ust. § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a následného zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-NR-OPP3-466-001/2012 z
1 písm.
záznamu z 10. augusta 2012. Žalovaný poukázal na znenia ustanovení § 9 ods. 1 písm.
1 písm. h) zákona o občianskych preukazoch a tento skutok spáchal žalobca. Krajský súd v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť uvedenú žalobcom v podanej žalobe a teda, že dňa 15. októbra 2012 stratil štátne občianstvo nadobudnutím štátneho občianstva iného štátu na základe výslovného prejavu vôle. V administratívnom spise na č.l. 23 sa však nachádza oznámenie Obvodného úradu Nitra, odbor všeobecnej vnútornej správy,
ktorého žalobca stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky dňom
ustanovenia § 14 ods. 2 zákona o občianskych preukazoch. Krajský súd preto dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná a preto ju zamietol. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol
ustanovenia § 250k O.s.p. tak, že tieto žalobcovi nepriznal, nakoľko v konaní nebol úspešný. II. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Ako dôvod uviedol, že rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci s poukazom na ustanovenie § 205 ods. 2 písm.
1 písm. b) zákona o štátnom občianstve, neupravuje formálne náležitosti. Žalobca dôvodil, že zákon neupravuje rozsah a spôsob postupu štátnych orgánov, tak ako to pre činnosť orgánov štátu vyžaduje ústava v čl. 2 ods. 2. Tento právny stav
jeho názoru spôsobuje vo verejnosti, ako aj u štátnych orgánov, právnu neistotu. Z podnetov predložených podpredsedovi vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, resp. sekcii ľudských práv a rovnakého zaobchádzania Úradu vlády Slovenskej republiky je zrejmé, že osoby, ktoré stratili štátne občianstvo ako zákonný dôsledok nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva, spravidla predložia okresnému úradu iba jednoduché slovné oznámenie, že nadobudli cudzie štátne občianstvo, resp. stratili slovenské štátne občianstvo. Štátne orgány vzhľadom na skutočnosť, že zákon neupravil ich postupy pre tento spôsob straty občianstva, nie sú oprávnené vyžadovať od oznamujúcej osoby preukázanie uvedených skutočností. Zákon im upravuje iba povinnosť oznámiť dotknutou osobou oznámenú stratu štátneho občianstva obci trvalého pobytu, útvaru Policajného zboru, daňovému úradu, colnému úradu, inštitúciám vykonávajúcim sociálne poistenie a verejné zdravotné poistenie. Dôsledkom takejto právnej úpravy (resp. tohto nedostatku právnej úpravy) je, že: a) štátne orgány buď od oznamujúcej osoby vyžadujú preukázanie uvedených skutočností bez právneho podkladu a tým konajú spôsobom, ktorý nie je v súlade s čl. 2 ods. 2 ústavy alebo b) predložia oznámenie v takom stave, v akom bolo predložené im, teda ničím nepodložené, nepreukázané, či konkrétna osoba skutočne stratila štátne občianstvo. Zároveň uviedol modelové situácie k týmto skutočnostiam. Ďalej žalobca poukázal na všeobecné princípy Európskeho dohovoru o občianstve, najmä, že každý má právo na občianstvo, musí sa predchádzať stavu bez štátnej príslušnosti a nikto nebude svojvoľne zbavený svojho občianstva.
názoru žalobcu zákon o štátnom občianstve právnou úpravou straty slovenského občianstva zo zákona tým, že neukladá pri oznámení povinnosť preukázať nadobudnutie cudzieho štátneho občianstva, nezabezpečuje dostatočne zachovanie princípu predchádzania stavu bez štátnej príslušnosti.
žalobcu, v súčasnosti platná právna úprava straty slovenského štátneho občianstva zo zákona nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva nie je dostatočne ošetrená. Táto právna úprava spôsobuje právnu neistotu tak osobám, ktoré nadobudli dobrovoľne cudzie štátne občianstvo, ako aj orgánom Slovenskej republiky, ktoré robia úkony súvisiace s takouto stratou štátneho občianstva. Takýto právny stav je neúnosný, predovšetkým s ohľadom na zákonné dôsledky straty občianstva zo zákona. Ďalej dôvodil, že zákon okrem nedostatočnej právnej úpravy postupov pri oznamovaní nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva neupravuje ani opravné prostriedky, prípadne spôsob konvalidovania dôsledkov nezákonného postupu, postupu bez právneho podkladu, prípadne bez právneho titulu. Ďalej žalobca uviedol, že je preto nevyhnutné, aby postupy tak oznamovateľa, ako aj štátnych orgánov pri strate občianstva zo zákona boli v zákone upravené minimálne takým spôsobom a v takom rozsahu, ako sú upravené postupy pri žiadosti o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky. Poznamenal, že právna úprava musí zabezpečovať spôsob a rozsah konania štátnych orgánov iba na základe preukázaných skutočností a za rovnakých podmienok, ako pri prepustení zo štátneho zväzku na základe žiadosti (výslovný prejav vôle vystúpiť zo štátneho zväzku). Žalobca konštatoval, že osoby, ktoré stratia slovenské občianstvo zo zákona nadobudnutím cudzieho občianstva sa vo vzťahu k Slovenskej republike stávajú automaticky cudzincami. Na tento právny stav však nenadväzuje právna úprava pobytu cudzincov na území Slovenskej republiky (zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o doplnení niektorých zákonov). Uvedený zákon neupravuje postavenie osôb, ktoré napríklad ako zákonný dôsledok stratia trvalý pobyt bez toho, aby mali trvalý pobyt v štáte, ktorý im udelil občianstvo a ktoré sa fyzicky nepretržite zdržiavajú na území Slovenskej republiky. Takýto stav má negatívny dopad aj napríklad na zdravotné poistenie, ktoré sa viaže na trvalý pobyt. Na zabezpečenie právnej stability
názoru žalobcu by bolo potrebné prijať takú právnu úpravu, ktorá bude v súlade s ústavou rešpektovať vôľu občana, a to či už zotrvať v štátoprávnom zväzku k Slovenskej republike alebo z neho vystúpiť, pričom vôľa vystúpiť zo štátneho zväzku musí byť výslovne vyjadrená. Právnej istote by prispelo aj jednoznačné deklarovanie rešpektovania viacnásobného občianstva a jeho rovnaká dostupnosť pre všetkých občanov Slovenskej republiky. V nadväznosti na uvedené by bol optimálnym riešením návrat k právnemu stavu pred novelou zákona o občianstve vykonanou zákonom č. 250/2010 Z. z., a zároveň so zavedením možnosti neuznať udelenie občianstva iného štátu, pokiaľ bolo udelené v rozpore s medzinárodným právom. Záverom žalobca citoval z uznesenia ústavného súdu zo
1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.) v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu a dospel k záveru, že tomuto odvolaniu nie je možné priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2 vety prvej O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy /ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"/ (§ 244 ods. 2 O.s.p.).
3 O.s.p., rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
2 O.s.p., pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.
1 O.s.p.,
ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
3 O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Úlohou prvostupňového súdu v predmetnej veci bolo postupom
ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku - upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov - na základe žaloby žalobcu preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozkaz Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Komárne č. ORPZ-KN-OPP1-P-5/2012 zo 14. augusta 2012, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 33,- Eur za porušenie povinnosti uvedenej v ustanovení § 11 ods. 1 písm. h) zákona o občianskych preukazoch, nakoľko žalobca na žiadosť Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Komárne neodovzdal svoj občiansky preukaz, ktorý z dôvodu straty štátneho občianstva Slovenskej republiky sa stal neplatným.
1 písm. a) zákona o občianskych preukazoch, občiansky preukaz je neplatný, ak občan zomrel, bol vyhlásený za mŕtveho, stratil štátne občianstvo alebo ukončil trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
1 písm. h) zákona o občianskych preukazoch, je občan alebo jeho opatrovník povinný odovzdať neodkladne občiansky preukaz Okresnému riaditeľstvu alebo zastupiteľskému úradu, ak občan stratil štátne občianstvo.
1 písm. h) zákona o občianskych preukazoch, priestupku
tohto zákona sa dopustí ten, kto neodkladne neodovzdá občiansky preukaz, hoci je povinný tak urobiť.
1 písm. b) zákona o štátnom občianstve, štátne občianstvo Slovenskej republiky možno stratiť nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva na základe výslovného prejavu vôle.
16 zákona o štátnom občianstve, štátny občan Slovenskej republiky stráca štátne občianstvo Slovenskej republiky dňom, ktorým na základe výslovného prejavu vôle, ktorým je žiadosť, vyhlásenie alebo iný úkon smerujúci k nadobudnutiu cudzieho štátneho občianstva, dobrovoľne nadobudne cudzie štátne občianstvo.
článku 7 ods. 1 písm. a) Európskeho dohovoru o občianstve, zmluvný štát nemôže vo svojej vnútroštátnej právnej norme ustanoviť stratu občianstva zo zákona alebo na základe iniciatívy zmluvného štátu okrem týchto prípadov: dobrovoľné nadobudnutie ďalšieho občianstva.
1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Senát odvolacieho súdu vychádzajúc zo skutkových zistení posudzovanej veci dospel k zhodnému záveru ako súd prvého stupňa, že správne orgány oboch stupňov v danom prípade postupovali v súlade s citovanou právnou úpravou, vo veci si zadovážili dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v odôvodnení rozhodnutia uviedli dôvody, na základe ktorých v danej veci rozhodli, námietkami žalobcu sa náležite zaoberali a žalovaný súčasne v dôvodoch svojho rozhodnutia sa vysporiadal so zásadnými odvolacími námietkami žalobcu. Zároveň sa krajský súd vecne správne a dostatočne vysporiadal so všetkými žalobnými námietkami. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu a na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa len nasledujúce dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Z podkladov administratívneho spisu vyplýva, že žalobca na základe výzvy Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Komárne odovzdal len cestovný pas, odmietol však vrátiť občiansky preukaz, nakoľko sa cítil byť naďalej štátnym občanom Slovenskej republiky s tým, že sa nebude vedieť preukázať v úradnom styku ani v iných inštitúciách. Na základe nesplnenia povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 11 ods. 1 písm.
názoru najvyššieho súdu je jednoznačné, že neodovzdaním občianskeho preukazu po strate štátneho občianstva sa žalobca dopustil priestupku v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm.
Dohovoru, je potrebné stanoviť s ohľadom na podmienky vnútroštátneho práva. Súd ďalej uviedol, že sťažovatelia sa vo svojich sťažnostiach neodvolali na svoje práva
čl. 8 Dohovoru. V každom prípade však poznamenal, že požiadali o maďarské občianstvo na základe vlastnej vôle v čase, keď boli v platnosti relevantné ustanovenia zákona o štátnom občianstve, a že tak urobili s vedomím si následkov svojho rozhodnutia
slovenského práva. Preto im s ohľadom na aplikovateľné zákonné ustanovenia nebolo odmietnuté slovenské občianstvo svojvoľne. Za daných okolností a na základe dokumentov, ktoré mal k dispozícii, Súd nevidel dôvod na preskúmavanie sťažností z vlastnej iniciatívy
čl. 8 Dohovoru, a preto sťažnosti týkajúce sa straty slovenského štátneho občianstva vyhlásil v zmysle čl. 35 ods. 3 písm. a) Dohovoru za neprijateľné ratione materiae s ustanoveniami Dohovoru a odmietol ich v súlade s čl. 35 ods. 4. Čo sa týka namietaného čl. 1 Protokolu č. 1 samostatne a v spojení s čl. 14 Dohovoru, Súd poznamenal, že vzhľadom na to, že sťažovatelia nekonkretizovali skutočnosti, ktoré
nich vyústili do porušenia tohto práva, vyhlásil v tomto smere sťažnosti za zjavne nepodložené a odmietol ich.“ Európsky súd pre ľudské práva v konaní posudzoval namietané porušenie článku 13 a 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článok 1 Dodatkového protokolu k dohovoru. Na základe vyššie uvedeného, odvolací súd nepovažoval za potrebné postupovať v zmysle ustanovenia § 109 ods. 1 písm.
1 písm. b) O.s.p. nepreruší, nejde o vadu konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.“ Odvolanie žalobcu neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Z obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je i administratívny spis žalovaného, odvolací súd zistil, že vykonané dokazovanie bolo správnymi orgánmi náležite vyhodnotené a v hodnotení dôkazov nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti, ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto, ak krajský súd dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov oboch stupňov a rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov žalobcu, tento jeho názor považoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, napadnutý rozsudok krajského súdu
3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. a s § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s ust. § 246c veta prvá O.s.p. a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal. Odvolací súd v odvolacom konaní postupoval
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť dňa
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
2 Správneho súdneho poriadku, odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. V súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval
doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.