Obsah (10)

§ 6§ 9§ 10§ 5§ 12§ 23§ 46§ 47§ 53§ 59

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Sžo/179/2015 Identifikačné číslo spisu: 1014201063 Dátum vydania rozhodnutia: 23.08.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Elena Kováčová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR

§ 6ods.

2 zákona č. 377/2004 Z. z. zakazuje sa predávať tabakové výrobky a výrobky, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak osobám mladším ako 18 rokov.

§ 6ods.

3 zákona č. 377/2004 Z. z. každý, kto predáva tabakové výrobky a výrobky, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak, je povinný odoprieť ich predaj osobe, ktorá je mladšia ako 18 rokov.

§ 9ods.

1 zákona č. 377/2004 Z. z. kontrolu dodržiavania tohto zákona sú povinné vykonávať tieto kontrolné orgány:

1. a)Slovenská obchodná inšpekcia,
2. b)Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky,
3. c)orgány štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva (ďalej len "orgány verejného zdravotníctva"),
4. d)obec,
5. e)prevádzkovatelia železničnej, autobusovej a ostatnej pravidelnej osobnej dopravy,
6. f)Policajný zbor.

§ 10ods.

2 zákona č. 377/2004 Z. z. Slovenská obchodná inšpekcia uloží pokutu od 331 eur do 6 638 eur fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá nerešpektuje zákaz alebo obmedzenie predaja tabakových výrobkov a výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak, podľa § 6.

§ 5ods.

1 zákona č. 128/2002 Z. z. kontrolu vnútorného trhu vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia prostredníctvom inšpektorov, ktorí sú zamestnancami Slovenskej obchodnej inšpekcie.

§ 5ods.

3 zákona č. 128/2002 Z. z. Slovenská obchodná inšpekcia je na základe predchádzajúceho písomného súhlasu zákonného zástupcu maloletej osoby oprávnená vykonať kontrolu dodržiavania zákazu predaja a povinnosti odopretia predaja podľa osobitného predpisu za prítomnosti maloletej osoby.

§ 12zákona č.

128/2002 Z. z. na konanie podľa tohto zákona sa použije všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 23ods.

1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.

§ 23ods.

3 správneho poriadku správny orgán je povinný urobiť opatrenie, aby sa postupom podľa odsekov 1 a 2 nesprístupnila utajovaná skutočnosť, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, obchodné tajomstvo alebo neporušila zákonom uložená alebo uznaná povinnosť mlčanlivosti.

§ 46

správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

§ 47ods.

1 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

§ 47ods.

2 správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

§ 47ods.

3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

§ 53

správneho poriadku proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal.

§ 59ods.

2 správneho poriadku ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Ako vyplýva z ustanovenia § 6 ods. 2 zákona č. 377/2004 Z. z., predaj tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov je zakázaný, pričom kontrolou dodržiavania tohto zákazu je okrem iných orgánov zákonom zmocnená aj Slovenská obchodná inšpekcia, ktorá kontrolu vnútorného trhu vykonáva prostredníctvom inšpektorov, ktorí sú jej zamestnancami. Povaha kontroly dodržiavania § 6 ods. 2 zákona č. 377/2004 Z. z. je priamo závislá od povahy zákazu v ňom ustanoveného. Rešpektovanie zákazu predaja tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov je reálne možné skontrolovať iba tak, že v rámci kontroly je vykonaný pokus nákupu tabakových výrobkov priamo osobou mladšou ako 18 rokov. Za týmto účelom bolo do zákona č. 128/2002 Z. z. inkorporované vyššie citované ustanovenie § 5 ods. 3, a to zákonom č. 142/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, účinným od

1. júla
2. Cieľom tejto zákonnej úpravy bolo umožniť Slovenskej obchodnej inšpekcii reálne naplnenie jej zákonných povinností. Žalobca namieta, že doslovné znenie ustanovenia § 5 ods. 3 zákona č. 128/2002 Z. z. umožňuje len prítomnosť maloletej osoby pri kontrole predaja tabakových výrobkov, nie však aktívnu účasť vo forme vykonania nákupu. Najvyšší súd Slovenskej republiky k tomu uvádza, že len samotná prítomnosť maloletej osoby pri kontrole by bola neúčelná a postrádala by akýkoľvek zmysel. Úmyslom zákonodarcu bolo umožniť reálnu kontrolu predaja tabakových výrobkov a formálny spôsob vykonania tejto kontroly zastrešiť zákonným rámcom. Vzhľadom na to, že jediným možným spôsobom preverenia dodržiavania zákazu ustanoveného v § 6 ods. 2 zákona č. 377/2004 Z. z. je nákup tabakových výrobkov osobou mladšou ako 18 rokov (keďže je zakázaný predaj tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov), potom je nepochybné, že umožnením prítomnosti maloletej osoby pri kontrole nemohol mať zákonodarca na mysli nič iné, ako umožniť realizáciu kontrolného nákupu samotnou maloletou osobou. Najvyšší súd, rovnako ako krajský súd konajúci vo veci, konštatuje, že žalovaný pri vykonaní kontroly dodržal zákonný postup a splnenie podmienky uvedenej v § 5 ods. 3 zákona č. 128/2002 Z. z. je preukázané. Predchádzajúci písomný súhlas zákonného zástupcu maloletej osoby, ktorá vykonala kontrolný nákup, bol udelený a je uložený v zapečatenej obálke v administratívnom spise. Písomný súhlas bol nepochybne daný vopred (pred uskutočnenou kontrolou), a to dňa
3. júla
4. Najvyšší súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že inšpektori mali priamo pri kontrole preukázať, že majú k dispozícii súhlas zákonného zástupcu maloletej osoby, ktorej boli cigarety odpredané. Takáto povinnosť im z právneho predpisu nevyplýva a nie je daná oprávnenosť takejto požiadavky z hľadiska naplnenia zákonnej formy vykonanej kontroly. Identifikácia maloletej osoby v inšpekčnom zázname (B. F. vo veku 13 rokov) je zhodná s jej identifikáciou v udelenom písomnom súhlase zo
5. júla 2013 a neexistuje dôvod mať pochybnosti o tom, že kontrolný nákup vykonala uvedená maloletá osoba. Pochybnosti v tomto zmysle nevyslovili ani osoby prítomné pri kontrole na strane kontrolovaného subjektu. Najvyšší súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu, že Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj (ako správny orgán prvého stupňa) nemá spôsobilosť na uzatvorenie zmluvy o poskytnutí súhlasu podľa § 5 ods. 3 zákona č. 128/2002 Z. z. bez splnomocnenia štatutárneho zástupcu Slovenskej obchodnej inšpekcie. Orgánom štátnej správy zriadeným na základe zákona je Slovenská obchodná inšpekcia, ktorá sa člení na Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave a inšpektoráty Slovenskej obchodnej inšpekcie (pre Bratislavský kraj, Trnavský kraj, Trenčiansky kraj, Nitriansky kraj, Žilinský kraj, Banskobystrický kraj, Prešovský kraj a Košický kraj). To, že sú inšpektoráty Slovenskej obchodnej inšpekcie podriadené Ústrednému inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie, neznamená, že nedisponujú právnou subjektivitou. Vzhľadom na to, že inšpektorát je ako správny orgán prvého stupňa oprávnený samostatne rozhodovať pri kontrole vnútorného trhu a ukladať aj sankcie, či opatrenia v súvislosti s vykonávanou kontrolou, potom je nespochybniteľné, že tento orgán má aj právomoc zabezpečiť si splnenie podmienok pre výkon kontroly, ktorou je aj súhlas podľa § 5 ods. 3 zákona č. 128/2002 Z. z. Pokiaľ ide o zákonné náležitosti výroku rozhodnutia žalovaného a v tejto súvislosti vyslovenú námietku žalobcu o chýbajúcej konkretizácii skutku, najvyšší súd s poukazom na citované ustanovenia § 59 ods. 2 správneho poriadku uvádza, že spôsob rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu je ustanovený priamo v zákone a z jeho znenia možno priamo odvodzovať aj znenie výroku rozhodnutia vydaného odvolacím správnym orgánom vo veci samej. Jedným z možných spôsobov rozhodnutia v odvolacom konaní je zamietnutie odvolania a potvrdenie napadnutého rozhodnutia, tak ako to bolo aj v prejednávanej veci. Rozhodnutie žalovaného bolo vydané vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj a z jeho výroku malo byť v zmysle správneho poriadku zrejmé to, či napadnuté rozhodnutie ruší, mení alebo potvrdzuje. Táto zákonná požiadavka bola v prejednávanej veci jednoznačne splnená. Ak druhostupňový správny orgán napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdzuje (tak ako tomu bolo v prejednávanej veci), znamená to, že jednoznačne platí výrok prvostupňového rozhodnutia, z ktorého má byť zrejmé rozhodnutie správneho orgánu vo veci samej (v prejednávanej veci je to uloženie sankcie za zistené porušenie zákona). Výrok prvostupňového rozhodnutia Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj je konkrétny a určitý (jeho formálne nedostatky nenamietal ani žalobca) a ako taký sa potvrdením rozhodnutia Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj v celosti stáva materiálnou súčasťou druhostupňového rozhodnutia žalovaného. Požiadavka žalovaného, aby aj výrok druhostupňového rozhodnutia obsahoval konkretizáciu skutku, za ktorý bola žalobcovi uložená sankcia, je neopodstatnená, bez opory v normatívnej právnej úprave. K návrhu žalobcu, aby najvyšší súd postupom v zmysle § 250j ods. 5 O.s.p. zmenil napadnuté rozhodnutie žalovaného tak, že zníži výšku uloženej sankcie na sumu 331 eur, najvyšší súd uvádza, že v prvom rade bolo v súlade s koncentračnou zásadou povinnosťou žalobcu uviesť všetky dôvody nezákonnosti ako aj konečný návrh vo veci v žalobe, resp. v lehote podľa § 250b O.s.p. Žalobca, ktorý je v konaní kvalifikovane právne zastúpený advokátom, v žalobe ani v celom priebehu konania na krajskom súde nespochybnil zákonnosť a správnosť postupu pri určovaní výšky pokuty. Najvyšší súd nepovažoval za preukázané dôvody na zmenu rozhodnutia o výške pokuty, ktorá bola stanovená na základe dostatočne odôvodnenej správnej úvahy, a ktorá nevybočila z medzí a hľadísk ustanovených zákonom (§245 ods. 2 O.s.p.). Námietku nesprístupnenia zmluvy o udelení súhlasu zákonným zástupcom v nadväznosti na všeobecne formulované spochybnenie zákonnosti výsledkov kontroly nepovažoval najvyšší súd vzhľadom na uvedené za právne relevantnú. Po preskúmaní veci najvyšší súd zhodne so závermi krajského súdu konštatuje, že postup a rozhodnutie žalovaného správneho orgánu bol v súlade so zákonom, rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov sú určité a náležite odôvodnené a v konaní neboli zistené dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného. Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/134/2014-36 z
6. mája 2015 podľa § 250ja ods. 3 vety druhej v spojení s § 219 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods.1, veta prvá O.s.p a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi náhradu trov tohto konania nepriznal, pretože v tomto konaní nebol úspešný. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. (§ 246c O.s.p.)