Obsah (8)

§ 38§ 3§ 7§ 23§ 154§ 155§ 156§ 157

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 8Ndc/11/2017 Identifikačné číslo spisu: 3717207902 Dátum vydania rozhodnutia: 25.09.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Oľga Trnková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

§ 38CSP na rozhodnutie o miestnej príslušnosti.

Predloženie veci odôvodnil tým, že hoci právomoc Okresného súdu Považská Bystrica je

čl. 3 písm. a/ Nariadenia RADY (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej len „Nariadenie RADY“) je daná, chýbajú podmienky miestnej príslušnosti, ktorú si nemôže sám svojvoľne určiť. Preto žiadal o určenie, ktorý súd má vec prejednať a rozhodnúť.

1. Navrhovateľ - osoba povinná platiť výživné, t.j. otec plnoletej osoby F. R., bývajúcej v M., podal (
2. augusta 2017) na Okresný súd Považská Bystrica návrh na zrušenie výživného k tomuto plnoletému dieťaťu s tým, že má bydlisko v H.. Okresný súd Považská Bystrica v predkladacej správe poukázal na ustanovenia § 154 CMP a § 156 CMP a bol toho názoru, že v prípade návrhu na zrušenie výživného podaného proti plnoletej osobe, ktorej je výživné platené, sa miestna príslušnosť posudzuje vždy

osoby oprávnenej. Pri výklade ustanovenia § 154 CMP treba vychádzať z toho, že konanie o výživnom sa musí vnímať ako jeden celok. Teda pokiaľ sa hovorí o navrhovateľovi, vždy sa tým myslí osoba oprávnená na výživné, aj keď návrh na zrušenie výživného podáva osoba povinná výživné platiť, ako je to v danom prípade. Vyplýva to aj zo znenia ustanovenia § 156 CMP,

ktorého účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je

návrhu povinná platiť výživné. Navrhovateľ ako osoba oprávnená na výživné má bydlisko v Českej republike. Z uvedeného vyplýva, že hoci právomoc súdu v Slovenskej republike je daná, chýbajú podmienky miestnej príslušnosti. 3.

§ 38

CSP ak ide o spor, ktorý patrí do právomoci súdov Slovenskej republiky, ale podmienky miestnej príslušnosti chýbajú alebo ich nemožno určiť, najvyšší súd určí, ktorý súd spor prejedná a rozhodne. 4.

čl. 3 písm. a/ Nariadenia RADY v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná: a/ súdu

miesta obvyklého pobytu povinného. 5.

§ 3ods.

1 CMP na konanie je miestne príslušný súd, o ktorom to ustanoví tento zákon. 6.

§ 7ods.

1 CMP účastníkom je ten, koho tento zákon za účastníka označuje. 7.

§ 23ods.

1 CMP konanie sa začína na návrh. 8.

§ 154

CMP na konanie vo veciach výživného plnoletých osôb a iných obdobných nárokov je miestne príslušný všeobecný súd navrhovateľa. 9.

§ 155CMP konanie sa začína na návrh.

10.

§ 156

CMP účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je

návrhu povinná platiť výživné. 11.

§ 157

CMP rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery. 12. V danej veci je potrebné vychádzať z ustanovenia § 154 CMP, ktorý precizuje, že na konania vo veciach výživného plnoletých osôb a iných obdobných nárokov je miestne príslušný všeobecný súd navrhovateľa, deklaruje sa tým primárna snaha o nastavenie miestnej príslušnosti v legitímne existujúcej väzbe medzi navrhovateľom a predmetom konania. Keďže účastníkom tohto konania môže byť len fyzická osoba, všeobecným súdom navrhovateľa je súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu trvalého pobytu (§ 14 CSP). V zmysle ustanovenia § 156 CMP, účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je

návrhu povinná platiť výživné. Vzhľadom na vymedzenie okruhu účastníkov v zmysle ustanovení § 154 a nasl. CMP by sa mohlo javiť, že pokrýva len situácie, keď je konanie vyvolané navrhovateľom ako osobou, ktorej svedčí niektorá z vyživovacích povinností, proti subjektu, ktorý je

predpisov hmotného práva povinný z vyživovacej povinnosti, avšak tento záver nemožno považovať za správny. Je potrebné vychádzať primárne z charakteru týchto konaní, teda že ide o „konanie vo veciach výživného plnoletých osôb“, ako aj z ustanovenia § 154 ods. 1 CMP, ktoré vymedzuje predmet týchto konaní ako „vo veciach výživného plnoletých osôb a ďalších obdobných nárokov“. V súlade s jazykovým výkladom predmetného ustanovenia je zrejmé, že tým, že zákonodarca použil spojenie „vo veciach“, mal na mysli nielen určenie vyživovacej povinnosti, ale aj zrušenie alebo zmenu vyživovacej povinnosti. Správnosť tohto záveru potvrdzuje aj dikcia ustanovenia § 157 CMP, keď sa vyhradzuje zmena právoplatného rozhodnutia pri výhrade zmeny pomerov (§ 78 ZoR). Za použitia a aplikácie Čl. 3 ods. 1 CMP tak bude súd postupovať

predmetných ustanovení aj v prípade, ak predmetom konania bude návrh na zmenu alebo zrušenie vyživovacej povinnosti na plnoletú osobu. Definovanie účastníkov, resp. vymedzenie okruhu účastníkov bude následne vychádzať z toho, že navrhovateľom bude osoba, ktorá bola skorším rozhodnutím zaviazaná k plneniu vyživovacej povinnosti, a návrh bude smerovať voči oprávnenému z vyživovacej povinnosti.

1. Najvyšší súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že ak na konanie vo veciach výživného plnoletých osôb a iných obdobných nárokov je miestne príslušný všeobecný súd navrhovateľa, miestna príslušnosť súdu sa určuje vždy na podklade evidovaného trvalého pobytu toho, kto návrh podal. Otec plnoletého dieťaťa ako osoba povinná platiť výživné, t.j. navrhovateľ, ktorý podal návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému synovi na súd prvej inštancie
2. augusta 2017, uviedol v ňom svoje bydlisko v H. Vzhľadom na túto skutočnosť je na prejednanie a rozhodnutie danej veci (vedenej na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp.zn. 8 Pc 30/2017) v zmysle ustanovenia § 154 a nasl. CMP miestne príslušný Okresný súd Považská Bystrica, na ktorý bol aj návrh otca - navrhovateľa podaný.
3. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
4. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.