Obsah (12)

§ 250s§ 106§ 107§ 153§ 112§ 23§ 108§ 110§ 259§ 109§ 219§ 250k

Najvyšší súd Slovenskej republiky 7So/33/2009 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Závadskej a členiek sená

§ 250s

v spojení s § 246c OSP preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu odporkyne nemožno vyhovieť.

§ 106ods.

1 zákona o sociálnom zabezpečení oprávnený alebo iný príjemca dávky alebo služby sociálnej starostlivosti je povinný písomne ohlásiť príslušnému orgánu sociálneho zabezpečenia do ôsmich dní zmeny v skutočnostiach rozhodných pre trvanie nároku na dávku alebo službu sociálnej starostlivosti, jej výšku a výplatu alebo poskytovanie.

§ 107ods.

1 zákona o sociálnom zabezpečení príjemca dávky, ktorý nesplnil niektorú jemu uloženú povinnosť, prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej výmere, ako patrila, alebo inak vedome spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej výmere, ako patrila, je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec alebo v poskytovanej výške, to platí najmä vtedy, keď nesplnil ohlasovaciu povinnosť, dávku vylákal alebo zamlčal niektorú rozhodnú skutočnosť.

§ 153ods.

7 vyhlášky č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, má organizácia povinnosť odoslať hlásenie (o vstupe do zamestnania požívateľa akéhokoľvek dôchodku z dôchodkového zabezpečenia) 7So/33/2009 3 úradu dôchodkového zabezpečenia alebo národnému výboru,

tohto, ktorý z týchto orgánov je príslušný rozhodovať o dávke. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne z

1. apríla 2004 číslo X. o povinnosti právneho predchodcu navrhovateľa 1/ a navrhovateľky 2/ spoločne a nerozdielne vrátiť neprávom vyplatenú sumu na vdovskom dôchodku navrhovateľky 2/ v dobe od
2. júna 2001 do
3. augusta 2001 v sume 5 284 Sk, lebo nehlásením príjmu navrhovateľky 2/ ako vdovy po jej vstupe do zamestnania zavinili, že vdovský dôchodok navrhovateľky 2/ bol do
4. augusta 2001 vyplatený v plnej výške, hoci jej v uvedenej sume nepatril. Zo spisov vyplýva, že odporkyňa rozhodnutím z
5. marca 2000 číslo X. priznala navrhovateľke 2/ vdovský dôchodok vo výške 2 235 Sk s účinnosťou od
6. februára
7. Medzi T., a.s. T., Š., ako právnym predchodcom navrhovateľa 1/ a navrhovateľkou 2/ vznikol
8. februára 2001 pracovný pomer. Právny predchodca navrhovateľa 1/ ohlásil
9. februára 2001 pobočke právneho predchodcu odporkyne v Trnave vstup navrhovateľky 2/ do zamestnania. Hoci hlásenie obsahovalo všetky potrebné náležitosti, nebolo hlásením pre odporkyňu, lebo pobočka odporkyne (resp. jej právneho predchodcu) nebola orgánom, oprávneným rozhodovať o dávke a o preplatku na nej. Z osobného dotazníka, ktorý bol súčasťou pracovnej zmluvy však vyplýva, že navrhovateľka 2/ svojím podpisom potvrdila, že nie je poberateľkou žiadneho dôchodku. Navrhovateľka 2/ až
10. mája 2001 právnemu predchodcovi navrhovateľa 1/ oznámila skutočnosť, že poberá vdovský dôchodok. Navrhovateľke 2/ tak zamlčala skutočnosť, ktorá bola rozhodujúca pre výšku dávky a jej výplatu a tým zavinila, že jej bol vdovský dôchodok v čase od
11. marca 2001 do
12. mája 2001 vyplácaný, hoci jej nepatril. Neoprávnenú výplatu vdovského dôchodku za čas od
13. mája 2001 do
14. júna 2001 už navrhovateľka 2/ nezavinila, lebo v uvedenom období už svoju oznamovaciu povinnosť splnila. Už táto skutočnosť postačuje pre zrušenie preskúmavaných rozhodnutí odporkyne. 7So/33/2009 4 Rozhodnutie odporkyne z
15. apríla 2004 číslo X., ktorým bola navrhovateľka zaviazaná zaplatiť preplatok na vdovskom dôchodku

§ 107zákona o sociálnom zabezpečení aj za čas od 29.

mája 2001 do

1. júna 2001 preto nezodpovedá zákonu, navyše ten istý preplatok bola navrhovateľka 2/ zaviazaná zaplatiť aj spoločne a nerozdielne s právnym predchodcom navrhovateľa 1/ a preto nemožno zistiť, z akého dôvodu odporkyňa dvoma rozhodnutiami z toho istého dňa (
2. apríla 2004) uložila navrhovateľke 2/ povinnosť vrátiť preplatok na vdovskom dôchodku aj

§ 107

aj

§ 112

zákona o sociálnom zabezpečení, čím v skutočnosti uložila navrhovateľke 2/ povinnosť vrátiť ten istý preplatok na dávke dva razy . Zamestnávateľ navrhovateľky 2/, ktorým bol T., a.s. T., ako právny predchodca navrhovateľa 1/ zanikol

1. júna 2004, o čom svedčí záznam Obchodného registra Okresného súdu v Trenčíne vo vl. č. .Z./R. Do dňa jeho zániku rozhodnutie odporkyne z
2. apríla 2004 číslo X. o jeho spoločnej povinnosti s navrhovateľkou 2/ vrátiť preplatok na vdovskom dôchodku navrhovateľky 2/ nenadobudlo právoplatnosť, preto neexistuje pohľadávka na preplatku na jej vdovskom dôchodku, ktorá by mohla prejsť na navrhovateľa 1/, a to ani prípade, keby navrhovateľ prevzal všetky existujúce pohľadávky svojho právneho predchodcu. Navrhovateľ 1/ za prípadné porušenie právnych povinností právneho predchodcu zodpovedať nemôže, hoci právny predchodca navrhovateľa 1/ predpokladaný príjem vdovy

§ 23ods.

2 citovanej vyhlášky oznámil odporkyni až na základe jej výzvy, hlásením doručeným odporkyni 12. júla 2001 (predpokladaný príjem 8 700 Sk mesačne). Hoci by bolo preukázané, že zamestnávateľ nesplnil svoju povinnosť

§ 108ods.

2 zákona o sociálnom poistení a rozhodnú skutočnosť, že navrhovateľka 2/ je poberateľkou vdovského dôchodku v lehote 8 dní odo dňa, keď sa o tejto skutočnosti dozvedel, odporkyni neohlásil predpísaným spôsobom, ale jej predpokladaný príjem oznámil až na základe výzvy odporkyne, nezodpovedá za vznik preplatku na vdovskom dôchodku vdovy za čas od 12. júna 2001 do 11. augusta 2001 vo výške 5 284 Sk lebo navrhovateľ 1/ ho porušením svojich povinností nezavinil. Odporkyňa preto nemohla

§ 110

zákona o sociálnom zabezpečení a

§ 259zákona o sociálnom poistení rozhodnutím z 5.

apríla 2004 číslo X., a tiež rozhodnutím z

1. októbra 2008 číslo X. uložiť navrhovateľke 2/ a navrhovateľovi / ako právnemu nástupcovi 7So/33/2009 5 organizácie T., a.s. T., povinnosť zaplatiť požadovaný preplatok na dávke spoločne a nerozdielne. Treba uviesť, že odporkyňa zúčtovala poberateľke dávky (ako ona sama o tom píše odporkyni v podaní z
2. mája 2004 založenom v administratívnom spise) navyše vyplatenú sumu na vdovskom dôchodku za obdobie od
3. marca 2001 do
4. augusta 2001 s doplatkom na vdovskom dôchodku za obdobie od
5. septembra 2001 do
6. apríla 2002 bez toho, aby k tomu mala zákonný podklad a požadovanú sumu teda navrhovateľke 2/ nevyplatila. Odvolací súd zdôrazňuje, že aj keď zrušená organizácia T. a.s. T nesplnila povinnosť, uloženú jej v § 108 zákona o sociálnom zabezpečení v zákonom stanovenej lehote, ale až na výzvu odporkyne a hoci bola zodpovedná za vzniknutý preplatok

§ 109, alebo § 112 uvedeného zákona, do dňa jej zániku (do 16.

júna 2004) jej povinnosť vrátiť preplatok na dávke nevznikla, lebo rozhodnutie o povinnosti vrátiť preplatok na dávke nenadobudlo právoplatnosť. Za obdobie od

1. marca 2001 do
2. augusta 2001 preto navrhovateľ 1/, ako právny nástupca zrušenej organizácie neprevzal zodpovednosť za preplatok na vdovskom dôchodku navrhovateľky 2/, lebo on ohlasovaciu povinnosť

zákona o sociálnom zabezpečení a vykonávacích predpisov neporušil a povinnosť vrátiť preplatok na dávke mu už odporkyňa nemohla uložiť. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že záväzok nahradiť neprávom vyplatené sumy na dávkach dôchodkového zabezpečenia môže vzniknúť až právoplatnosťou rozhodnutia odporkyne o uložení povinnosti nahradiť neprávom vyplatené sumy na dávkach dôchodkového zabezpečenia, čo sa v danej veci nestalo. V časti, týkajúcej sa trov prvostupňového konania odvolací súd zistil, že krajský súd pri ich určení postupoval v súlade s vyhláškou č. 240/1990 Zb. a vyhláškou č. 591/2005 Z.z., preto jeho rozhodnutie považuje odvolací súd za vecne správne. S poukazom na § 219 OSP sa odvolací súd podrobne znova výpočtom trov konania nezaoberá. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny

§ 219ods.

1 OSP, i keď z iných dôvodov. 7So/33/2009 6 O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd

§ 250kods.

1, druhá veta OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP tak, že navrhovateľom 1/ a 2/ ich náhradu nepriznal, lebo ju nevyčíslili a odporkyňa nárok na náhradu trov konania nemá. P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 20. mája 2010 JUDr. Elena Závadská, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Mária Kráľová