Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Cdo/202/2016 Identifikačné číslo spisu: 3811215549 Dátum vydania rozhodnutia: 26.09.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Mária Trubanová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:3811215549.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Q. Z., bývajúcej v Z., proti žalovanej Dražby a aukcie, s.r.o., so sídlom v Martine, Flámska 1, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o., so sídlom v Martine, Jilemnického č. 30, IČO: 36715352, o zaplatenie sumy 1 241,93 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 7 C 36/2012, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z
- decembra 2014, sp. zn. 8 Co 477/2014, takto rozhodol: Dovolanie o d m i e t a . Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie
- Okresný súd Martin (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) v poradí druhým rozsudkom zo dňa
- apríla 2014 č. k. 7 C 36/2012-137 zamietol návrh žalobkyne a uložil jej povinnosť uhradiť na účet právneho zástupcu žalovanej trovy konania v sume 352,60 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Po právnej stránke aplikoval zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Mal za preukázané, že žalovaná dňa
- marca 2011 oznámila žalobkyni výšku pohľadávky a tiež ju poučila o tom, že ak nedôjde k úhrade do
- apríla 2011, bude musieť pokračovať ďalej v dražbe, a to objednaním ohliadky predmetu dražby znalcom, vypracovaním znaleckého posudku, čím dôjde k navýšeniu pohľadávky. Z výpisu účtu, ktorý sa nachádza v spise žalovanej, bolo preukázané, že platba bola zaslaná vo výške 3 000 eur až dňa
- apríla 2011, teda týmto bolo preukázané, že žalobkyňa nedodržala lehotu, a preto žalovaná dôvodne pokračovala v dražbe. Náklady dražobnej spoločnosti (žalovanej) boli v celkovej sume 1 535,26 eur. Z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že na strane žalovanej sa nejedná o bezdôvodné obohatenie, keďže žalovaná z platby žalobkyne uplatnila trovy súvisiace s výkonom dražby, ktorý realizovala potom, ako žalobkyňa nesplácala úvery. Úver nesplatila ani po predĺžení termínu úhrady do
- apríla 2011, a preto žalovaná dôvodne pokračovala vo výkone dražby, čím jej vznikli náklady ako sú vyššie uvedené. Žalobkyňa bola poučená o tom, že ak neuhradí dlžnú sumu do predĺženého termínu, t. j. do
- apríla 2011 vzniknú aj ďalšie náklady s výkonom dražby. Konštatoval, že žalovaná nekonala v rozpore s ustanoveniami zákona č. 527/2002 Z.z. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
- Krajský súd v Žiline (ďalej aj „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) na základe odvolania žalobkyne rozsudkom zo dňa
- decembra 2014 č. k. 8 Co 477/2014-152 potvrdil rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. a žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Na doplnenie akcentoval, že podstata zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že toho, kto poruší povinnosť neobohacovať sa na úkon iného, stíha nepriaznivý právny následok v podobe sankcie spočívajúcej v povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať. Tiež uviedol, že žalobkyňa v konaní nespochybňovala, že by niektoré náklady dražby boli neoprávnene naúčtované a nesprávne vypočítaná odmena dražobníka. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.
- Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) na pošte
- marca 2015 podanie označené ako „mimoriadne dovolanie“, v ktorom uviedla, že nesúhlasí s rozsudkami súdov nižších stupňov. Tvrdenia žalovanej označila za nepravdivé a zavádzajúce. Konštatovala, že nebol realizovaný výkon záložného práva, pretože telefonovala s pracovníčkou žalovanej, ktorá mala vedieť, že dlžnú sumu uhradí syn žalobkyne o týždeň neskôr (z dôvodu poskytnutia pôžičky po niekoľkých odpracovaných mesiacoch v zamestnaní). Konštatovala, že pracovníčka žalovanej jej povedala o nepokračovaní v dražbe a možnosti požiadať o odklad splátok. Poukázala na skutočnosť, že Consumer finance holding postúpil túto istú pohľadávku inej spoločnosti, tak nemohol byť výkon záložného práva zrealizovaný žalovanou. Následne namietala nezohľadnenie jej pripomienok a priklonenie sa na jednu stranu. Uviedla, že dňa
- septembra 2011 podala na žalovanú žalobu za podvod. Podľa jej názoru ju spoločnosť okradla o žalovanú sumu. Dovolateľka tvrdila, že na účet žalovanej poslala sumu 3 000 eur za dlžné hypotéky, žalovaná si časť sumy nechala pre seba bez predchádzajúceho upozornenia a tým prišla o možnosť odkladu splátok. Naďalej trvala na tom, aby žalovaná zaplatila žalovanú sumu, pretože za poslaných 3 000 eur neboli uhradené dva úvery (omeškané splátky), ale len jeden úver. Konanie žalovanej označila za nezákonné a v rozpore s dobrými mravmi.
- Žalovaná v písomnom vyjadrení k dovolaniu žiadala dovolanie zamietnuť.
- Okresný súd Martin výzvou z
- marca 2015 č. k. 7 C 36/2012-160 s odkazom na § 241 ods. 1 druhá veta Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení do
- júna 2016 (ďalej aj „O.s.p.“) vyzval dovolateľku, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia tejto výzvy predložila plnomocenstvo udelené žalobkyňou pre celé dovolacie konanie, pretože predmetné plnomocenstvo sa v spise nenachádza. Výzva súdu prvej inštancie bola dovolateľke doručená dňa
- apríla
- Na výzvu súdu reagovala dovolateľka podaním zo dňa
- apríla 2015 (na č. l. 162 spisu), v ktorom uviedla, že „udeľuje plnomocenstvo Okresnému súdu v Martine pre celé dovolacie konanie v zmysle § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p.“.
- Súd prvej inštancie podľa pokynu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uznesením zo dňa
- júna 2016 č. k. 7 C 36/2012-186 vyzval žalobkyňu na doplnenie jej neúplného dovolania v lehote 20 dní od doručenia tohto uznesenia, v ktorom dovolateľku poučil aj o možnosti požiadať o ustanovenie advokáta Centrom právnej pomoci v zmysle § 30 O.s.p. Súčasne ju poučil o tom, že ak v stanovenej lehote nedoloží požadované plnomocenstvo ňou udelené vybranému advokátovi, alebo neoznámi súdu, či požiadala Centrum právnej pomoci o poskytnutie právnej pomoci, spis bude predložený dovolaciemu súdu, ktorý konanie o dovolaní pre nedostatok zastúpenia dovolateľky zastaví. Žalobkyňa prevzala uvedené uznesenie dňa
- júla 2016, ale podmienku povinného zastúpenia advokátom v dovolacom konaní nesplnila.
- Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť
- júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) vychádzajúc z vyššie uvedeného po zistení, že dovolanie podala strana sporu (žalobkyňa), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané, bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
- Dovolateľ v dovolacom konaní musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná (§ 429 CSP). V prípade, že dovolateľom je fyzická osoba, ktorá nemá právnické vzdelanie, musí byť v dovolacom konaní zastúpená advokátom. Povinné zastúpenie advokátom je zvláštnou podmienkou dovolacieho konania týkajúcou sa dovolateľa. Účelom je, aby účastníkovi, ktorý sám právnické vzdelanie nemá, bola poskytnutá kvalifikovaná právna pomoc a aby dovolanie vyhovovalo požiadavkám ustanovenia § 428 a § 429 CSP. Nedostatok podmienky povinného zastúpenia dovolateľa v dovolacom konaní je možné odstrániť tým, že si dovolateľ zvolí kvalifikovaného zástupcu a k dovolaniu pripojí jeho plnomocenstvo. Nedostatok zastúpenia dovolateľa kvalifikovaným zástupcom bráni dovolaciemu súdu o veci ďalej konať. Citované ustanovenie § 429 ods. 1 CSP je totiž ustanovením kogentnej povahy, ktoré nepripúšťa výnimky. Dovolací súd poznamenáva, že obdobné ustanovenie mala aj právna úprava účinná do
- júna 2016 (§ 241 ods. l O.s.p.).
- V danej veci dovolací súd konštatuje, že žalobkyňa ako dovolateľka nemá právnické vzdelanie. Súd prvej inštancie ju vyzval na odstránenie nedostatku spočívajúceho v povinnom právnom zastúpení a poučil ju o možnosti požiadať o ustanovenie advokáta Centrom právnej pomoci v zmysle § 30 O.s.p., pričom dovolateľka podmienku povinného právneho zastúpenia v dovolacom konaní nesplnila (ako aj nedoplnila dovolanie o náležitosti dovolania v zmysle § 241 ods. 1 a 2 O.s.p., teraz § 428, § 429, § 431, § 432 CSP). Tiež akcentuje, že spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv prejednáva a rozhoduje nezávislý a nestranný súd, ak takáto právomoc nie je zákonom zverená inému orgánu (čl. 1 CSP; obdobne § 2 O.s.p.). Z uvedeného je zjavné, že súd, ktorý prejednáva a rozhoduje vec, nemôže byť zástupcom strany v konaní vrátane dovolacieho konania.
- Vzhľadom na uvedené najvyšší súd konštatuje, že neboli splnené podmienky dovolania stanovené v § 428 a § 429 ods. 1 CSP (predtým § 241 ods. 1 a 2 O.s.p.), hoci bola dovolateľka v dovolacom konaní poučená o náležitostiach dovolania, ako i o povinnosti právneho zastúpenia v dovolacom konaní, z ktorého dôvodu nenastali také právne účinky, v dôsledku ktorých by právna úprava účinná v čase podania dovolania umožňovala uskutočniť meritórny dovolací prieskum (viď § 470 ods. 1 CSP).
- Z týchto dôvodov najvyšší súd dovolanie žalobkyne odmietol podľa § 477 písm. d) a e) CSP ako procesne neprípustné.
- Výrok o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
- Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
- Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.