2 písm. d/ a e/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP") zrušil rozhodnutie Krajského lesného úradu Košice č. 2012/00324-2 zo dňa 18.09.2012, ako aj rozhodnutie Obvodného lesného úradu Michalovce č. 2012/00168-Ga zo dňa 22.06.2012, ktorým boli
1 zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve (ďalej len „zákon č. 23/1962 Zb.") schválené predložené zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva medzi Q. C. - I., Q. XXX ako nájomcom a prenajímateľmi, uvedenými vo výrokovej časti uvedeného rozhodnutia Obvodného lesného úradu Michalovce o postúpení výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri č. XX D.. Zároveň krajský súd priznal žalobcom náhradu trov konania v sume 1.136,66 Eur a pribratému účastníkovi právo na náhradu trov konania nepriznal. Krajský súd v odôvodnení rozsudku diferencoval žalobné námietky hmotnoprávneho obsahu vzťahujúce sa na rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov uvádzané žalobcami v 1. a 2. rade a procesnoprávnymi námietkami uvádzanými žalobcami v 3. a 4. rade, s ktorými
ich tvrdení správne orgány nekonali ako s účastníkmi konania, čím zásadným spôsobom porušili ich procesné práva. Vo vzťahu k žalobným námietkam žalobcov v
názoru krajského súdu boli v administratívnom konaní ukrátení na svojich procesných právach. Krajský súd sa nestotožnil s argumentáciou právneho predchodcu žalovaného (Krajský lesný úrad Košice),
ktorej „aj keď žalobcovia v
názoru krajského súdu neučinil rozdiel medzi procesnými právami účastníka konania a hmotnoprávnymi možnosťami vyplývajúcimi účastníkom správneho konania zo zákona č. 23/1962 Zb., ktorý sa na účastníkov konania vzťahuje v preskúmavanej právnej veci. Krajský súd poukázal na údaje vyplývajúce z katastra nehnuteľností,
ktorých je preukázané, že žalobcovia v
tohto zákona nerešpektovať procesné práva účastníkov konania vyplývajúce z dotknutých ustanovení správneho poriadku. Účastník konania má mať aj v rámci právnej procedúry a
23/1962 Zb. v prvom rade zabezpečenú procesnoprávnu možnosť zákonom predpísaným spôsobom sa dozvedieť o začatí správneho konania a o tom, že v jeho priebehu si tak môže uplatniť všetky práva hmotnoprávnej a procesnoprávnej povahy vyplývajúce z daného obsahu a charakteru administratívneho konania. V tejto súvislosti krajský súd dôvodil definíciou účastníkov konania
1 správneho poriadku. Vo vzťahu k žalobným námietkam poukazujúcim na nezohľadnenie relevantných právnych kritérií vzťahujúcich sa na osobu nájomcu Q. C. - I., Q. XXX, u zmlúv schválených správnym orgánom prvého stupňa krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na § 2 ods. 2, § 4, § 14 ods. 2 a 3 a § 16 zákona č. 23/1962 Zb. a uviedol, že povinnosť primeranej aplikácie § 4 uvedeného zákona pre posúdenie možnosti prenajať výkon práva poľovníctva fyzickej osobe obsahuje pri postupe správneho orgánu
1, druhá veta, zákona č. 23/1962 Zb. povinnosť správneho orgánu podrobne skúmať spôsobilosť danej fyzickej osoby pre výkon práva poľovníctva tak, aby bol zabezpečený dôsledne a kvalitným spôsobom výkon práv a povinností súvisiacich s právom poľovníctva, ako to vyplýva z § 1 zákona č. 23/1962 Zb. Krajský súd zastával názor, že správne orgány oboch stupňov pri posudzovaní právnych podmienok pre schválenie zmlúv o nájme výkonu práva poľovníctva
1 zákona č. 23/1962 Zb. nebrali dostatočne do úvahy právne záväzný názor obsiahnutý v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžo/41/2010 zo dňa 15.03.2011, ako aj zákonné kritériá vyplývajúce z uvedených ustanovení zákona č. 23/1962 Zb., a tým svoje rozhodnutia ani náležite neodôvodnili presvedčivým a právne vyčerpávajúcim spôsobom. Krajský súd predovšetkým poukázal na zmluvu o výkone práva poľovníctva uzavretú medzi subjektom Lesy SR, š.p. ako prenajímateľom a Q. C. - I., ako nájomcom. Medzi účastníkmi
názoru krajského súdu nebolo sporné, že v čase uzatvárania predmetnej zmluvy navrhovateľ nemal platný poľovný lístok, a teda ani nemohol zákonným spôsobom nadobudnúť práva a povinnosti upravené zákonom č. 23/1962 Zb. Argumentácia správnych orgánov poukazujúcu na následnú procedúru schvaľovania predmetných zmlúv, keď v čase začatia správneho konania už bol Q. C. držiteľom platného poľovného lístka na danom závadnom právnom stave týkajúcom sa predmetnej zmluvy
názoru krajského súdu nič nezmenila. S poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka krajský súd dôvodil, že neplatnosť právneho úkonu (predmetnej zmluvy) nie je možné právne „zhojiť" následným nadobudnutím oprávnenia účastníka daného právneho úkonu pre práva a povinnosti, ktoré v čase uzatvorenia zmluvy nadobudnúť nemohol.
názoru krajského súdu bolo povinnosťou správnych orgánov oboch stupňov v súlade s obsahom rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/5373/2010-119 zo dňa 16.02.2012 a tiež vyššie uvedeným uznesením najvyššieho súdu sa danou hmotnoprávnou otázkou dôsledne zaoberať a administratívne rozhodnutia podrobne odôvodniť v naznačenom smere. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd
1 OSP tak, že žalobcom, ktorí boli v konaní úspešní, priznal právo na náhradu trov konania. O trovách konania pribratého účastníka konania krajský súd rozhodol aplikujúc § 246c ods. 1 prvá veta OSP postupom
OSP a s poukazom na neúspech pribratého účastníka v súdnom preskúmavacom konaní. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal pribratý účastník v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby najvyšší súd zmenil rozsudok krajského súdu a žalobu zamietol alebo napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Pribratý účastník sa cítil byť dotknutý na svojich právach napadnutým rozsudkom a mal za to, že druhostupňový správny orgán sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými náležitosťami, ktoré mu boli vytýkané predchádzajúcimi súdnymi rozhodnutiami v danej veci a rozhodol v súlade so zákonom, keď opätovne potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o schválení zmlúv o nájme výkonu práva poľovníctva
1 zákona č. 23/1962 Zb. Zastával názor, že vzhľadom na nejednoznačnosť právneho predpisu v čase uzavretia nájomných zmlúv ohľadom spôsobilosti nájomcu na uzavretie nájomných zmlúv za účelom vytvorenia poľovného revíru nie je možné neskorším extenzívnym výkladom spochybniť jeho spôsobilosť, nakoľko právny predpis v čase uzavretia nájomných zmlúv jednoznačne neurčil kritériá spôsobilosti. Poukázal na to, že či už označený pod obchodným menom SHR s uvedením IČO bol spôsobilý na uzavretie nájomnej zmluvy a ako fyzická osoba disponoval s platným poľovným lístkom, keďže v rozhodnom čase mohol poľovný lístok získať len ako fyzická osoba. Zdôraznil, že v čase rozhodnutia o schválení nájomných zmlúv bezpochyby disponoval so všetkými oprávneniami a mal spôsobilosť k užívaniu poľnohospodárskych pozemkov, ktoré boli súčasťou poľovného revíru. Ďalej pribratý účastník poukázal na § 139 Občianskeho zákonníka a v tejto súvislosti na rozhodovanie o nájme poľnohospodárskych pozemkov ako spoločnej veci. Mal za to, že vytýkané formálne porušenie právnych predpisov voči menšinovým spoluvlastníkom nehnuteľností nemá na vec žiadny vplyv, lebo ak spoluvlastníci s nadpolovičnou väčšinou rozhodnú o spoločnej veci, je to záväzné aj pre menšinových spoluvlastníkov. Čiže aj bez súhlasu žalobcov v
2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania
1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania,
2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods.1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 23. augusta 2017
1 veta prvá OSP. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP). V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje
ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP). Z obsahu pripojeného súdneho a administratívneho spisu vyplýva, že žiadosťou doručenou Obvodnému lesnému úradu v Michalovciach dňa 27.08.2009 právny subjekt - Q. C., samostatne hospodáriaci roľník, Q. XXX, požiadal o schválenie nájomných zmlúv
1 zákona č. 23/1962 Zb., uzavretých v období od 15.05.2007 do 28.08.2009, na výkon práva poľovníctva v poľovnom revíre č. XX D., uzavretých medzi ním ako nájomcom a v žiadosti uvedenými prenajímateľmi. O uvedenej žiadosti rozhodol Obvodný lesný úrad v Michalovciach rozhodnutím č. 2009/00532/4-Fer zo dňa 07.10.2009 tak, že predmetné zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva schválil. Po odvolaní žalobcu v
1 zákona č. 23/1962 Zb. Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s obsahom a dôvodmi odvolania proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Košiciach, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu, vychádzajúc z ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním najvyšší súd stotožnil v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne, a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty v prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku k námietkam žalobcu uvedených v odvolaní dopĺňa nasledovné:
1 a 2 zákona č. 23/192 Zb. právo poľovníctva je súhrn práv a povinností zver cieľavedome chovať a chrániť, loviť ju, ulovenú alebo inak usmrtenú zber si privlastňovať, zbierať zhody parožia a vajcia pernatej zveri. Právo poľovníctva patrí vlastníkovi pozemku; vykonávať ho možno len
tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie.
1 zákona č. 23/1962 Zb. občania s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorí majú platné poľovné lístky, môžu vytvárať poľovnícke združenia alebo iné poľovné spoločnosti (ďalej len "poľovnícke združenia") na to, aby spoločne vykonávali v poľovných revíroch právo poľovníctva. Poľovnícke združenie je právnickou osobou.
1 zákona č. 23/192 Zb. o výkone práva poľovníctva rozhoduje vlastník poľovných pozemkov uznaných za poľovný revír, ak ide o poľovné pozemky toho istého vlastníka (ďalej len "vlastník poľovného revíru"), alebo vlastníci poľovných pozemkov zlúčených alebo pričlenených do uznaného poľovného revíru (ďalej len "vlastníci spoločného poľovného revíru").
2 zákona č. 23/1962 Zb. vlastník poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu právo poľovníctva vykonávať sami (§ 2 ods. 2), alebo môžu tento výkon za odplatu prenajať (§ 16). Pri nájme výkonu práva poľovníctva je jeho súčasťou oprávnenie vstupovať v nevyhnutnej miere na poľovné pozemky.
3 zákona č. 23/1962 Zb. výkon práva poľovníctva možno prenajať poľovníckemu združeniu (§ 4) alebo inej právnickej alebo fyzickej osobe, pre ktoré platí § 4 primerane.
1 zákona č. 23/1962 Zb. zmluva o posúdení výkonu práva poľovníctva musí sa uzavrieť písomne na čas 10 rokov. Pre platnosť tejto zmluvy, jej zmenu alebo predĺženie treba schválenie okresného národného výboru (pozn.: prvostupňový správny orgán).
1 správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Pojem účastník konania patrí ku kľúčovým pojmom správneho poriadku, pretože prostredníctvom tohto subjektu dochádza v správnom konaní k individualizácii abstraktných vzťahov upravených v hmotnoprávnych predpisoch. Legálna definícia účastníka konania v správnom poriadku je formulovaná relatívne široko, aby postihla čo najširší okruh subjektov, ktorých sa môže správne konanie dotknúť. Účastník konania je predovšetkým definovaný kombináciou troch všeobecných kritérií. V každom prípade je znakom účastníka konania hmotnoprávny pomer fyzickej osoby alebo právnickej osoby k veci, ktorá je predmetom konania. Správny poriadok priznáva postavenie účastníka každému, kto spĺňa procesné predpoklady, bez ohľadu na to, či v skutočnosti spĺňa aj materiálne predpoklady. V danom prípade je nesporné, že žalobcovia v
názoru najvyššieho súdu krajský súd o otázkach, ktoré boli dôvodom na podanie žaloby, nerozhodol svojvoľne a nezákonne a keďže najvyšší súd nezistil dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku, považujúc jeho odôvodnenie za logické, jasné a zrozumiteľné a nezistil v tomto rozhodnutí rozpor so zákonom, rozsudok krajského súdu
3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd
1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V zmysle § 250k ods. 1 OSP na náhradu trov úspešných žalobcov je možné zaviazať len žalovaného a keďže odvolacie konanie nebolo začaté na základe odvolania podaného z jeho strany, najvyšší súd považoval túto procesnú situáciu za dôvod pre nepriznania náhrady trov odvolacieho konania. Pribratému účastníkovi ako neúspešnému odvolateľovi náhrada trov odvolacieho konania zo zákona neprináleží. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.