Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 7Cdo/106/2017 Identifikačné číslo spisu: 1113222609 Dátum vydania rozhodnutia: 23.08.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Lubor Šebo Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1113222609.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore umiestneného E., bytom P., zastúpeného JUDr. Samuelom Baránikom, advokátom so sídlom Podjavorinskej 7, 811 03 Bratislava, o vyslovenie prípustnosti prevzatia do ústavu zdravotníckej starostlivosti, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 1 Pu 153/2013, o dovolaní umiestneného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z
- februára 2016 sp. zn. 11 CoP 689/2015, takto rozhodol: Dovolanie o d m i e t a. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie
- Okresný súd Bratislava I (ďalej aj ,,súd prvej inštancie“) uznesením z
- augusta 2013 č. k. 1 Pu 153/2013-13 zastavil konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia do ústavu E., nar. X T. XXXX, bytom P., ku ktorému došlo
- júla 2013, z dôvodu, že súd zistil, že umiestnený bol z ústavu prepustený a tak odpadol dôvod pre ďalšie konanie v prejednávanej veci v zmysle § 104 ods. 1 O.s.p.
- Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie umiestneného uznesením z
- februára 2016 sp. zn. 11 CoP 689/2015 spolu s opravným uznesením zo
- júna 2017 sp. zn. 11 CoP 689/2015 (ktorým odvolací súd opravil chybu v písaní a doplnil chýbajúci dátum rozhodnutia), potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie. Uviedol, že vychádzajúc z obsahu spisu má za to, že v danom štádiu konania nie sú splnené podmienky na pokračovanie v konaní, keďže uznesenie súdu prvej inštancie zo
- júla 2013 č. k. 1 Pu 153/2013-7, ktorým súd prvej inštancie rozhodol, že prevzatie umiestneného E. má zákonné dôvody, je právoplatné a umiestnený bol z ústavného zariadenia
- júla 2013 prepustený. Z uvedeného dôvodu odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z
- augusta 2013 č. k. 1 Pu 153/2013-13, ktorým konanie vo veci zastavil po zrušení uznesenia odvolacieho súdu zo
- októbra 2013 sp. zn. 20 CoP 122/2013 uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
- augusta 2014 sp. zn. 7 Cdo 330/2014 ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
- Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal umiestnený dovolanie z dôvodu podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p., nakoľko mu postupom odvolacieho súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom a súčasne podľa § 238 ods. 2 O.s.p., nakoľko odvolací súd sa odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, ktorý vyslovil, že umiestnený má právo, aby bez ohľadu na to, či bol alebo nebol prepustený z umiestnenia v zdravotníckom zariadení, bolo o zákonnosti jeho umiestnenia a ďalšieho držania meritórne rozhodnuté. Namieta, že pokiaľ odvolací súd uznesením potvrdil zastavujúce uznesenie súdu prvej inštancie, nerešpektoval tak právny názor dovolacieho súdu vyslovený v tejto veci o tom, že takýmto postupom odníma možnosť účastníkovi pred súdom konať a súčasne teda i opätovne odňal umiestnenému možnosť konať pred súdom. Ďalej namieta zmätočnosť uznesenia z dôvodu, že jeho písomné vyhotovenie nie je datované a nie je zrejmé, či sa odvoláva na odstrániteľné alebo neodstrániteľné podmienky konania.
- Na konania o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení, ktoré sa od
- júla 2016 prejednávajú a rozhodujú podľa Civilného mimosporového poriadku, zákona č. 161/2015 Z.z., (ďalej len „CMP“), sa v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 CMP použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
- Podľa prechodného ustanovenia § 395 ods. 1 CMP, ktorý nadobudol účinnosť
- júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 395 ods. 2 CMP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
- Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť
- júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania, zastúpený advokátom, bez nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie umiestneného je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ CSP).
- Vzhľadom na to, že dovolanie bolo podané
- marca 2016, t. j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, najvyšší súd postupoval v zmysle uvedeného prechodného ustanovenia § 470 ods. 2 CSP a procesnú prípustnosť podaného dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1 a § 239 O.s.p. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Dôvody prípustnosti dovolania proti rozsudku vymedzoval § 238 O.s.p. a proti uzneseniu § 239 O.s.p. Dovolanie bolo prípustné proti každému rozhodnutiu tiež vtedy, ak v konaní došlo k závažnejším procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p.
- V danom prípade je dovolaním napadnuté uznesenie, dovolanie ale nesmeruje proti uzneseniu so znakmi niektorého z uznesení uvedených § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Dovolanie umiestneného teda v zmysle § 239 O.s.p. nevyvolalo účinky, ktoré by podľa právneho stavu ku dňu podania dovolania umožňovali uskutočniť meritórny dovolací prieskum.
- V danej veci by preto dovolanie bolo prípustné, iba ak v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 písm. a/ až g/ O.s.p. Umiestnený procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. nenamietal a vady tejto povahy ani nevyšli v dovolacom konaní najavo.
- Umiestnený tvrdí, že mu bola odňatá možnosť pred súdom konať v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumel procesne nesprávny postup súdu znemožňujúci účastníkovi konania realizáciu jeho procesných oprávnení [v zmysle § 18 O.s.p. mali účastníci rovnaké postavenie a súd bol povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv - viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O.s.p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)].
- Umiestnený tvrdí, že napadnuté uznesenie je zmätočné, a teda nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné. Už dávnejšia judikatúra najvyššieho súdu (R 111/1998) ale zastávala názor, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a prípustnosť dovolania; nepreskúmateľnosť bola považovaná za vlastnosť (vyjadrujúcu stupeň kvality odôvodnenia) rozhodnutia súdu, v ktorej sa navonok prejavila (len) tzv. iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie veci (viď § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Vada tejto povahy nebola považovaná za dôvod zakladajúci prípustnosť dovolania. S týmto názorom sa stotožnil aj ústavný súd (I. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015, III. ÚS 288/2015 a I. ÚS 547/2016).
- Na zásade, podľa ktorej nepreskúmateľnosť zakladá (len) „inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.“, zotrvalo aj zjednocujúce stanovisko R 2/2016, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“.
- V danom prípade obsah spisu nedáva žiadny podklad pre uplatnenie druhej vety stanoviska R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003).
- K námietke umiestneného o nedostatočnom odôvodnení uznesenia odvolacieho súdu, nakoľko z neho podľa umiestneného nie je zrejmé, aké nedostatky v podmienkach konania odvolací súd v uvedenej veci identifikoval, či odstrániteľné alebo neodstrániteľné, keď sa odvoláva na § 103 a § 104 bez uvedenia odseku. Dovolací súd uvádza, že táto námietka umiesteného je nedôvodná, nakoľko odvolací súd v odôvodnení napadnutého uznesenia citoval ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Odvolací súd rozhodol na základe ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p., na základe ktorého potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení konania z dôvodu, že odpadol dôvod pre ďalšie konanie v prejednávanej veci. Súd prvej inštancie vo svojom uznesení z
- augusta 2013 č. k. 1 Pu 153/2013-13 uviedol, že na základe ustanovenia § 104 ods. 1 O.s.p. veta prvá, ak ide o taký nedostatok konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Odvolací súd zdôvodnil na základe akého dôvodu považoval uznesenie súdu prvej inštancie za vecne správne a zároveň uviedol, že uznesenie súdu prvej inštancie zo
- júla 2013 č. k. 1 Pu 153/2013-7, ktorým rozhodol, že prevzatie umiestneného má zákonné dôvody, je právoplatné a tiež uviedol skutočnosť, že umiestený bol z ústavného zariadenia
- júla 2013 prepustený.
- Dovolací súd poznamenáva, že námietka umiestneného o nedatovaní napadnutého uznesenia sa týkala chyby v písaní v zmysle § 164 O.s.p., ktorá bola opravená a doplnená odvolacím súdom opravným uznesením zo
- júna 2017 sp. zn. 11 CoP 689/
- Umiestnený nedôvodne namieta aj prípustnosť dovolania v zmysle § 238 ods. 2 CSP, kedy sa odvolací súd mal podľa umiestneného odchýliť od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, kedy dovolací súd uznesením z
- augusta 2014 sp. zn. 7 Cdo 330/2014 konštatoval, že umiestnený má právo, aby bez ohľadu na to, či bol alebo nebol prepustený z umiestnenia v zdravotníckom zariadení, bolo o zákonnosti jeho umiestnenia a ďalšieho držania meritórne rozhodnuté. O prepustení umiestneného bolo meritórne a právoplatne rozhodnuté, čo konštatoval aj odvolací súd v dovolaním napadnutom uznesení. Dovolací súd uvádza, že odvolací súd sa neodchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu, nakoľko odvolací súd v napadnutom uznesení rozhodoval o dôvodoch zastavenia konania až po tom, čo bolo právoplatne rozhodnuté o zákonných dôvodoch umiestnenia.
- V danom prípade prípustnosť dovolania umiestneného nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., ani z ustanovenia § 237 ods. 1 O.s.p., preto najvyšší súd dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP ako procesne neprípustné.
- Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
- Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
- Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.