Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6Cdo/214/2016 Identifikačné číslo spisu: 4114204517 Dátum vydania rozhodnutia: 23.08.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Ivan Machyniak Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR

§ 420písm.

f) Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z. z., ďalej len „C. s. p.“) a dovolacím dôvodom uvedeným v § 431 C. s. p.

matky maloletého dieťaťa súdy nedostatočne zisťovali zmenu pomerov u maloletého dieťaťa, zistené pomery neaktualizovali ku dňu vyhlásenia ich rozhodnutí, nedostatočne sa zaoberali pomermi otca maloletého dieťaťa, keď uverili jeho tvrdeniam bez dodatočného vyžiadania si ďalších listín. Rozhodnutie odvolacieho súdu je potom založené na nedostatočných skutkových zisteniach, pretože vykonané dokazovanie je neúplné. 4. Otec maloletého dieťaťa vo vyjadrení k podanému dovolaniu nesúhlasil s tvrdeniami tam obsiahnutými. Uviedol, že

jeho názoru nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 C. s. p.) po zistení, že dovolanie bolo podané včas, účastníkom konania, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané, zastúpeným advokátom, sa zaoberal prípustnosťou dovolania a dospel k záveru, že dovolanie matky maloletého dieťaťa je potrebné odmietnuť. 6.

§ 2ods.

1 zákona č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C. m. p.“) na konania

tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 7.

§ 2ods.

2 C. m. p. na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie

tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. 8. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). 9.

§ 420písm.

f) C. s. p., dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

1. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).
2. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa súdy stotožnili s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi.
3. Pri posudzovaní nesprávneho procesného postupu, ktorý spočíva v tom, že strane bolo znemožnené uskutočňovať jej patriace procesné práva, je nevyhnutné posudzovať intenzitu zásahu do práva na spravodlivý proces a jednotlivé konkrétne porušenia procesných práv je potrebné hodnotiť v kontexte celého súdneho konania, v kontexte dopadu na ďalšie procesné postupy súdu a možnosti strany namietať alebo zvrátiť nesprávny postup súdu.
4. V danej veci dovolateľka namietala, že súdy nedostatočne zisťovali zmenu pomerov u maloletého dieťaťa, zistené pomery neaktualizovali ku dňu vyhlásenia ich rozhodnutí, nedostatočne sa zaoberali pomermi otca maloletého dieťaťa, keď uverili jeho tvrdeniam bez dodatočného vyžiadania si ďalších listín.
5. K námietkam dovolateľky najvyšší súd uvádza, že v prípade nedostatočného zistenia zmeny pomerov maloletého dieťaťa, teda neúplnosti alebo nesprávnosti skutkových zistení a skutkových záverov nejde o nedostatok, ktorý zakladá dôvod zmätočnosti

§ 420písm.

f) C. s. p. Súd prvej inštancie vychádzal z pomerov účastníkov konania zistených počas konania, ku ktorým sa účastníci opätovne vyjadrovali na pojednávaní konanom

1. augusta 2015, na ktorom súd prvej inštancie vyhlásil rozsudok. Odvolací súd bol v súlade s § 213 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O. s. p.“) viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, pričom z obsahu spisu nevyplýva, že by v danej veci šlo o výnimky upravené v odsekoch 2 až 7 § 213 O. s. p. Odvolaciemu súdu preto nemožno vyčítať, že neaktualizoval pomery maloletého dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku.
2. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov konania na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (v tejto súv. por. § 120 ods. 1 O. s. p., ako normy účinnej v čase rozhodovania súdu) a nie účastníka konania. Postup súdu, ktorý v priebehu konania nevykonal všetky účastníkom konania navrhované dôkazy nezakladá bez ďalšieho dôvod zmätočnosti

§ 420písm.

f) C. s. p. Uvedené platí aj v prípade, kedy bolo možné začať konanie bez návrhu (§ 120 ods. 2 O. s. p.), pretože citované zákonné ustanovenie predpokladá vykonanie ďalších dôkazov za situácie, kedy je to potrebné na zistenie skutkového stavu. V preskúmavanej veci, ale o takúto situáciu nešlo, lebo súdy považovali preukázanie majetkových pomerov daňovým priznaním otca maloletého dieťaťa za dostatočné.

názoru najvyššieho súdu daňové priznanie otca maloletého dieťaťa spoľahlivo preukazuje jeho majetkové pomery. Predloženie nájomných zmlúv, resp. výpisov z bankového účtu otca za účelom zistenia jeho príjmu deklarovaného v podanom daňovom priznaní je treba považovať za nadbytočné. Námietka dovolateľky, že súd nevykonaním týchto dôkazov nedostatočne zistil majetkové pomery otca maloletého dieťaťa, čím porušil jej právo (právo dieťaťa) na spravodlivý proces, je preto nedôvodná. 16. Obsahom dovolania dovolateľky je aj nesprávne právne posúdenie, ktoré ale nezakladá procesnú vadu zmätočnosti

§ 420písm.

f) C. s. p. (porovnaj R 24/2017). 17. So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie dovolateľky

ustanovenia § 447 písm. c) C. s. p. ako neprípustné odmietol. 18. Najvyšší súd o náhrade trov dovolacieho konania rozhodol

§ 52C. m.

p. v spojení s § 453 ods. 1 C. s. p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

1. Toto uznesenie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
2. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.