. H. ako obdarovanou, ktorej vklad bol povolený Správou katastra D. pod č. X. Ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému ako náhradu za zrušenie vecného bremena sumu 340.000 Sk do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku s tým, ţe o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov dospel k záveru, ţe od zriadenia vecného bremena k predmetným nehnuteľnostiam v prospech ţalovaného dohodou medzi ich bývalou vlastníčkou Mgr. K. H. a ním došlo k zmene pomerov sprevádzanou vznikom hrubého nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou ţalovaného 4 Cdo 291/2009 2 ako oprávneného z vecného bremena. Nemoţnosť z pohľadu ţalobcu ako terajšieho vlastníka, ďalšieho spolunaţívania v predmetných nehnuteľnostiach medzi ţalobcom a jeho rodinou so ţalovaným ho viedla v súčasnej dobe k tomu, ţe nikto sporné nehnuteľnosti neuţíva. Za existujúcej situácie ţalobca nie je ochotný investovať ani len do ich jednoduchej údrţby a uţ vôbec nie do zhodnocovania, dôsledkom čoho je stav, ţe jednotlivé stavby chátrajú a strácajú na svojej všeobecnej hodnote, s čím priamo súvisí aj postupné a pomerne rýchle strácanie hodnoty práva ţalovaného z vecného bremena, ktorý naviac na ich uţívanie nie je bytostne odkázaný. Aj keď ţalovaný má vedený trvalý pobyt na adrese predmetných nehnuteľností, nebolo zistené, ţe by v nich, a to uţ aj v období, kedy ich vlastnila jeho matka, trvale býval, keď jeho uţívanie týchto nehnuteľností v uvedenom období, aj následne aţ do času, kedy došlo k výmene zámkov
5. októbra 2007, moţno charakterizovať len ako ich občasné navštevovanie. S poukazom na existujúci stav aj z pohľadu ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka potom dospel k záveru, ţe je namieste zrušiť vecné bremeno zriadené v prospech ţalovaného za primeranú náhradu a ţe sú splnené zákonné predpoklady pre takýto postup podľa § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka. Pri stanovení výšky primeranej náhrady vychádzal zo znaleckého posudku znalca Ing. E. D. č. X zo dňa
6. septembra 2008, v ktorom znalec stanovil všeobecnú hodnotu vecného bremena spočívajúceho v oprávnení doţivotného a bezplatného uţívania predmetných nehnuteľností ţalovaným vo výške 340.000 Sk. Rozhodnutie v časti o trovách konania oprel o ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p. Krajský súd v Ţiline na odvolanie ţalovaného rozsudkom z
7. júna 2009 sp.zn. 8 Co 20/2009 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Náhradu trov odvolacieho konania ţalobcovi nepriznal. Samostatným výrokom pripustil proti svojmu rozsudku dovolanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Výrok o trovách odvolacieho konania odôvodnil tak, ţe o nich rozhodoval podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., keď v odvolacom konaní mal úspech ţalobca, avšak s pouţitím ustanovenia § 150 O.s.p. ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďţe dôvody hodné osobitného zreteľa videl v okolnostiach danej veci s tým, ţe ţalovaný danú situáciu nevyvolal, zmena vlastníckeho práva na strane povinného z vecného bremena nastala pri nútenom výkone práva v exekučnom konaní. Výrok o pripustení dovolania odôvodnil tým, ţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu a to v otázke, či pri výklade ustanovenia § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka za zmenu pomerov je moţné 4 Cdo 291/2009 3 povaţovať zmenu vlastníctva k nehnuteľnostiam zaťaţeným vecným bremenom na základe exekúcie. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný, navrhol ho zmeniť a ţalobu zamietnuť a ţalobcu zaviazať na náhradu trov konania. S poukazom na ustanovenie § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka vytkol obom súdom niţšieho stupňa nesprávne právne posúdenie otázky vzniku hrubého nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného z dôvodu zmeny pomerov, keď prvostupňový aj odvolací súd tvrdí, ţe zmenou vlastníckeho práva draţbou z matky ţalovaného na tretiu osobu, ktorá následne predmetné nehnuteľnosti predala ţalobcovi, došlo k takej zmene pomerov, ktorá mala za následok vznik hrubého nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou ţalovaného. To znamená, ţe odvolací súd (ktorý sa stotoţnil s právnymi závermi súdu prvého stupňa) vznik zmeny pomerov viaţe na zmluvný prevod vlastníctva na ţalobcu, ale v kontexte s draţbou nehnuteľnosti. Tieto dve udalosti spája do jedného celku, pričom ich vzájomne podmienil. Teda, neposudzuje dve právne skutočnosti (draţbu a kúpnu zmluvu) jednotlivo, ale vo vzájomnej súvislosti, ako navzájom neoddeliteľné skutočnosti a v tomto kontexte potom posudzuje aj zmenu pomerov. Stav, keď vlastníctvo aj s vecným bremenom prešlo na tretiu osobu (Dr. S. Š.), tu však bol uţ pred zmenou pomerov, o ktoré sa ţalobca opiera, pretoţe Dr. Š. ako vydraţiteľ predával zaťaţené nehnuteľnosti ţalobcovi kúpnou zmluvou, teda za okolností, ktoré tu uţ boli. V prípade ţalobcu došlo len k ďalšej zmene vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy, pri ktorej uţ konštantná judikatúra ustálila, ţe zmena v osobe vlastníka nehnuteľnosti je síce povaţovaná za zmenu pomerov, ale ako zmena nemôţe byť posudzovaná tá osobná situácia, s ktorou nový vlastník nahradzoval vlastníka predchádzajúceho (vychádzajúc zo zásady, ţe vlastník nemôţe preniesť na ďalšieho vlastníka viac práv, ako má on sám). Keďţe predchádzajúci vlastník trpel vecné bremeno, osobná situácia nového vlastníka sa kúpnou zmluvou nezmenila. Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu nesúhlasil s názorom prezentovaným v dovolaní ţalovaným. Podľa názoru ţalobcu je rozhodujúce práve posúdenie, či k zmene pomerov došlo pri zmene vlastníctva na základe exekúcie. Keď teda práve táto právna skutočnosť zakladá zmenu pomerov, môţe sa kaţdý aj následný vlastník domáhať zrušenia vecného bremena za náhradu podľa § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka. Oprávnenie domáhať sa zrušenia vecného bremena je právom vlastníka nehnuteľnosti a skutočnosť, ţe sa zrušenia nedomáhal predchádzajúci vlastník, nemôţe byť na ťarchu ďalšieho vlastníka nehnuteľnosti. Stotoţnil sa 4 Cdo 291/2009 4 s názorom prvostupňového aj odvolacieho súdu v tom smere, ţe treba odlišovať situáciu, kedy k následnej zmene vlastníctva nehnuteľnosti zaťaţenej vecným bremenom dôjde na základe zmluvy od prípadov, kedy sa tak udeje na základe inej právnej skutočnosti. Ak by sa nový vlastník nehnuteľnosti ako osoba bez nejakých výraznejších pozitívnych väzieb k oprávnenému z vecného bremena, ktoré na základe dispozičného riešenia predmetnej nehnuteľnosti nemoţno reálne vykonávať, nemohol domáhať jeho zrušenia, tak zriadenie vecného bremena v takomto prípade by predstavovalo efektívnu moţnosť pre jej vlastníka, ako zamedziť, výrazne obmedziť moţnosť jej speňaţenia a následne po speňaţení obmedziť moţnosť jej uţívania novým vlastníkom nehnuteľnosti. Takýto postup výrazne sťaţuje moţnosť efektívneho uspokojenia pohľadávok veriteľov vlastníka takejto nehnuteľnosti priznaných exekučným titulom. Z uvedených dôvodov navrhol ţalobca dovolanie ţalovaného zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a vo výroku svojho rozhodnutia vyslovil, ţe je dovolanie prípustné. Preto dovolanie ţalovaného proti tomuto rozsudku podľa § 238 ods. 3 O.s.p. prípustné je. V ustanovení § 238 ods. 3 O.s.p. je odvolaciemu súdu zverené oprávnenie zaloţiť výrokom jeho rozsudku prípustnosť dovolania v prípade, ţe toto rozhodnutie je zásadného právneho významu. V prípade dovolania pripusteného odvolacím súdom v zmysle § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolateľ oprávnený napadnúť jeho rozhodnutie len z dôvodu, ţe spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), a to práve len v konkrétne vymedzenej otázke. V dovolacom konaní môţu byť v takomto prípade predmetom súdneho posudzovania iba právne otázky [na riešenie skutkových otázok dovolací súd nie je oprávnený ani vybavený procesnými prostriedkami (§ 243a ods. 2 veta druhá O.s.p.).]. 4 Cdo 291/2009 5 Z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. vyplýva, ţe dovolací súd je viazaný rozsahom dovolania a dovolacím dôvodom, vrátane jeho vecného (obsahového) vymedzenia dovolateľom. Obligatórne sa zaoberá len vadami vymenovanými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vady konania uvedené v ustanovení § 237 O.s.p. dovolateľom namietané neboli a ani dovolacím súdom neboli zistené. Uplatnením dovolacieho dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. moţno dovolaciemu súdu vytknúť, ţe jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou dovolacieho súdu v prípade dovolania odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci je posúdiť, či odvolací súd na zistený skutkový stav pouţil správny právny predpis a či ho aj správne interpretoval. Vzhľadom na uplatnený dovolací dôvod je predmetom preskúmania dovolacím súdom právna otázka (pre ktorú odvolací súd pripustil dovolanie) týkajúca sa výkladu ustanovenia § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka v tom smere, či za zmenu pomerov je moţné povaţovať zmenu vlastníctva k nehnuteľnostiam zaťaţeným vecným bremenom na základe exekúcie, teda, inými slovami, či je moţné povaţovať za zmenu pomerov, ktorou vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného zmenu vlastníctva na základe inej právnej skutočnosti (v danom prípade draţbou v rámci exekúcie), akou je kúpna, darovacia alebo iná zmluva, pričom odvolací súd, stotoţniac sa s právnym záverom súdu prvého stupňa, otázku zásadného právneho významu vyriešil tak, ţe na rozdiel od zmluvného (slobodného) prevodu vlastníctva nehnuteľnosti zaťaţenej vecným bremenom, pri zmene vlastníctva takejto nehnuteľnosti v rámci núteného výkonu rozhodnutia sa jedná o takú zmenu pomerov, pri ktorej vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Ako je uţ vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia uvedené, ţalobca sa domáhal zrušenia vecného bremena za náhradu podľa § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka. 4 Cdo 291/2009 6 Ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môţe súd rozhodnúť, ţe sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemoţno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môţe súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňaţné plnenie (§ 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka). Z tohto cit. ustanovenia je zrejmé, ţe Občiansky zákonník predvída, ţe práva a povinnosti vyplývajúce z vecných bremien nie sú nemenné; v dôsledku zmeny podmienok, za ktorých vecné bremeno vzniklo, zákon umoţňuje súdu vecné bremeno obmedziť alebo zrušiť za predpokladu, ţe zmenou pomerov vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, či tento stav nastal zavinením niektorého z účastníkov tohto vzťahu. Pri rozhodovaní o obmedzení alebo o zrušení vecného bremena v dôsledku zmeny pomerov treba brať do úvahy všetky okolnosti prípadu. Predovšetkým je potrebné zistiť, či došlo k zmene pomerov, a v kladnom prípade posúdiť, nakoľko táto zmena mala vplyv na spôsob výkonu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ako sa prejavila na uţívaní nehnuteľnosti vecným bremenom zaťaţenej a vziať do úvahy ujmu, ktorá oprávnenému nastane v dôsledku obmedzenia alebo zrušenia vecného bremena za náhradu a porovnať ju s prípadnou ujmou, ktorá vznikla vlastníkovi zaťaţeného pozemku (nehnuteľnosti) v dôsledku zmeny pomerov. Právne významný je len ten hrubý nepomer, ktorý vznikol v dôsledku zmeny pomerov. Zmena v osobe vlastníka nehnuteľnosti, na ktorej viazne vecné bremeno, je nepochybne zmenou, pretoţe v budúcnosti bude potrebné posudzovať prípadné zmeny so zreteľom na osobu tohto nového vlastníka a jeho pomery, ktoré sa pochopiteľne môţu vyvíjať odlišne od predchádzajúceho vlastníka. Avšak nový vlastník nemôţe nadobudnúť viac prác, neţ mal jeho predchodca, a preto ako zmena nemôţe byť posudzovaná tá osobná situácia, s ktorou nový vlastník nahradzoval predchádzajúceho vlastníka. Vychádzajúc z uvedeného, pri rozhodovaní súdu o moţnosti obmedziť alebo zrušiť vecné bremeno za primeranú náhradu, zákon kladie dôraz iba na takú relevantnú zmenu pomerov, v dôsledku ktorej vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, pričom nerozlišuje, či k takej zmene pomerov, ktorou nesporne je i zmena vlastníka nehnuteľnosti zaťaţenej vecným bremenom, došlo pri „slobodnom“ (vo význame zmluvnom) prevode vlastníctva takejto nehnuteľnosti alebo v dôsledku „straty“ vlastníctva 4 Cdo 291/2009 7 pôvodného vlastníka takejto nehnuteľnosti a jej nadobudnutia novým vlastníkom „neslobodným“ (vo význame vynúteným) spôsobom, napr. draţbou v rámci exekúcie (o ktorý prípad ide aj v prejednávanej veci). Pokiaľ by zákonodarca mal v úmysle rozlišovať medzi „slobodným“ a „neslobodným“ prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na ktorých viazne vecné bremeno z hľadiska kategorizácie, podľa ktorej by pri zmluvnom prevode vlastníctva bolo potrebné skúmať vplyv takejto zmeny pomerov na vznik hrubého nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, zatiaľ čo pri vynútenom prevode vlastníctva by išlo o takú zmenu pomerov, ktorá bez ďalšieho hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného zakladá, bol by ho stanovil výslovne. Občiansky zákonník bliţšie neuvádza, v čom má spočívať zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu úpravy rozsahu a obsahu vecného bremena. Preto aj s prihliadnutím na nepochybne všeobecne platnú zásadu, ţe zmena vlastníka veci zaťaţenej vecným bremenom nemá vplyv na právne postavenie jeho subjektov (bez ohľadu na to, na základe akej právnej skutočnosti ku zmene vlastníctva došlo), nezmenená osobná situácia nového vlastníka, s ktorou nahradzoval predchádzajúceho vlastníka, nemôţe byť posudzovaná za vyššie uvedenú relevantnú zmenu pomerov. V prejednávanej veci to potom znamená, ţe pokiaľ vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam zaťaţeným vecným bremenom najprv v rámci exekúcie v draţbe nadobudla tretia osoba (Dr. Š.), ktorá ich následne v nezmenenom faktickom a právnom stave zmluvne previedla na ţalobcu, ktorý v čase ich kúpy mal vedomosť o rozsahu a obsahu vecného bremena viaznuceho na týchto nehnuteľnostiach (dispozičné riešenie nehnuteľností v čase ich vydraţenia Dr. Š. v porovnaní s časom ich zmluvného prevodu na ţalobcu sa nezmenilo), nemôţe ţalobca túto svoju situáciu, existujúcu v čase nadobudnutia nehnuteľnosti uplatňovať ako zmenu pomerov, zakladajúcu hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Pokiaľ teda v preskúmavanej veci odvolací súd otázku zásadného právneho významu, ktorá odôvodňuje prípustnosť dovolania podľa § 238 ods. 3 O.s.p. vyriešil tak, ţe na rozdiel od zmluvného prevodu vlastníctva nehnuteľnosti zaťaţenej vecným bremenom, pri zmene vlastníctva takejto nehnuteľnosti v rámci núteného výkonu rozhodnutia sa jedná o takú zmenu pomerov, pri ktorej vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, aj keď na zistený skutkový stav aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, v dôsledku čoho rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. 4 Cdo 291/2009 8 Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu zrušil v zmysle ustanovenia § 243 ods. 1 O.s.p. z dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, ţe právny názor dovolacieho súdu je záväzný, a v novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
8. februára 2011 JUDr. Eva Sakálová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová