2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného z
1 písm. b/ bod
žalovanej) žalobkyňa už nemá pracovné, vzdelávacie, rodinné ani občianske aktivity, pri ktorých by bola odkázaná na používanie osobného motorového vozidla; nevznikajú jej teda zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Krajský súd ďalej konštatoval, že v odvolacom správnom konaní bol dňa 21. októbra 2014 taktiež vypracovaný komplexný posudok, v ktorom bola žalobkyni rovnako určená miera funkčnej poruchy vo výške 50 % a rovnako ako v predošlom posudku boli žalobkyni určené sociálne dôsledky v oblasti mobility a orientácie, ktoré jej vyplývajú z ťažkého zdravotného postihnutia, a to v tom, že žalobkyňa má zníženú pohybovú schopnosť v dôsledku ťažko zdravotného postihnutia a je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, nakoľko nie je schopná premiestniť sa, nastupovať, vystupovať a udržať sa vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a železničnej dopravy. V tejto oblasti jej tiež neboli navrhnuté kompenzácie, pretože žalobkyňa nepreukázala aktivity, ktoré by spôsobovali reálne zvýšené výdavky súvisiace s prevádzkou osobného motorového vozidla, je odkázaná na celodenné opatrovanie inou fyzickou osobou, jej nepriaznivý zdravotný stav je v rozpore s aktivitami, účelom a charakterom príspevku na zvýšené výdavky súvisiace s prevádzkou motorového vozidla. Krajský súd dospel k záveru, že pre posúdenie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia je podstatné porovnanie znevýhodnenia žalobkyne vyplývajúceho z ťažkého zdravotného postihnutia s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama. Aj keď žalobkyňa vzhľadom na vek a jej zdravotný stav nevykonáva aktivity svedčiace fyzickej osobe nižšieho veku a za iných podmienok a jej tvrdenie, že osobným motorovým vozidlom sa prepravuje k lekárovi - na mechanickom vozíku, cintorín pred dvoma týždňami, návštevy - Veľké Leváre (6-7 krát ročne), nemôže byť postačujúce pre vyhodnotenie situácie, že žalobkyňa nevykonáva aktivity, ktoré by odôvodňovali zvýšené výdavky súvisiace s prevádzkou motorového vozidla. Ani tvrdenie žalovanej, že nemôže vykonať sociálne zisťovanie v domácom prostredí žalobkyne neodôvodňuje záver žalovanej, že žalobkyňa nespĺňa podmienky pre priznanie príspevku na zvýšené výdavky súvisiace s prevádzkou motorového vozidla.
názoru krajského súdu, žalobkyňa už len tým, že je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom vzhľadom na vek a jej zdravotný stav a rovnako aj na aktivity, ktoré preukázala v súdnom konaní sú dostatočným dôvodom na to, že žalobkyňa vykonáva aktivity, ktoré odôvodňujú zvýšené výdavky súvisiace s prevádzkou motorového vozidla, aj keď preprava do zdravotníckych zariadení je v kompetencií rezortu zdravotníctva. Aktivity žalobkyne vzhľadom na vek a zdravotné postihnutie síce nemôžu dosahovať aktivity fyzickej osoby, napr. v nižšom veku a s iným zdravotným stavom, sú vždy primerané dosiahnutému veku a zdravotnému stavu fyzickej osoby. Práve kompenzácie stanovené menovaným zákonom slúžia na preklenutie sociálneho dôsledku vyplývajúceho zo zdravotného postihnutia osoby. Žalobkyňa je odkázaná na stálu opateru inej fyzickej osoby, ktorá zabezpečuje aj jej iné aktivity, napríklad výlety, ktoré však možno uskutočňovať jedine prostredníctvom prepravy osobným motorovým vozidlom. Vzhľadom na uvedené, dospel krajský súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci je potrebné zrušiť
2 písm. a/ OSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 OSP tak, že úspešnej žalobkyni ich náhradu nepriznal, pretože jej nevznikli. II. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonne lehote odvolanie. Za odvolacie dôvody označil dôvody uvedené v § 205 ods. 2 písm. b/, d/ a f/ OSP (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). S poukazom na § 5, § 8 ods. 1 a 2 zákona č. 447/2008 Z.z. zdôraznil, že sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia sa kompenzujú v oblasti zvýšených výdavkov, pričom účelom tejto kompenzácie je zmiernenie dôsledkov pravidelných zvýšených výdavkov spojených s ťažkým zdravotným postihnutím fyzickej osoby. Uviedol, že poskytovanie peňažného príspevku je podmienené splnením podmienok stanovených zákonom, t.j. záleží od komplexného posudku, ktorý je v zmysle § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. záväzným podkladom na rozhodnutie. Namietal, že krajský súd prihliadol na aktivity preukázané v súdnom konaní, ktoré však vzhľadom na podmienky plynúce z § 38 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z.z. ako aj zdravotný stav žalobkyne nemôžu byť splnené. Poukázal aj na § 250h ods. 1 OSP,
ktorého rozsah napadnutia správneho rozhodnutia možno rozšíriť len v lehote
, a teda krajský súd nové námietky neuplatnené žalobcom v podanom odvolaní nemal skúmať a ani na ne prihliadať. V ďalšej časti odvolania žalovaný zdôraznil, že peňažné príspevky na kompenzáciu poskytované v zmysle zákona č. 447/2008 Z.z. majú fakultatívny charakter a fyzickej osobe nevzniká na ne právny nárok; poskytujú sa len za podmienok ustanovených menovaným zákonom.
lekárskeho posudku je síce žalobkyňa odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ale vzhľadom k tomu, že sociálnou posudkovou činnosťou bolo zistené, že menovaná sa vzhľadom na jej nepriaznivý zdravotný stav v súčasnosti prepravuje prevažne do zdravotníckych zariadení, pričom preprava je v kompetencii rezortu zdravotníctva a uvádzané rodinné, občianske a voľnočasové aktivity nie sú v takom rozsahu, aby jej reálne vznikali zvýšené výdavky na nákup pohonných hmôt. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na Záznam zo sociálnej posudkovej činnosti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, vlastnoručne podpísaný tak žalobkyňou ako aj jej synom p. Q., v ktorom uviedli ako aktivity nasledovné: „k lekárovi na mechanickom vozíku, cintorín pred dvomi týždňami, návštevy - V. Leváre (6-7 x ročne)“, na základe čoho žalobkyni táto forma kompenzácie nebola naďalej navrhnutá. Žalobkyni v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu však bola navrhnutá kompenzácia formou - poskytnutia peňažného príspevku na opravu pomôcky, - poskytovaním peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia a - poskytovaním peňažného príspevku na opatrovanie. Nakoľko teda peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla nebol v posudku navrhnutý, prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi, keď poskytovaný peňažný príspevok žalobkyni od 1. apríla 2014 odňal a jeho výplatu od 1. apríla 2014 zastavil. Žalovaný ďalej zdôraznil, že odvolací správny orgán
1 Správneho poriadku preskúmal prvostupňové správne rozhodnutie, odvolanie žalobkyne ako aj príslušný spisový materiál. Taktiež konanie doplnil komplexným posudkom druhostupňového správneho orgánu z
OSP a po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 OSP), vo veci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 OSP nenariadil pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, pretože napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, preto postupom
3 veta druhá OSP v spojení s § 220 OSP a § 492 ods. 2 SSP rozsudok zmenil tak, že
1 OSP žalobu zamietol. Predmetom konania bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu o odňatí peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla a zastavení jeho výplaty.
2 SSP odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov.
2 OSP pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.
1 OSP
ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
1 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Zákonodarca v právnej úprave ustanovenej v zákone č. 447/2008 Z.z. upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len "preukaz"), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len "parkovací preukaz") a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej
osobitného predpisu. 1) Cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom (§ 1 ods. 1, 2).
1, 2 zákona č. 447/2008 Z.z. kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len "kompenzácia") je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu
tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb
osobitného predpisu. 1a) Za kompenzáciu sa na účely tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť
osobitného predpisu. 1)
447/2008 Z.z. sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia sa kompenzujú v oblasti a/ mobility a orientácie, b/ komunikácie, c/ zvýšených výdavkov, d/ sebaobsluhy.
1, 2 zákona č. 447/2008 Z.z. v oblasti zvýšených výdavkov sa kompenzujú zvýšené výdavky a/ na diétne stravovanie, b/ súvisiace
1 zákona č. 447/2008 Z.z. posudková činnosť na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu je lekárska posudková činnosť a sociálna posudková činnosť.
1, 5 a 9 zákona č. 447/2008 Z.z. sociálna posudková činnosť na účely tohto zákona je a/ posudzovanie individuálnych predpokladov fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, b/ posudzovanie rodinného prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, c/ posudzovanie prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, d/ posudzovanie všetkých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím
1, 9 a 11 zákona č. 447/2008 Z.z. fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je
komplexného posudku vypracovaného
1 odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené výdavky, ak tento zákon neustanovuje inak a/ na diétne stravovanie, b/ súvisiace
3 zákona č. 447/2008 Z.z. opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu sa odníme, jeho výplata sa zastaví alebo jeho výška sa zvýši alebo zníži, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu alebo na jeho výplatu. Ak sa zmenia rozhodujúce skutočnosti v priebehu kalendárneho mesiaca a za časť mesiaca patrí opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu vo vyššej výške, vyplatí sa opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu vo vyššej výške za celý kalendárny mesiac.
6 zákona č. 447/2008 Z.z. podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok.
1 písm. a/, c/ a g/ zákona č. 447/2008 Z z. fyzická osoba, ktorá je účastníkom právnych vzťahov vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu, je povinná a/ preukázať skutočnosti rozhodujúce na priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu, na jeho výšku alebo výplatu, c/ oznámiť príslušnému úradu do ôsmich dní zmeny v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na peňažný príspevok na kompenzáciu, na jeho výšku, výplatu, zánik nároku na peňažný príspevok na kompenzáciu, trvanie alebo zánik nároku na preukaz alebo na parkovací preukaz, g/ umožniť návštevu zamestnanca príslušného úradu v mieste svojho trvalého alebo prechodného pobytu, ktorá je potrebná na účely kompenzácie a parkovacieho preukazu;
1 písm. a/ zákona č. 447/2008 Z.z. poverený zamestnanec príslušného úradu a poverený zamestnanec ústredia vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu sú oprávnení a/ navštíviť fyzickú osobu v mieste jej trvalého pobytu, prechodného pobytu alebo v mieste, kde sa obvykle zdržiava.
1, 2 zákona č. 447/2008 Z.z. na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní 50) s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak.
2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
1, 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
1 Správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.
Správneho poriadku správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, upovedomí ostatných účastníkov konania o obsahu podaného odvolania, vyzve ich, aby sa k nemu vyjadrili, a
potreby doplní konanie vykonaním novonavrhnutých dôkazov. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého bol aj administratívny spis prvostupňového správneho orgánu najvyšší súd zistil, že žalobkyňa sa považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím od roku 2002 hlavne pre ťažkosti s chrbticou a váhonosnými kĺbami v dôsledku ťažkej osteoporózy chrbtice s viacpočetnými zlomeninami stavcov a pre postihnutie kolenných a bedrových kĺbov. Z lekárskych posudkov vypracovaných na účely § 11 zákona č. 447/2008 Z.z. je preukázané, že k týmto chorobám s postupom rokov pribudli ďalšie, napr. artériová hypertenzia III. WHO 3 st., postihnutie srdca a obehového ústrojenstva. Odkázanosť žalobkyne na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom žalovaný konštatoval v komplexnom posudku z 12.09.
1 zákona č. 447/2008 Z.z. z
ustanovení zákona č. 447/2008 Z.z. postupuje, okrem výnimiek plynúcich z vyššie citovaného § 53 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z.,
ustanovení Správneho poriadku, a preto povinnosťou oboch správnych orgánov bolo v predmetnom konaní postupovať v súčinnosti s účastníkom tohto konania - so žalobkyňou, prípadne aj s inou blízkou osobou, v danom prípade predovšetkým so synom žalobkyne, p. Q.. Inštitút v súčinnosti upravuje Správny poriadok v § 3 ods. 2, alebo v § 56 (s výnimkou § 33 ods. 2, ktorého aplikácia je vylúčená už menovaným ustanovením § 53 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z.) a vyjadruje vzájomnú jednotu práv a povinnosti. Uvedený inštitút však nemožno chápať „jednosmerne“, teda iba z pohľadu plnenia tejto povinnosti zo strany správnych orgánov vo vzťahu k účastníkom konania, ale aj naopak. Súčinnosť musia poskytovať aj samotní účastníci správneho konania vo vzťahu k správnym orgánom (napríklad splnenie povinnosti dostavenia sa na predvolanie pred správny orgán, povinnosť označiť dôkazy, ktorými podkladajú svoje tvrdenia a podobne). Účastník správneho konania má nielen právo navrhovať dôkazy, ale na potvrdenie správnosti svojho tvrdenia má súčasne aj povinnosť dôkazy správnemu orgánu predkladať, pričom nesplnenie tejto povinnosti má za následok neunesenie jeho dôkaznej povinnosti podmieňujúcej výsledok konania. Nesplnenie si tejto povinnosti síce nezbavuje správny orgán zistiť vo veci skutočný stav, keďže túto povinnosť správnemu orgánu ukladá sám zákonodarca v ustanovení § 32 ods. 1 Správneho poriadku, avšak v predmetnom konaní je to práve účastník, ktorý je nositeľom tejto povinnosti, teda nesie dôkazné bremeno na preukázanie trvania podmienok na priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, resp. odvrátenie následku spočívajúceho v odňatí príslušného peňažného príspevku (§ 57 ods. 1 písm. a/ zákona č. 447/2008 Z.z.). V prípade, ak účastník správneho konania zostane nečinný, táto skutočnosť nebráni správnemu orgánu v konaní ďalej pokračovať a vydať príslušné rozhodnutie. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že oba správne orgány si povinnosť súčinnosti plnili riadne, účastníkovi konania bola poskytnutá možnosť preukázať, že i naďalej spĺňa podmienky na priznanie peňažného príspevku. Pokiaľ žalobkyňa spolu so svojim synom zostala nečinná (relevantne nepreukázali trvanie podmienok na priznanie peňažného príspevku, neumožnili vstup sociálnym pracovníkom správneho orgánu do domácnosti za účelom sociálneho zisťovania), nesplnila si povinnosť predložiť dôkaz správnemu orgánu, čo malo za následok neunesenie jej dôkaznej povinnosti podmieňujúci výsledok správneho konania. Potom aj žalovaný správny orgán postupoval správne, keď následne vychádzal z obsahu administratívneho spisu prvostupňového správneho orgánu a skutočností v ňom uvedených a doposiaľ získaných. Žalobkyňa v podanej žalobe namietala, že jej nebol zaslaný oznam o zamýšľanej kontrole sociálnych pracovníkov žalovaného, na základe čoho im vstup do domácnosti nebol umožnený. Najvyšší súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že zákon č. 447/2008 Z.z. v žiadnom svojom ustanovení neustanovuje povinnosť vopred oznamovať výkon sociálnej posudkovej činnosti (sociálneho zisťovania, prípadne kontroly). Navyše predčasné oznámenie o plánovanom výkone kontroly, resp. sociálneho zisťovania by mohlo v konečnom dôsledku zmariť samotný účel tejto kontroly / zisťovania. Fotografie žalobkyne dostatočne nepreukazujú, že by na ich základe vyvstala potreba kompenzovať sociálne dôsledky jej ťažkého zdravotného postihnutia v oblasti zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Účel kompenzácie v oblasti zvýšených výdavkov spočíva v zmiernení dôsledkov pravidelných zvýšených výdavkov spojených s ťažkým zdravotným postihnutím fyzickej osoby. Záverom najvyšší súd považuje za potrebné uviesť, že podmienky priznania peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov upravuje zákon č. 447/2008 Z.z., nakoľko sa jedná o fakultatívnu dávku, správny orgán túto môže, ale nie je ju povinný priznať - nie je na ňu teda právny nárok. Rozhodnutie o takejto dávke je vecou úvahy správneho orgánu, preto aj v prípade splnenia všetkých podmienok, uvedených v zákone, nárok na jej priznanie nevzniká. Súd pri preskúmaní takého rozhodnutia preto posudzuje len to, či správna úvaha nevybočila z medzí zákona. Samotná úvaha správneho orgánu však musí vychádzať zo zistenia skutočného stavu veci, čo v danom prípade znamená zadováženie si dostatočných podkladov pre posúdenie odkázanosti fyzickej osoby na požadovanú kompenzáciu a splnenia zákonných kritérií na jej priznanie. Zákonným kritériom, respektíve podmienkou na poskytnutie v tomto konkrétnom prípade peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, sú
9 zákona č. 447/2008 Z.z. výdavky na pohonné látky, ktoré slúžia na prevádzku osobného motorového vozidla, ktoré fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím využíva na pracovné aktivity, vzdelávacie aktivity, rodinné aktivity alebo občianske aktivity. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, najvyšší súd má za to, že žalobkyňa relevantným spôsobom nepreukázala také aktivity, v dôsledku ktorých by reálne dochádzalo k zvýšeným výdavkom súvisiacich s prevádzkou osobného motorového vozidla. Pokiaľ mal správny orgán na základe svojich zistení za to, že sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia budú u žalobkyne vhodnejšie kompenzovateľné skôr prostredníctvom poskytnutia peňažného príspevku na opravu pomôcky, peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia a peňažného príspevku na opatrovanie, ako peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, a tieto aj v príslušných komplexných posudkoch navrhol, nemožno voči takémuto postupu správneho orgánu mať námietky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti najvyšší súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je súladné so zákonom. Posudky, ktoré boli podkladom rozhodnutia žalovaného sú objektívne, úplné a dostatočne odôvodňujúce odňatie poskytovaného peňažného príspevku. Rozsudok krajského súdu odvolací súd preto
3 veta druhá OSP v spojení s § 220 a § 250j ods. 1 OSP a § 492 ods. 2 SSP zmenil a žalobu žalobkyne zamietol. O trovách konania najvyšší súd rozhodol
1 veta prvá OSP v spojení s § 224 ods. 1, 2 a § 250k ods. 1 OSP a § 492 ods. 2 SSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo žalobkyňa nebola v konaní úspešná. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.