čl. VI bod 1 zmluvy o predaji časti podniku Stavivá Košice, bola spísaná zápisnica o odovzdaní a prevzatí vecí, zahrnutých do privatizačného majetku, ku ktorej žalobca pripojil súpis vecí a iných majetkových hodnôt, ktoré boli v čase rozhodnutia vlády SR o privatizácii časti podniku zo dňa 13.06.2001 súčasťou predmetnej časti štátneho podniku a ktoré pri podpise zápisnice
vedomostí žalobcu chýbali.
čl. VI bod 1 zmluvy bolo dohodnuté, že do 30 dní od účinnosti zmluvy podpíšu zmluvné strany na základe účtovnej závierky k 01.01.2002 dodatok k zápisnici, ktorým bude jej obsah spresnený. K podpísaniu dodatku zo strany Fondu národného majetku do podania žaloby neprišlo, preto žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť odovzdať žalobcovi kompletnú účtovnú a ďalšiu zákonom predpísanú dokumentáciu, preukazujúcu stav hmotného a nehmotného majetku , peňažných pohľadávok a záväzkov, ako aj práv a povinností z občianskoprávnych, obchodných a pracovnoprávnych, ako aj ostatných právnych vzťahov, týkajúcich sa objektov privatizácie
uznesenia vlády SR č. 527 zo dňa 13.06.2001. Žalobca zároveň žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť odovzdať žalobcovi veci, chýbajúce
zápisnice z 01.01.2002 o odovzdaní predmetnej časti podniku, ktoré žalobca označil ako chýbajúce v písomnom oznámení zo dňa 09.01.
ustanovenia § 20 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby pokladať za chýbajúce, pretože neboli zahrnuté do účtovníctva odovzdávaného majetku. Súd prvého stupňa nemal za preukázané, z čoho presne bola vypočítaná žalobcom zľava z ceny. Veci označené žalobcom ako chýbajúce mali nulovú zostatkovú hodnotu a ich trhová hodnota by bola podstatne nižšia ako suma 3 000 000,- Sk. Dodal, že predmetom predaja časti štátneho podniku nebol majetok časti podniku
účtovnej evidencie k 31.12.1999, ale k 31.12.2001, s čím bol žalobca pri podpise zmluvy oboznámený. Na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 28Cb/89/2002-581 z 05.06.2013 Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol uznesením č. k. 4Obo/51/2013-602 zo dňa 25.11.2014 tak, že tento rozsudok zrušil a vrátil prvostupňovému súdu vec na ďalšie konanie. 6. Krajský súd v Bratislave opätovne vo veci konal a rozhodol napadnutým rozsudkom č. k. 28Cb/89/2002-695 zo dňa 25.05.2016 tak, že žalobu zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd nariadil znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou Expertise, s.r.o. Košice, odbor ekonómia a manažment, ekonomika a riadenie, na zistenie ceny nadobudnutého majetku
zmluvy. Znaleckým skúmaním bolo na súvahovom princípe zistené, že hodnota časti štátneho podniku Stavivá Košice, š.p. Košice, časť Šarišské Lúky, sklad č. 03 v porovnaní k 31.12.1999 a k 31.12.2001 bola znížená o 4 089 000,- Sk brutto. Chýbajúce veci označené žalobcom neboli nájdené v zmluve o predaji časti podniku č. 2115/2001 ale boli nájdené v inej zmluve medzi inými účastníkmi. Z účtovného hľadiska bola ich hodnota nulová hod hoci mohli prinášať ekonomický úžitok. K námietke absolútnej neplatnosti čl. III bod 3 a 4 zmluvy z dôvodu, že je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka súd konštatoval, že predmetom predaja časti štátneho podniku Stavivá Košice š.p. nebol majetok časti podniku
účtovnej evidencie ku dňu 31.12.1999 ale ku dňu 31.12.2001, s čím bol žalobca pri podpise zmluvy oboznámený. Okrem iného žalobca listom zo dňa 6.7.2001 žiadal žalovaného o prehodnotenie výšky kúpnej ceny, čo zo strany žalovaného nebolo zohľadnené a pri podpise zmluvy žalobca akceptoval kúpnu cenu
čl. III bod 1. Súd v tejto súvislosti poznamenal, že výška účtovnej hodnoty privatizovaného majetku nemusí zodpovedať výške kúpnej ceny. Veci zahrnuté žalobcom v zápisnici o prevzatí ako chýbajúce, nie je možné
92/1991Zb. pokladať za chýbajúce, pretože neboli zahrnuté do účtovníctva odovzdávaného majetku, ktorý prešiel
zmluvy a jej príloh na žalobcu a ako vyplýva zo znaleckého posudku, týkali sa inej zmluvy medzi inými zmluvnými stranami. Žalobca na základe záverov znaleckého posudku, ponúkol kúpnu cenu o 5 382 000,- Sk nižšiu, ako bola hodnota vlastného imania predmetnej časti štátneho podniku k 31.12.
súdu neboli za obdobie od 31.12.1999 do mája 2001 vykonané žiadne hospodárske operácie mimo obvyklých a zákonných hospodárskych operácií a podnik v tomto období nezískal žiadne tržby z predaja investičného majetku a predaja materiálu, napriek tomu sa v zmysle znaleckého posudku vypracovaného znaleckou organizáciou Expertise, s.r.o., číslo posudku 2/2016 z 22.01.2016, znížila hodnota zásob určených na predaj spotrebiteľom v období od 31.12.1999 do 31.12.2001 o 2 446 779,63 Sk. Ďalej odvolateľ uviedol, že prvostupňový súd vychádza vo svojom rozhodnutí z čl. III bod 3 a čl. III bod 4 zmluvy o predaji časti podniku Stavivá Košice, pričom aplikáciu týchto zmluvných ustanovení nepovažuje odvolateľ za správnu z dôvodu, že si neuplatňoval právo na zníženie ceny z dôvodu zistenia nesprávnosti pri určení výšky kúpnej ceny (čo vylučuje čl. III bod 3 zmluvy o predaji časti podniku Stavivá Košice) a že žalobca nežiada zľavu z ceny ani z dôvodu chýbajúcich alebo vadných vecí zahrnutých v zápisnici o prevzatí a v jej dodatku (čo vylučuje čl. III bod 4 zmluvy o predaji časti podniku Stavivá Košice). Odvolateľ nesúhlasí ani s postupom prvostupňového súdu, kedy súd na pojednávaní 16.10.2008 uviedol, že využije postup
p. pri posudzovaní primeranej výšky zľavy z ceny
hodnoty úbytku aktív, napokon však žiadnu úvahu
tohto ustanovenia nevykonal, napriek tomu, že
názoru súdu bolo zistenie tejto hodnoty právne významné pre prejednávanú vec. Odvolateľ žiada, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu tak, že návrhu vyhovie a súčasne, aby zaviazal žalovaného na náhradu trov konania. 9. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu ohľadom zníženia hodnoty zásob predajom materiálu spotrebiteľom, ktoré sa nepremietli do tržieb, kde prvostupňový súd uviedol, že prostredníctvom tržieb z predaja zásob a niektorými presunmi medzi strediskami bolo zabezpečované platenie miezd, energií, nájomného, daní a iných záväzkov za všetky strediská. Žalovaný ďalej uviedol, že vzhľadom na to, že podnik Stavivá Košice už v čase privatizácie a pred privatizáciou hospodáril so stratou, zmena jeho majetku sa dala predpokladať, čo zrejme prispelo k tomu, že kúpna cena za predaj štátneho podniku bola takmer o polovicu nižšia ako bola jeho účtovná hodnota. Žalobca sa naviac oboznámil so stavom predávanej časti majetku štátneho podniku Stavivá Košice fyzickou obhliadkou a nahliadnutím do účtovných záznamov a prehlásil, že ho kupuje v stave, v akom sa nachádza. Žalobca
názoru žalovaného nepreukázal z čoho presne vypočítal ním požadovanú zľavu a požadovaná zľava nemôže byť považovaná za primeranú, keďže predstavuje takmer polovicu kúpnej ceny. 10. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj najvyšší súd) ako súd odvolací (§ 470 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej tiež C. s. p. ) po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote
1 C. s. p., oprávnenou osobou (§ 359 C. s. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu namietaných dôvodov odvolania (§ 379 a 380 C. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok prvostupňového súdu potvrdil. 11. Odvolanie žalovaného bolo podané dňa 28.06.2016. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý upravuje postup súdu pri prejednávaní a rozhodovaní sporov.
1 C. s. p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania, začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 12.
2 C. s. p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku, zostávajú zachované. V zmysle citovaného ustanovenia ako aj čl. 2 ods. 1 a 2 základných princípov, na ktorých je Civilný sporový poriadok postavený, odvolací súd posudzoval odvolanie žalovaného
zákona, účinného v čase jeho podania (§ 201 a nasl. O. s. p.).
2 písm. a/, d/ a f/ O. s. p., t. j. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., konkrétne žalobca označil § 221 ods. 1 písm. f/, a teda účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, ďalej súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 15. Súd
odvolateľa na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, kedy
znaleckého posudku vypracovaného znaleckou organizáciou Expertise, s.r.o., číslo posudku 2/2016 z 22.01.2016 bola znížená hodnota zásob určených na predaj spotrebiteľom v období od 31.12.1999 do 31.12.2001 o 2 446 779,63,- Sk, uvedené sa však nepremietlo do tržieb z predaja investičného majetku a predaja materiálu. Súd prvej inštancie správne zistil, že na základe kontroly hospodárenia a kontroly presunu majetku Stavivá Košice š.p., ktorá bola nariadená ministrom výstavby a regionálneho rozvoja SR, za obdobie od 31.12.1999 do mája 2001 neboli vykonané žiadne hospodárske operácie mimo obvyklých a zákonných hospodárskych operácií a kontrolná skupina nezistila žiaden presun majetku medzi už predanými časťami podniku a neprivatizovanou časťou podniku. Z listu ministra výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 18.10.2001 je zrejmé, že okrem iného aj z tržieb zo zásob boli uhrádzané záväzky podniku, zabezpečená funkčnosť a chod podniku, platenie daní, nájomného a energií. V zmysle záverov predmetnej kontroly je možné konštatovať, že uvedené zníženie hodnoty zásob nie je výsledkom neoprávneného nakladania a speňažovania predmetných zásob, ale bežných postupov pri zabezpečovaní riadneho chodu podniku. 16. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak aplikoval síce správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo zo správnych skutkových zistení vyvodil nesprávne právne závery. Dôvodnosť tohto odvolacieho dôvodu (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.) vidí odvolateľ v nesprávnom použití ustanovení zmluvy o predaji časti podniku Stavivá Košice, ktoré sa na daný prípad aplikovať
názoru odvolateľa nemali, keďže žalobca v konaní nežiada zľavu z ceny z dôvodu chýbajúcich veci. 17.
1, 2 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších zmien a doplnkov, v zápisnici o prevzatí (§ 19 ods. 1) sa uvedú chýbajúce a vadné veci. Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, za chýbajúce sa považujú veci, ktoré neboli odovzdané nadobúdateľovi, hoci
účtovníctva majú byť súčasťou odovzdávaného majetku. Pri posudzovaní vadnosti vecí sa prihliadne na ich schopnosť slúžiť prevádzke podniku a na dobu ich používania
účtovných záznamov. Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je nadobúdateľ oprávnený za chýbajúce alebo vadné veci zahrnuté do zápisnice o prevzatí požadovať primeranú zľavu. 18. K uvedenému odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne zistený skutkový stav posúdil
92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších zmien a doplnkov, keď konštatoval, že veci zahrnuté žalobcom v zápisnici o prevzatí nemožno pokladať za chýbajúce, pretože neboli zahrnuté do účtovníctva odovzdávaného majetku, ktorý prešiel
zmluvy a jej príloh na žalobcu a nárok na poskytnutie zľavy uplatnený žalobou nepriznal. Žalobca v žalobe doručenej Krajskému súdu v Bratislave dňa 25.09.2002 jasne v petite uvádza, že žiada, aby súd zaviazal žalovaného na odovzdanie žalobcovi kompletnej účtovnej a ďalšej zákonom predpísanej dokumentácie spolu s vecami chýbajúcimi
zápisnice z 01.01.2002 o odovzdaní a prevzatí vecí zahrnutých do privatizovaného majetku časti štátneho podniku Stavivá Košice, ktoré žalobca označil ako chýbajúce vo svojom písomnom oznámení, eventuálne v prípade faktickej nemožnosti plnenia, žiada poskytnutie primeranej zľavy z ceny. Na pojednávaní dňa 05.04.2005 v konaní pred prvoinštančným súdom žalobca predložil zmenu petitu žaloby, v ktorej okrem iného uviedol že žalovaný bol povinný odovzdať žalobcovi ako kupujúcemu veci zahrnuté do predaja a navrhoval pripustiť zmenu petitu tak, aby súd zaviazal žalovaného z titulu zľavy z ceny
zmluvy o predaji časti podniku Stavivá Košice zaplatiť žalobcovi 3 000 000 Sk. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 31.10.2005 č. k. 28Cb/89/2002-304, pripustil zmenu návrhu. Žalobca sa teda na základe podanej žaloby domáhal odovzdania chýbajúcej dokumentácie a chýbajúcich vecí, eventuálne žiadal zaplatenie zľavy z ceny v prípade faktickej nemožnosti plnenia, neskôr žalobca na základe zmeny žalobného návrhu upustil od formulácie petitu, tak ako bola uvedená v žalobe doručenej Krajskému súdu v Bratislave dňa 25.09.2002 a žiadal zaplatenie zľavy z ceny, rovnako však na základe chýbajúcich vecí zahrnutých do zápisnice o odovzdaní a prevzatí veci z 01.01.2002. Z uvedeného je teda zrejmé, že prvostupňový súd správne zistený skutkový stav posúdil
ustanovenia § 20 zákona č. 92/1991 Zb. a zľavu z ceny žalobcovi s prihliadnutím na obsah zmluvy nepriznal. 19. Odvolateľ neuviedol v čom presne videl odvolací dôvod spočívajúci vo vade konania
1 písm. f/ O. s. p. (§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p.), a síce účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Odvolací súd uvedenú vadu konania v postupe súdu nezistil, predo tento uplatnený odvolací dôvod vyhodnotil ako nedôvodný.
p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a/ až n/ (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť
ods. 1 neplatí, ak je:
druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.)
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.