2 O.s.p. a vo vzťahu k ţalovanému 2/
1 O.s.p., o trovách štátu rozhodol
1 O.s.p. a rozhodnutie o poplatkovej povinnosti za ţalobu odôvodnil ustanovením § 4 ods. 2 písm. ch/ a § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. 4 Cdo 152/2010 3 Na odvolanie ţalobkyne a ţalovaného 1/ Krajský súd v Ţiline rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s jeho opravným uznesením vo výroku, ktorým bola ţaloba ţalobkyne voči ţalovanému 2/ zamietnutá a vo výroku, ktorým mu nebola priznaná náhrada trov konania, potvrdil, výrok o povinnosti ţalovaného 1/ zaplatiť súdny poplatok za ţalobu zrušil a ţalovanému 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V ostatných výrokoch v spojení s opravným uznesením napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalovaný 1/ je povinný ţalobkyni zaplatiť sumu 1.799,94 Eur (54.225,- Sk) do troch dní a vo zvyšku ţalobu voči ţalovanému 1/ zamietol, ţalobkyni uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému 1/ náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania vo výške 1.460,98 Eur do troch dní na účet advokáta a uloţil jej povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 71,7 Eur do troch dní. Potvrdzujúci výrok vo vzťahu k ţalovanému 2/ odôvodnil v konaní preukázaným skutkovým stavom,
ktorého ţalovaný 2/ síce porušil právnu povinnosť a cez plnú čiaru predbiehal ďalšie osobné motorové vozidlo, táto skutočnosť však nebola bezprostrednou príčinou vzniku ţalobkyňou uplatnenej škody. Konanie ţalovaného 2/ nebolo priamou príčinou toho, ţe ţalovaný 1/ napriek tomu, ţe ţalovaný 2/ predbiehal iné motorové vozidlo, urobil predbiehajúci manéver.
názoru odvolacieho súdu nebolo moţné dospieť k jednoznačnému záveru, ţe aj v prípade, ak by ţalovaný 1/ nepredbiehal motorové vozidlo ţalovaného 2/, by ţalovaný 2/ zapríčinil svojim manévrom vznik škody na zdraví ţalobkyne. Pokiaľ išlo o výrok, ktorým zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a ţalobu zamietol, odvolací súd odôvodnil svoje rozhodnutie poukazom na ustanovenie § 100 ods. 1 a § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a vznesením námietky premlčania ţalovaným 1/ v odvolacom konaní. Uviedol, ţe ţalobkyňa sa minimálne o tom, kto za škodu zodpovedá, dozvedela v rámci trestného konania vedeného na Okresnom súde v Ţiline, č.k. 5T 610/98 a to právoplatnosťou trestného rozkazu, ktorú tento nadobudol
názoru krajského súdu, kto za škodu zodpovedá, ktorej výška bola stanovená posudkom MUDr. T. o bolestnom) a pri nároku na mimoriadne zvýšenie sťaţenia spoločenského uplatnenia
názoru ţalobkyne súd nesprávne právne posúdil námietku premlčania vznesenú ţalovaným 1/, z ktorého dôvodu jej nepriznal mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaţenia spoločenského uplatnenia a teda návrh v časti zaplatenia sumy 88.197,07 Eur zamietol a následne nesprávne rozhodol o povinnosti ţalobkyne zaplatiť ţalovanému 1/ a štátu, trovy konania. Uviedla, ţe poškodený má
vyhlášky č. 32/1965 Zb. v prípade ujmy na zdraví nárok na odškodnenie za bolesť a sťaţenie spoločenského uplatnenia a ich výška sa určuje
jej § 7 na základe bodového ohodnotenia obsiahnutého v lekárskom posudku, pričom takto určené odškodnenie nemôţe presiahnuť sumu 120.000,- Sk, z toho odškodnenie za bolesť nemôţe presiahnuť sumu 36.000,- Sk. Nad vyhláškou určenú hornú hranicu poškodený nárok na odškodnenie za bolesť ako aj nárok na odškodnenie za sťaţenie spoločenského uplatnenia nemá a mimoriadne zvýšenie môţe priznať len súd. Súdne rozhodnutie má v takomto prípade konštitutívne účinky, t.j. na jeho základe vznikne poškodenému nárok na zvýšenie odškodnenia za bolesť a sťaţenie spoločenského uplatnenia, ktorý tu dovtedy neexistoval. Poukázala na ustanovenie § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
ktorého ak nie je ustanovené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, z čoho je zrejmé, ţe nakoľko právo na mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaţenia spoločenského uplatnenia vznikne aţ súdnym rozhodnutím, ktorým bude poškodenému priznané, nemohlo byť pred svojim vznikom vykonané a teda logicky ani premlčané. Z týchto dôvodov navrhla rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ţalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k dovolaniu ţalobkyne uviedol, ţe právny záver odvolacieho súdu o premlčaní uplatneného nároku je správny a navrhol dovolanie ţalobkyne zamietnuť. Ţalovaný 2/ právo vyjadriť sa k dovolaniu nevyuţil. 4 Cdo 152/2010 6 Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorý je zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či je dovolanie v celom rozsahu prípustné. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd rozsudkom. Dovolanie proti rozsudku je prípustné, pokiaľ je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p) alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Dovolanie je prípustné aj proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, ak odvolací súd vo výroku rozsudku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu a rozsudku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý jednak výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa a ţaloba zamietnutá, jednak výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania medzi ţalobkyňou a ţalovaným 1/ a o trovách konania štátu vo vzťahu k ţalobkyni. Procesnú prípustnosť oboch častí dovolania je potrebné skúmať samostatne. Dovolanie ţalobkyne je procesne prípustné (
1 O.s.p.) v časti smerujúcej proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa a ţaloba zamietnutá. Len v tejto časti mohol dovolací súd pristúpiť k vecnému preskúmaniu napadnutého rozhodnutia. V zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p., môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne 4 Cdo 152/2010 7 rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len
toho, ako ich dovolateľ označil, ale
obsahu tohto opravného prostriedku. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. Dovolateľka ţiadnu z týchto vád nenamietala a jej existencia nevyšla v konaní najavo. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Ani vadu tejto povahy dovolateľka nenamietala a ani dovolací súd jej existenciu z obsahu spisu nezistil. Dovolateľka namieta, ţe zmeňujúci rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právna úprava dovolania vychádza z toho, ţe dovolacím dôvodom
2 písm. c/ O.s.p. je dovolací súd viazaný v tom smere, ţe nemôţe preskúmavať iné právne otázky neţ tie, ktoré boli dovolateľom označené. Aj keď nie je viazaný dovolateľom navrhnutým riešením týchto otázok, pri posudzovaní veci vyplýva pre dovolací súd určité obmedzenie. Názor dovolacieho súdu o správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu sa môţe týkať len tých otázok, ktoré bol oprávnený posudzovať. To znamená, ţe dovolací súd sa vyslovuje o správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu iba z pohľadu dovolacích dôvodov. Záver, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je správne, je preto odôvodnený vtedy, ak právne otázky označené dovolateľom odvolací súd vyriešil v súlade so zákonom. 4 Cdo 152/2010 8 Ţalobkyňa odvolaciemu súdu vytýka, ţe nesprávne vyhovel námietke premlčania nároku uplatneného z dôvodu zvýšenia výšky odškodnenia za bolesť a za sťaţenie spoločenského uplatnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb., pričom poukazuje na ustanovenia § 100 aţ 110 Občianskeho zákonníka. Názor ţalobkyne, ţe právo na mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaţenia spoločenského uplatnenia vznikne aţ súdnym rozhodnutím, ktorým bude poškodenému priznané, a preto nemohlo byť premlčané, nemoţno povaţovať za správny, pretoţe ţalobkyňa zjavne nerozlišuje pojmy „vznik práva“, „uplatnenie práva“ a „právo na plnenie“. Premlčanie je uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul, bez toho, ţe by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môţe čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Právo poškodeného uplatniť nárok na zvýšenie odškodnenia
3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. vzniká poškodenému okamihom, kedy sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za škodu zodpovedá. Zvýšenie náhrady
3 citovanej vyhlášky môţe byť priznané len súdnym rozhodnutím, podmienkou však je, aby toto právo poškodený uplatnil na súde v zákonom stanovenej premlčacej lehote. Na základe súdneho rozhodnutia vzniká potom poškodenému právo a zodpovednému subjektu povinnosť na plnenie, t.j., zaplatiť mimoriadne zvýšenie odškodnenia
3 citovanej vyhlášky.
č. 32/1965 Zb., bolesti a sťaţenie spoločenského uplatnenia spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví (ďalej len „poškodenie na zdraví“) sa odškodňujú jednorázovo.
1 cit. vyhlášky, odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to
zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.
1 cit. vyhlášky, sťaţenie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre ţivotné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho ţivotných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následky"). Odškodnenie za sťaţenie spoločenského 4 Cdo 152/2010 9 uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené moţnosti poškodeného uplatniť sa v ţivote a spoločnosti.
3 cit. vyhlášky, v prípadoch hodných osobitného zreteľa môţe súd odškodnenie za bolesť a za sťaţenie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.
1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
odseku 2 tohto ustanovenia sa najneskoršie právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Zásadne je potrebné vychádzať z toho, ţe jednotlivé nároky na náhradu škody na zdraví sú samostatnými nárokmi, u ktorých beţia samostatné premlčacie doby. Počiatok ich behu je stanovený okamihom, kedy sa poškodený dozvie o škode a zodpovednej osobe. Jedná sa o tzv. subjektívnu premlčaciu dobu, pričom tzv. objektívna premlčacia doba
2 Občianskeho zákonníka sa v prípade nároku na náhradu škody na zdraví neuplatňuje. Počiatok subjektívnej premlčacej doby u práva na náhradu škody sa viaţe na okamţik, kedy poškodený preukázateľne nadobudol vedomosť o tom, ţe mu vznikla škoda a kto za ňu zodpovedá, a nezávisí teda na tom, či a kedy si poškodený zabezpečí dostatok dôkazov alebo kedy sa vytvorí pre neho priaznivejšia procesná situácia na to, aby skutkové okolnosti, o ktorých má vedomosť, mohol v súdnom konaní preukázať. Odvolací súd správne vychádzal z toho, ţe v prípade nároku na odškodnenie za bolesť sa ţalobkyňa dozvedela o škode v čase, kedy sa jej zdravotný stav ustálil a bolo moţné objektívne vykonať bodové ohodnotenie bolesti a od momentu, kedy nadobudla vedomosť aj o osobe zodpovednej za vznik škody, začala beţať subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu za bolesť. Dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie náhrady za sťaţenie spoločenského uplatnenia sa
ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka odvíja odo dňa, kedy sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. V tomto zmysle sa poškodený o škode spočívajúcej v sťaţení spoločenského uplatnenia dozvie v čase, kedy sa 4 Cdo 152/2010 10 po skončení liečby jeho zdravotný stav natoľko ustálil, ţe bolo zistiteľné, či a v akom rozsahu k sťaţeniu jeho uplatnenia v ţivote a v spoločnosti došlo a kedy je moţné na základe skutkových okolností, ktoré má k dispozícii, objektívne vykonať jeho ohodnotenie. Skutkové zistenia, z ktorých vychádzal pri rozhodovaní odvolací (aj prvostupňový) súd sú postačujúce aj pre rozhodnutie dovolacieho súdu. Ako vyplýva z obsahu spisu, ţalobkyňa sa domáhala ţalobou z
3 vyhl. č. 32/1965 Zb. bol 20. augusta 2002 uplatnený po uplynutí premlčacej lehoty a vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany ţalovaného 1/, bol povinný na ňu prihliadnuť. 4 Cdo 152/2010 11 Z uvedených dôvodov je zrejmé, ţe ţalobkyňa v tejto časti neopodstatnene napadla rozsudok odvolacieho súdu, pretoţe ten nespočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) a keďţe neboli zistené ani ďalšie dôvody uvedené v § 241 ods. 2 O.s.p., ktoré by mali za následok v tejto časti nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobkyne v tejto časti
1 O.s.p. zamietol. Dovolanie ţalobkyne smeruje aj proti výroku rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania, ktoré však má povahu uznesenia, i keď je obsiahnuté v rozsudku. Vzhľadom na to treba prípustnosť dovolania proti takémuto výroku posudzovať
ustanovení, ktoré vymedzujú, kedy je prípustné dovolanie proti uzneseniu. Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 139 ods. 1 O.s.p.), alebo proti potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
doslovného znenia § 239 ods. 3 O.s.p. však ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie premetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. Nakoľko v prejednávanej veci bola dovolaním napadnutá aj taká časť rozhodnutia odvolacieho súdu (trovy konania), ktorá spadá pod ustanovenie § 239 ods. 3 O.s.p., dovolanie v tejto časti nie je prípustné a je teda nepochybné, ţe prípustnosť dovolania v tejto časti je zo zákona vylúčená. Vzhľadom k tomu, ţe prípustnosť dovolania v tejto časti nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 239 O.s.p. a ani z ustanovenia § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej 4 Cdo 152/2010 12 republiky dovolanie ako neprípustné
5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v tejto časti odmietol. Úspešnému ţalovanému nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretoţe trovy súvisiace s odmenou jeho zástupcu za vyjadrenie k dovolaniu nepovaţoval za potrebné na účelné bránenie práva, lebo v porovnaní s jeho vyjadreniami v základnom konaní, neobsahovalo ţiadne nové právne významné okolnosti (§ 142 ods. 1 v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 28. februára 2011 JUDr. Eva Sakálová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.