Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Cdo/155/2016 Identifikačné číslo spisu: 2112216635 Dátum vydania rozhodnutia: 26.09.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Martin Vladik Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:2112216635.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu H., bývajúceho v O., zastúpeného JUDr. Jánom Hudobom, advokátom v Sliači, Lipová 1094/11, proti žalovanej U. rod. S. bývajúcej v O., zastúpenej JUDr. Tiborom Elzerom, advokátom v Nových Zámkoch, Hlavné námestie 7, o zaplatenie 11 268 Eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 15 C 15/2012, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z
- januára 2016 sp. zn. 23 Co 36/2015, takto rozhodol: Dovolanie o d m i e t a. Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie
- Okresný súd Trnava (ďalej iba „súd prvej inštancie") rozsudkom z
- augusta 2014 č. k. 15 C 15/2012-71 zamietol žalobu žalobcu o 11 268 Eur s prísl. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania vo výške 1 197,42 Eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku k rukám JUDr. Tibora Elzera, právneho zástupcu žalovanej.
- Krajský súd v Trnave (ďalej iba „odvolací súd") na odvolanie žalobcu proti vyššie uvedenému rozhodnutiu rozsudkom z
- januára 2016 sp. zn. 23 Co 36/2015 pripustil späťvzatie, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil v časti 7 393 Eur. V ostatnej časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Žalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.
- Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Uplatnil dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., keďže rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, ktoré malo za následok nesprávne rozhodnutie. Za odňatie možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), považoval aj postup odvolacieho súdu, ktorý sa prejavil samotným rozhodnutím vo veci. Namietal, že rozsudky oboch súdov sú nesprávne a žiadal, aby dovolací súd rozsudok okresného aj krajského súdu zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Trnava na ďalšie konanie.
- Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu žalobcu navrhla, aby dovolací súd dovolanie zamietol, nakoľko nie sú dané dôvody ani také vady konania, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd") ako súd dovolací [(§ 35 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP")], po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ CSP).
- Vzhľadom k tomu, že dovolanie žalobcu bolo podané pred
- júlom 2016, za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 CSP (na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované), a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 a § 238 O.s.p.
- Predmetné dovolanie by bolo prípustné iba ak by v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p. Dovolateľ procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. nenamietal a ich existencia ani nevyšla v dovolacom konaní najavo; nebola preukázaná ani žalobcom (dovolateľom) namietaná vada konania podľa ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.
- Žalobca vyvodzoval procesnú vadu konania vymenovanú v ustanovení § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. z postupu odvolacieho súdu, ktorý sa prejavil samotným rozhodnutím vo veci.
- Dovolací súd nezistil nesprávnosť postupu oboch stupňov súdov a teda ani existenciu vady zmätočnosti v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. Žalobcovi preto nebola odňatá možnosť konať pred súdom.
- Pokiaľ žalobca namietal, že postup súdu a jeho skutkové závery pre rozhodnutie neboli správne, neúplné, dovolací súd uvádza, že v prípade neúplnosti alebo nesprávnosti skutkových zistení a skutkových záverov nejde o nedostatok, ktorý by bol v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky považovaný za dôvod zakladajúci procesnú vadu konania v zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. (obdobne tiež R 42/1993, R 37/1993, R 125/1999, R 6/2000 a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napríklad sp. zn. 2 Cdo 130/2011, 3 Cdo 248/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011 a 7 Cdo 38/2012).
- Žalobca tiež namietal, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
- Nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá (viď tiež R 54/2012 a viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014). Nejde totiž o vadu konania, ktorá bola uvedená v § 237 ods. 1 O.s.p., ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 238 alebo § 239 O.s.p. ako zakladajúci prípustnosť dovolania.
- Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania žalobcu nemožno vyvodiť z ustanovení § 238 O.s.p., ani z ustanovenia § 237 O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie žalobcu podľa § 447 písm. c/ CSP ako procesne neprípustné odmietol.
- Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP). O výške náhrady trov dovolacieho konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
- Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
- Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.