zák. a iné, o odvolaniach prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a obžalovaných M. T., Ing. J. R., V. T., S. Z., W. K., X. B., M. V., Ing. J. T., Q. E., Q. S., Y. T., W. V. a W. T., proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z 09. marca 2016, sp. zn. BB - 3 T 19/2010, takto rozhodol:
1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/, písm. f/ Tr. por. sa z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
1 Tr. por. vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Odôvodnenie Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica (ďalej len súd prvého stupňa, prvostupňový súd) z 09. marca 2016, sp. zn. BB - 3 T 19/2010, boli obžalovaní uznaní vinnými: M. T. z organizátorstva
1 písm. a/ Tr. zák. k pokračovaciemu zločinu skrátenia dane a poistného
1, ods. 2 písm. c/, ods. 4 Tr. zák., závažnejším spôsobom konania
b/, písm. i/ Tr. zák., Ing. J. R., V. T., S. Z., W. K., M. V., Ing. J. T., Q. E., Y. T., W. T. z pomoci
1 písm. d/ Tr. zák. k pokračovaciemu zločinu skrátenia dane a poistného
1, ods. 2 písm. c/, ods. 4 Tr. zák., závažnejším spôsobom konania
b/, písm. i/ Tr. zák., X. B., Q. S., W. V. z pomoci
1 písm. c/ Tr. zák. účinného do 21.12.2005 k pokračovaciemu trestnému činu skrátenia dane a poistného
1, ods. 5 Tr. zák. účinného do 31.12.2005., na tom skutkovom základe, že obžalovaný M. T., na presne nezistenom mieste na území Slovenskej republiky (ďalej len „SR"), prevažne v západoslovenskom regióne, začiatkom mesiaca august 2003 sa spolčil s ďalšími osobami, ktoré následne aj riadil - s obžalovanými Ing. J. R., V. T., S. Z., Ing. J. T. a minimálne - v období od mesiaca august 2003 do
pokynov obžalovaného M. T. deklarovali za daňové subjekty APPRIORI, ALFA - OMEGA - AAX, A and R, ALIAS PLUS, METAL SCRAP, CONFINEX, SK METAL+, T&T BUSINESS GROUP, FERONIX a JAMI TRADE nákup a predaj železného odpadu a cenných kovov vyhotovovaním účtovných dokladov, ktoré neodrážali skutočný tok tovaru uvedeného na účtovných dokladoch, najmä na odberateľských a dodávateľských faktúrach, zmluvách, dokladoch o preprave tovaru a na iných dokladoch súvisiacich s činnosťou týchto daňových subjektov, túto činnosť deklarovali aj v daňových priznaniach o DPH, uskutočňovali prevody a deľby finančných prostriedkov určených na spáchanie trestnej činnosti a pochádzajúcich z trestnej činnosti, vyhýbali sa najmä daňovým úradom, ktorých predmetom bola kontrola činnosti jednotlivých daňových subjektov najmä A and R, ALIAS PLUS, METAL SCRAP, CONFINEX, T&T BUSINESS GROUP a JAMI TRADE, nepredkladali daňovým úradom všetky potrebné daňové doklady súvisiace s činnosťou týchto daňových subjektov, čím jednotliví obžalovaní ako konatelia alebo zamestnanci skôr menovaných daňových subjektov prispievali k činnosti tejto organizovanej skupiny s cieľom zabezpečiť dlhodobé finančné obohacovanie jej jednotlivých členov páchaním čiastkových útokov pokračovacieho trestného činu skrátenia dane a poistného tak, že obžalovaní M. T., Ing. J. R., V. T., S. Z., Ing. J. T. a v bode 1 aj obžalovaný X. B. 1. v čase od mesiaca august 2003 do 31. decembra 2005, na celom území Slovenskej republiky, prevažne v západoslovenskom regióne, v mene spoločnosti A and R zabezpečili vyhotovenie dodávateľsko-odberateľských faktúr, ktoré neodrážali skutočný tok tovaru uvedený na účtovných dokladoch o dodávke železného odpadu a cenných kovov pre spoločnosť APPRIORI v celkovej výške základu dane v sume 1.207.934.621,27 Sk (40.096.083,8 EUR)+ DPH 231.046.916,23 Sk (7.669.352,59 EUR), v bode 2 aj obžalovaný Q. S. (za spol. ALIAS PLUS) a obžalovaný W. V. (za spol. METAL SCRAP) 2. v čase od 1. marca 2005 do 31. decembra 2005, na celom území SR, prevažne v západoslovenskom regióne, v mene spoločnosti ALIAS PLUS, postupne zabezpečili vyhotovenie dodávateľsko-odberateľských faktúr, ktoré neodrážali skutočný tok tovaru uvedený na účtovných dokladoch v celkovej sume 385.964.246,07 Sk (12.811.665,9 EUR) z tohto DPH 61.624.543,49 Sk (2.045.560,1 EUR) o dodávke kovového odpadu a cenných kovov pre spoločnosť METAL SCRAP, kde na základe týchto účtovných dokladov postupne vyhotovili na tento nadobudnutý tovar ďalšie dodávateľsko-odberateľské faktúry, ktoré neodrážali skutočný tok tovaru uvedený na účtovných dokladoch a deklarovali odpredanie tohto tovaru spol. METAL SCRAP pre spoločnosť APPRIORI aj s DPH v celkovej výške základu dane 326.441.851,20 Sk (10.835.884,3 EUR) + DPH 62.025.104,68 Sk (2.058.856,29 EUR), v bode 3. a),
č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, účinného do 1.5.2004 a
49 ods. 1 Zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, v znení neskorších predpisov, účinného od 1.5.2004 a uvedeným konaním si obžalovaní neoprávnene uplatnili nárok na odpočet DPH ku škode Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky vo výške najmenej 546.891.644,34 Sk (18.153.476,88 EUR), o ktorú sumu sa jednotliví členovia organizovanej skupiny a nimi riadené daňové subjekty obohatili v doposiaľ presne nezistenom pomere, t e d a obžalovaný M. T. úmyselne riadil spáchanie trestného činu (organizátor) skrátil daň, spáchal čin po dlhší čas a ako člen organizovanej skupiny a spáchal taký čin vo veľkom rozsahu, obžalovaní Ing. J. R., V. T., S. Z., W. K., M. V., Ing. J. T., Q. E., Y. T., W. T. úmyselne poskytli inému pomoc na spáchanie trestného činu (pomocník) skrátili daň, spáchali čin po dlhší čas a ako organizovaná skupina a spáchali taký čin vo veľkom rozsahu, obžalovaní X. B., Q. S., W. V. úmyselne poskytli inému pomoc na spáchanie trestného činu (pomocník) skrátili daň a spáchali taký čin vo veľkom rozsahu. Za to boli odsúdení: obžalovaný M. T.
4, § 38 ods. 2, § 36 písm. j/, § 37 písm. k/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov.
2 písm. a/ Tr. zák. bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, obžalovaný Ing. J. R.
4, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov a 6 mesiacov.
2 písm. a/ Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, obžalovaný V. T.
4, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov a 6 mesiacov.
2 písm. a/ Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, obžalovaná S. Z.
4, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov a 6 mesiacov.
2 písm. a/ Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody bola zaradená do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, obžalovaný W. K.
4, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov.
2 písm. a/ Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, obžalovaný X. B.
5 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 na trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov.
2 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005 na výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do I. nápravnovýchovnej skupiny, obžalovaný M. V.
4, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j/, § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov a 6 mesiacov.
2 písm. a/ Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
2 Tr. zák. bol zrušený výrok o treste u obžalovaného M. V. z rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 2 T 167/2012, zo 14.01.2013 uložený
3 Tr. zák. vo výmere 2 roky, ktorého výkon bol obžalovanému
1 písm. a/ Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu 3 roky ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, obžalovaná Ing. J. T.
4, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov a 6 mesiacov..
2 písm. a/ Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody bola zaradená do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, obžalovaný Q. E.
4, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov.
2 písm. a/ Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, obžalovaný Q. S.
5 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 na trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov.
2 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005 na výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do I. nápravnovýchovnej skupiny, obžalovaný Y. T.
4, § 38 ods. 2, ods. 4, § 37 písm. m/, § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov a 6 mesiacov.
2 písm. a/ Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
2 Tr. zák. bol zrušený výrok o treste u obžalovaného Y. T. z rozsudku Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 5 T 8/2010, z 24.06.2010 uložený
3 Tr. zák. vo výmere 3 roky, ktorého výkon bol obžalovanému
1 písm. a/, § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu 5 rokov so súčasným uložením probačného dohľadu nad správaním sa obžalovaného v skúšobnej dobe ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, obžalovaný W. V.
5 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 na trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov.
2 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005 na výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do I. nápravnovýchovnej skupiny, obžalovaný W. T.
4, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j/, § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov a 6 mesiacov.
2 písm. a/ Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
2 Tr. zák. bol zrušený výrok o treste u obžalovaného W. T. z rozsudku Okresného súdu Nitra, sp. zn. 2 T 61/2010, z 09.10.2013 uložený
2 Tr. zák. vo výmere 3 roky, ktorého výkon bol obžalovanému
1, ods. 2, § 51 ods. 4 písm. i/, písm. j/ Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu 4 rokov so súčasným uložením probačného dohľadu nad správaním sa obžalovaného v skúšobnej dobe, povinnosti podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo psychologickému poradenstvu a povinnosti počas skúšobnej doby pravidelne preukazovať priebeh zamestnania a príjmu z pracovnej povinnosti, zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo preukázateľne sa uchádzať o zamestnanie ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce.
1 Tr. por. sa poškodený Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 424 99 500 odkazuje s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Naproti tomu obžalovaní M. T., Ing. J. R., V. T., S. Z., W. K., X. B., M., V., Ing. J. T., Q. E., Q. S., Y. T., W. V., W. T. a Ing. K. S.
a/ Tr. por. boli oslobodení spod obžaloby pre konanie uvedené v obžalobe prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 23.06.2010, sp. zn. VII/1 Gv 8/07-429 takto: A./ M. T., na presne nezistenom mieste na území Slovenskej republiky (ďalej len „SR"), prevažne v západoslovenskom regióne, začiatkom mesiaca august 2003 založil a postupne v nasledujúcom období až do 17.4.2007 spoločne aj s Ing. J. R., V. T., S. Z., Ing. J. T. a minimálne - v období od mesiaca august 2003 do
B., Q. S., W. V., v bode A./ obžaloby trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny
1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní a obžalovaný Ing. K. S.
c/ Tr. por. bol oslobodený spod obžaloby pre konanie uvedené v obžalobe prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 23.06.2010, sp. zn. VII/1 Gv 8/07-429 takto: B./ obžalovaní M. T., J.. J. R., V. T., S. Z., Ing. J. T. a najneskôr od začiatku roka 2005 aj Ing. K. S. a v bode 1 aj X. B.
č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, účinného do 1.5.2004 a
49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, v znení neskorších predpisov, účinného od 1.5.2004, teda v uvedených prípadoch nevznikol ani nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, čím takto pre štátny rozpočet Slovenskej republiky, v zastúpení príslušných daňových úradov, spôsobili škodu vo výške 579.757.291,71 Sk (19.244.416,51 EUR), o ktoré sa jednotliví členovia zoskupenia a nimi riadené daňové subjekty obohatili v doposiaľ presne nezistenom pomere, pretože neoprávneným je uplatnenie nároku na vrátenie dane z pridanej hodnoty a spotrebnej dane vtedy, ak na jej vrátenie
uvádzaných ustanovení nie je nárok, pričom následok nastal už priamo v spoločnostiach A and R, APPRIORI a ALFA-OMEGA-AAX, č í m m a l s p á c h a ť čím mal spáchať v bode B./ pomoc k pokračovacím zločinom neodvedenia dane a poistného
1 písm. d/ k § 277 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 4 Tr. zák., lebo nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný Ing. K. S.. Obžalovaní M. T. a X. B., ako aj prokurátor podali odvolanie proti výrokom o vine a treste ihneď po vyhlásení rozsudku. Rozsudok bol zaslaný obžalovaným, a to: P. T. 26.5.2016, O. T. 27.5.2016, P. K. a Ing. K. S., obom zhodne 30.5.2016, V. V. 31.5.2016, J. S. 21.6.2016, G. B. 3.6.2016, J. E. 4.6.2016, Ing. I. R., M. T., H. Z., Ing. I. T., všetkým zhodne 6.6.2016, Št. T. 8.6.2016 a P. V. 21.6.2016, ich obhajcom, a to: JUDr. S. Chabadovi 26.5.2016, Mgr. J. Hajdúčikovi 27.5.2016, JUDr. J. Balážovi a JUDr. I. Novotnému, obom zhodne 30.5.2016, JUDr. Vl. Lamačkovi a JUDr. B. Blahovi, obom zhodne 6.6.2016 a JUDr. Fr. Polákovi 8.6.2016, prokurátorovi 25.5.2016, ktorí (okrem obžalovaného Ing. K. S.) ho napadli odvolaniami v zákonom stanovenej lehote. Odvolania boli na vedomie zaslané ostatným procesným stranám, z ktorých niektorí využili právo na vyjadrenie. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len prokurátor) dôvody odvolania podal 08.06.2016 v neprospech všetkých obžalovaných do všetkých výrokov o vine a treste vrátane oslobodzujúcich výrokov. V nich uviedol, že postup súdu považuje za nedôvodný. Najmä preto, že prijaté skutkové závery, ktoré vyústili v časti rozsudku k oslobodeniu obžalovaných v bode A./ obžaloby spod zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny
zák., resp. spod trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny
1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, ako aj k oslobodeniu obž. Ing. K. S. v bode B./ aj spod obžaloby za pomoc k pokračujúcim zločinom neodvedenia dane a poistného
1 písm. d/ k § 277 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 4 Tr. zák., sú v zásadnom rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania tak v prípravnom konaní ako aj na hlavných pojednávaniach. V priebehu trestného konania bola naprosto spoľahlivo vyvrátená obhajoba obžalovaných v tom smere, že oni ako členovia zločineckej skupiny na rôznych organizačných úrovniach na celom území Slovenska od začiatku mesiaca august 2003 až do 17.4.2007, organizovali koordinované zoskupenie osôb konajúcich za rôzne daňové subjekty v piatich reťazcov firiem, v mene ktorých deklarovali v daňových priznaniach o DPH nákup a predaj železného odpadu vyhotovením nepravdivých účtovných dokladov, najmä odberateľských a dodávateľských faktúr, dokladov o preprave tovaru atď..., teda nepravdivo deklarovali odpredanie tovaru medzi svojimi spoločnosťami už aj s DPH tak, že tovar, ktorý bol nadobudnutý bez DPH, bol akože odpredaný aj s DPH medzi svojimi spoločnosťami, v ktorých boli nasadené s nimi ovládané tzv. „biele kone", hoci reálne a v skutočnosti nedošlo k dodaniu žiadneho tovaru. Postupne vytvárali obchodné reťazce spoločností, ktorými pred daňovými úradmi vytvárali predstavu riadne fungujúcich obchodných spoločností, prostredníctvom ktorých mali spoločnosti A and R, Appriori a Alfa-Omega-AAX tento odpredávaný tovar akože nadobudnúť s DPH. Na podklade takto deklarovaných nepravdivých nákupov kovového šrotu si uplatnili neoprávnený nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty ku škode daňových úradov v celkovej výške najmenej 546.891.644,34 Sk (18.153.476,88 Eur), o ktorú sumu sa jednotlivý členovia zločineckej skupiny a nimi riadené daňové subjekty obohatili v doposiaľ presne nezistenom pomere. Možno súhlasiť so záverom súdu, keď po dôslednom vykonaní dokazovania ustálil minimálnu výšku spôsobenej škody tak, ako je to uvedené v napadnutom rozsudku. Taktiež možno súhlasiť s tým, keď súd konštatoval, že obžalovaní svojím konaním porušili záujem štátu na správnom vymeraní dane, lebo postupným vyhotovovaním účtovných dokladov o nákupe a predaji tovaru v čase a rozsahu konkrétne uvedenom v skutkovej časti rozsudku, ktoré ale neodrážali skutočný tok tovaru medzi daňovými subjektmi, pričom tieto účtovné doklady boli zahrnuté aj do daňových priznaní o DPH, čím nedošlo k správnemu vymeraniu dane, teda bol spáchaný trestný čin skrátenia dane a poistného
zák. a nedošlo k spáchaniu trestného činu neodvedenia dane a poistného
zák., prípadne toho istého trestného činu, ale
zák. účinného do 31.12.2005 tak, ako bolo konanie obžalovaných právne kvalifikované obžalobou, pretože obžalovaní daň nezadržali a nebolo preukázané ani to, že by neodviedli určenému príjemcovi splatnú daň. Nemožno sa však stotožniť s rozhodnutím súdu, keď
a/ Tr. por. oslobodil spod obžaloby obžalovaných M. T., Ing. J. R., V. T., S. Z., W. K., M. V., Ing. J. T., Q. E., Y. T., W. T. a Ing. K. S. v bode A./ ohľadne zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny
zák. a obžalovaných X. B., Q. S. a W. V. v bode A./ ohľadne trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny
1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý boli stíhaní a obžalovaného Ing. K. S.
c/ Tr. por. oslobodil aj spod bodu B./ ohľadne pomoci k pokračujúcim zločinom neodvedenia dane a poistného
1 písm. d/ k § 277 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 4 Tr. zák., pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný Ing. K. S.. V súvislosti s právnou kvalifikáciou skutku v bode A./, teda zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny
zák., resp. trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny
1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, súd poukázal na to, že z hľadiska praktického riešenia legislatívnych problémov s právnym definovaním „organizovanej kriminality" je významný dokument EÚ z 21.12.1998 - Joint Action on making it a criminal offence to participate of criminal organization in the Member States of European Union - 98/233 JHA, v rámci ktorého Európska komisia rozlišovala povinné a voliteľné kritéria, a to : záväznými (povinnými) identifikačnými znakmi sú : 1/ spolupráca viac ako dvoch osôb, 2/ dlhšie alebo časovo neobmedzené pôsobenie skupiny, 3/ podozrenie alebo usvedčenie z páchania vážnej trestnej činnosti, 4/ s cieľom produkovať zisk alebo získať moc a voliteľnými kritériami sú : 5/ každý účastník má špecifickú úlohu, 6/ skupina využíva určitú formu vnútornej disciplíny a kontroly, 7/ používa násilie alebo iný prostriedok zastrašovania, 8/ ovplyvňuje politiku, média, verejnú správu, orgány činné v trestnom konaní, riadení súdnictva alebo ekonomiky pomocou korupcie alebo iných prostriedkov, 9/ používa komerčné a podnikateľské štruktúry, 10/ zapája sa do prania špinavých peňazí, 11/ pôsobí na medzinárodnej úrovni. Pokiaľ organizácia spĺňa minimálne šesť z týchto kritérií, pričom kritéria 1/ až 4/, musia byť prítomné, v tom prípade možno hovoriť o organizovanej kriminalite.
názoru súdu výsledky dokazovania preukazujú splnenie prvých troch povinných kritérií a z voliteľných kritérií bola preukázaná iba čiastočná existencia používania podnikateľských štruktúr. Medzi vykonanými dôkazmi neboli priame alebo ucelený rad nepriamych dôkazov, ktoré by preukazovali vedomosť obžalovaných o existencii nejakej zločineckej skupiny a ich úmysle byť členmi tejto zločineckej skupiny, resp. ich úmysel byť činnými pre takúto skupinu, pričom ide o úmyselné trestné činy. Pre absenciu potrebných kritérií a kvalifikačných predpokladov uvedených v § 129 ods. 4, § 296 Tr. zák., resp.
1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005. nebolo možné konštatovať, že sa stal skutok kvalifikovaný ako je uvedené vyššie. Súd vo vzťahu k obžalovanému Ing. K. S. uviedol, že aj po vykonaní dokazovania vznikla špecifická situácia. Výsledky domovej prehliadky zo 17.04.2007 potvrdzujú, že bolo zaistených väčšie množstvo účtovných dokladov, ale tento obžalovaný bol účtovníkom a je logické, že tieto doklady mal u seba. Bez akýchkoľvek pochybností nebolo bezpečne preukázané ani to, že úmyselne mal zadovažovať niektorým obžalovaným podpísané čisté papiere formátu A4 a čisté nevyplnené účtovné doklady. V súlade so zásadou v pochybnostiach v prospech páchateľa, dospel súd preto k záveru, že nebolo dokázané, že skutok, pre ktorý je stíhaný, spáchal obžalovaný Ing. K. S., a preto bol oslobodený. Napadnutý rozsudok v oslobodzujúcej časti nie je podložený žiadnymi relevantnými dôkazmi. Hodnotenie vykonaných dôkazov, ktorým súd neodôvodnene neuveril a ktoré neprijal, hoci tieto korešpondujú s celým priebehom podvodného postupu obžalovaných, vyznieva tendenčne a jednoznačne v ich prospech. Ide o nelogický spôsob hodnotenia dôkazov, ktoré boli produkované pod ťarchou trestnej zodpovednosti zo spáchania trestných činov krivej výpovede a krivého obvinenia. Ohľadne organizovaného zločinu prokurátor poukázal na znenie zákona č. 183/1999 Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 140/1961 Zb., kde definoval pojem zločinecká skupina, čo bolo doplnené zákonmi č. 429/2002 Z.z. a č. 403/2004 Z.z. Následne k definovaniu zločineckej skupiny došlo zákonom č. 300/2005 Z.z. v § 129 ods. 4 Tr. zák. a jeho novelizovaním zákonmi č. 257/2009 Z.z. a č. 576/2009 Z.z., pričom na tieto zmeny je poukázané aj v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24.04.2014, sp. zn. 5 To 9/2013, ktorý korešponduje aj s judikatúrou súdov Českej republiky. Z toho dôvodu malo byť konanie obžalovaných posúdené v zhode s obžalobou, teda, že trestná činnosť bola páchaná aj zločineckou skupinou. Navrhol, aby odvolací súd
1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok ako vecne nesprávny v časti, kde súd
a/, písm. c/ Tr. por. oslobodil obžalovaných a súčasne
1 Tr. por. vec vrátil I. stupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný Ing. K. S. prostredníctvom obhajcu JUDr. Jána Baláža 1.7.2016. V ňom uviedol, že dôvody odvolania prokurátora z 8.6.2016 sú nekonkrétne a zavádzajúce. V trestnom konaní platia zákonné ustanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre hodnotenie dôkazov. Skutkový stav veci sa zisťuje v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie, avšak Trestný poriadok neustanovuje žiadne pravidlá pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu, resp. silu jednotlivých dôkazov. Platí zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadrená v § 2 ods. 12 Tr. por.,
ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom
svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgán činný v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Vychádzajúc z ustanovení § 2 ods. 10, ods. 12 Tr. por. možno konštatovať, že súdu rozhodujúcemu o vine obvineného nemožno prikázať, o ktoré dôkazy má oprieť svoje rozhodnutie, a už vôbec nie - akú relevanciu má prikladať jednotlivým vykonaným dôkazom. V danom prípade senát špecializovaného trestného súdu v odôvodnení rozsudku na základe nazhromaždených dôkazov v spise a dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní - síce stručne (v súlade s § 168 ods. 1 Tr. por.), ale jasne a presvedčivo rozviedol, že obžalovaní nekonali ako zločinecká skupina, ale iba ako organizovaná skupina. Iba obžalovaný M. T. mal znalosti z nákupu a predaja druhotných surovín, najmä železného šrotu a farebných kovov a tento tovar je možné získať od niektorých predajcov aj za cenu bez DPH v pomerne zaujímavých množstvách. Ostatní obžalovaní takúto vedomosť nemali a v tejto oblasti sa začali pohybovať až po zoznámení s obžalovaným Š. T., alebo po oslovení obžalovaným Ing. J. R. a získaní na spoluprácu. Táto spolupráca v podstate spočívala iba v založení obchodnej spoločnosti, zriadení účtu v banke, podpisovaní nevyplnených účtovných dokladov, alebo čistých papierov formátu A4, prípadne vo vyberaní hotovosti z účtov v bankách a ich odovzdávaní obžalovanému Š. T. alebo obžalovanému Ing. I. R., pričom však konaním týchto dvoch obžalovaných, ale ani konaním ďalších dvanástich obžalovaných nedošlo k naplneniu zákonných znakov charakteristických pre zločineckú skupinu. Absentovala štruktúrovanosť aj keď možno pripustiť, že ich činnosť mala aj určité znaky plánovitosti a koordinovanosti konania za účelom dosiahnutia cieľa, ich činnosť bola založená len na báze dobrovoľnosti a nie na báze prísnych pravidiel typických pre zločineckú a teroristickú skupinu ako najvyššej formy organizovaného zločinu. V danom prípade, ich skutky boli súdom posúdené správne len ako skutky spáchané organizovanou skupinou. S odôvodnením súdu sa plne stotožňuje. Dôvody odvolania prokurátora sú len v rovine tvrdení, domnienok, dohadov a hypotetických úsudkov s poukazom na dôkazy nájdené pri domovej prehliadke vo firme Rekon, s.r.o., donesených listín - dokladov neznámou osobou na Daňový úrad v Senci, jeho súkromné vzťahy s riaditeľkou daňového úradu a na niektoré jeho telefonické rozhovory týkajúcich sa zabezpečenia účtovníckych a s nimi súvisiacich prác pre Appriori, s.r.o., resp. jej obchodných partnerov. Ani v prípravnom konaní, ale predovšetkým na hlavnom pojednávaní nebol vykonaný ani jediný dôkaz, ktorý by obžalobca hodnoverne preukázal svoje tvrdenia uvedené v odvolaní. Pritom poukázal na výpovede obžalovaných K., ktorého mal vyšetrovateľ usmerňovať vo výpovedi 25.7.2007, V., T. a T., pričom na preverenie týchto výpovedí vyšetrovateľ odmietol vykonať obhajobou navrhnuté dôkazy. Pri uznaní viny musí ísť o dôkazy, priame alebo nepriame, ktoré tvoria ucelenú reťaz na seba nadväzujúcich dôkazov, na základe ktorých možno dospieť k jednoznačnému záveru o vine obvineného. Takáto reťaz dôkazov proti nemu však v tejto veci preukázaná jednoznačne nebola. Súd musí zistiť skutočný stav bezpečne - bez dôvodnej pochybnosti - v žiadnom prípade nestačia iba tvrdenia, domnienky, dohady a hypotetické úsudky, tzv. „niektorých zistení", ako tomu bolo v tomto prípade. V tej súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 2.4.2014, sp. zn. 2 Tost 4/2014. Výrok napadnutého rozsudku, ktorý sa dotýka jeho osoby, je zákonný, vecne správny, presvedčivo odôvodnený a konanie, ktoré mu predchádzalo, bolo vykonané správne a v súlade so zákonom. Navrhuje Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby postupom
por. odvolanie prokurátora pre jeho nedôvodnosť zamietol. Dôvody odvolania podal obžalovaný M. T. prostredníctvom obhajcu JUDr. Bohumíra Bláhu 15.06.2016 proti výrokom o vine, treste a škode a proti konaniu, ktoré týmto výrokom predchádzali. V nich navrhol napadnutý rozsudok zrušiť pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť, alebo neúplnosť jeho skutkových zistení, a preto že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, pre pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba vykonať ďalšie dôkazy, ktoré navrhla obhajoba, napadnutým rozsudkom bolo porušené ustanovenie Trestného zákona, uložený trest je neprimeraný a rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody je v rozpore so zákonom. K výroku o vine uvádza, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je trestne stíhaný (§ 285 písm. a/ Tr. por.) a vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že skutok kladený mu za vinu nie je trestným činom (§ 285 písm. b/ Tr. por.).
obžaloby M. T. mal založiť zločineckú skupinu a byť pre ňu činný, zosnoval a riadil neoprávnené uplatňovanie nároku na vrátenie dane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech a mal tak urobiť vo veľkom rozsahu a závažnejším spôsobom konania. Vo vymedzenom skutku - skutkovej vete obžaloby nie je popísané jediné konanie obžalovaných, ktorí by v mene akejkoľvek obchodnej spoločnosti uvedenej v obžalobe žiadali u správcu dane (ďalej len DÚ - daňového úradu) vrátenie DPH. Orgány činné v trestnom konaní (ďalej len OČTK) v prípravnom konaní a prokurátor v konaní pred súdom nezískali a nenavrhli vykonať žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že v inkriminovanom období došlo aspoň jediný raz v niektorej obchodnej spoločnosti uvedenej v obžalobe k podaniu žiadosti o vrátenie DPH u DÚ. V skutočnosti žiadna z obchodných spoločností, ktorá v období rokov 2003 až 2007 dodávala tovar obchodným spoločnostiam Appriori, s.r.o., alebo Alfa-Omega-AAX, s.r.o., a ani tieto dve spoločnosti samotné v uvedenom období nikdy nežiadali od DÚ vrátenie DPH v akejkoľvek jej časti. Napriek týmto preukázaným skutočnostiam prokurátor i po ukončení dokazovania pred súdom v záverečnej reči zotrval na podanej obžalobe. Najobjektívnejším dôkazom o vyvrátení obvinenia o neoprávnenom uplatnení nároku na vrátenie DPH sú všetky vyjadrenia z dožiadaných DÚ, z ktorých ani jeden netvrdil, že by si ktokoľvek v obžalobe uvedených daňových subjektov podal žiadosť o vrátenie DPH. Naopak zo správ dožiadaných DÚ je zrejmé, že z daňových priznaní v obžalobe uvedených platcov DPH (vrátane obchodných spoločnosti Appriori, s.r.o., alebo Alfa-Omega-AAX, s.r.o.) v rokoch 2003 až 2007 vyplývajú daňové povinnosti a nie nároky na vrátenie dane. Znalec Ing. Gdovin
zápisnice z hlavného pojednávania zo dňa
zápisnice o hlavnom pojednávaní z 18. - 20.03.2013 neuviedol, že by niektorá z obchodných spoločností v reťazci ani spoločnosti Appriori, s.r.o., alebo Alfa-Omega-AAX, s.r.o., uplatňovali nárok na vrátenie DPH. Uznesením vyšetrovateľa zo 16.04.2007, ČVS: PPZ-1/BPK-V-2007 bolo začaté trestné stíhanie pre zločin neodvedenia dane a poistného
druhej aliney § 277 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že k dokonaniu skutku došlo tak, že odberatelia obchodných spoločností od Appriori a Alfa-Omega-AAX „nepravdivé faktúry a obchodné prípady zaúčtovali do účtovníctva jednotlivých spoločností, tie následne vyhotovili ďalšie faktúry, ktorými pred príslušnými daňovými orgánmi deklarovali v doposiaľ presne nešpecifikovaných prípadoch vývoz mimo územia SR, a to priamo alebo prostredníctvom iných doposiaľ nestotožnených spoločností zaoberajúcich sa vývozom tovaru, a to najmä do ČR, Rakúska, Maďarska, Poľska, Nemecka, Talianska, Belgickas, Francúzka, Veľkej Británie a iných doposiaľ nezistených štátov, pričom na podklade takto deklarovaných vývozov, osoby konajúce v mene odberateľov od Appriori a Alfa-Omega-AAX, zaoberajúcich sa vývozom tovaru do zahraničia si neoprávnene uplatnili u správcu dane na príslušných DÚ SR
sídiel týchto spoločností nárok na odpočet DPH, pričom na základe takto neoprávnene uplatneného nároku na odpočet dane došlo zo strany príslušných správcov dane k vráteniu dane. Z vyjadrenia zástupcu Finančného riaditeľstva SR však vyplýva, že takéto tvrdenie sa ani po takmer po 7 rokoch nepotvrdilo.
prokurátora je zrejmé, že obchodné spoločnosti, ktoré nadobudli tovar od spoločnosti Appriori, s.r.o., alebo Alfa-Omega-AAX sa na tomto nijakým spôsobom nemohli obohatiť tým, že si uplatnili nárok na vrátenie DPH. Obžaloba kvalifikovala konanie obžalovaných ako trestný čin neodvedenia dane a poistného
1 písm. a/ k § 277 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 4 Tr. zák.
zákona účinného do 30.9.2012, čo však dokazovaním nebolo preukázané, naopak ním bolo zistené, že skutok sa nestal. K druhej aliney (zistenie neoprávnených žiadostí o vrátenie daní) alebo prvej aliney (zadržanie, či prijatie dane a jej neodvedenie správcovi dane)
1 Tr. por. neboli dôkazy zaistené v prípravnom konaní a v konaní pred súdom neboli takéto dôkazy vykonané a nebolo to ani predmetom znaleckého dokazovania. Prokurátor vylúčil možnosť právnej kvalifikácie ako zločin skrátenia dane s poukazom na to, že z konania páchateľov tejto zločineckej skupiny je zrejmé, že títo nekonali s úmyslom obohatiť sa tak, že zákonná daň im nebola vymeraná vôbec, alebo nie v zákonnej miere. Na strane 110 obžaloby je uvedené, že obžalovaní ako členovia zločineckej organizácie s cieľom páchať trestnú činnosť zameranú na neoprávnené uplatnenie nároku na vrátenie DPH ... sa dopustili konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustili v úmysle vylákať zo Štátneho rozpočtu SR ..., aby tým umožnili spôsobenie neodvedenia dane a poistného a aby uvedeným činom spôsobili značnú škodu. Teda
takto zdôvodnenej právnej kvalifikácie by sa mali obžalovaní dopustiť trestného činu len v štádiu nedokonaného zločinu a spôsobiť značnú škodu. Z vykonaných dôkazov nevyplýva, ktorý platiteľ dane a akú daň vybral a neodviedol správcovi dane, ale ani to, aké predpisy pritom porušil, pričom je poukázané na zákon o DPH č. 289/1995 Z.z. účinného do 1.5.2004 a č. 222/2004 Z.z. účinného od 1.5.2004 a zákon o správe daní č. 511/1995 Z.z., konkrétne § 5 ods. 3. Opis skutku a jeho právna kvalifikácia by mali byť také, aby nemohli byť zameniteľné s iným skutkom, skutok z tohto pohľadu je však veľmi nepresný, nie je z neho zrejmé, aký vplyv mali faktúry zabezpečené a vykonané pred súdom, ba aj skúmané znalcami, na správnosť výpočtu dane u jednotlivých platiteľov dane a či práve tieto faktúry boli tými záznamami,
ktorých platitelia daní vypočítavali DPH a či práve
nich boli vypočítané a vypracované daňové priznania, ktoré boli v tom ktorom období predložené správcovi dane. Vyšetrovateľ pri vznesení obvinenia skutok posúdil ako trestný čin neodvedenia dane a nie ako trestný čin skrátenia dane, pričom v obvinení nie sú popísané konkrétne konania, ktorými by došlo ku skráteniu. K dokonaniu trestného činu neodvedenia dane došlo
vyšetrovateľa tým, že obchodné spoločnosti, ktoré odoberali tovar od spoločností Appriori a Alfa a Omega a tento po vývoze deklarovali u správcu dane a žiadali vrátiť DPH. Takto uvedený a kvalifikovaný skutok viedol orgány činné v trestnom konaní ku skúmaniu k spôsobu a rozsahu obohacovania týchto spoločností pri vývoze do zahraničia bez toho, aby boli zistené daňové doklady, ktoré viedli k skráteniu dane, či vypočítaný základ dane a vypočítaná daň a jej zaplatenie boli správne. Ani po zmene právnej kvalifikácie tak, ako je uvedená v rozsudku, bez skutkovej zmeny (totožnosť skutku) tento nedostatok nebol odstránený, pričom k daňovému trestnému činu došlo tým, že si obchodné spoločnosti neoprávnene započítali DPH na vstupe, ale opäť chýba výpočet tých daňovo relevantných dokladov, ktorými došlo ku skráteniu dane, teda v skutkovej vete chýba označenie faktúr, u ktorých súd zistil ich neoprávnené použitie pre správny výpočet DPH. Uvedené zasahuje do práva na obhajobu a tiež pretrváva stav právnej neistoty u obžalovaných. Súd na hlavnom pojednávaní 5.2.2016 upozornil na možnosť zmeny právnej kvalifikácie skutku bez jeho zmeny vyplývajúceho z obžaloby, bez toho, aby z upozornenia vyplývalo o akú konkrétnu právnu kvalifikáciu ide (u § 276 Tr. zák. nie je pri odseku 2 písmeno, že namiesto § 296 Tr. zák. pôjde o § 138 písm. b/, písm. i/ Tr. zák. a u zločinu skrátenia dane nie je uvedený § 148 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinný do 31.5.2005), čo sa obžalovaní dozvedeli až 7.3.2016 pri vyhlásení rozsudku, resp. obžalovaní B., S., V. a V., ktorí nemajú obhajcov sa tohto pojednávania nezúčastnili a ani o tejto možnej zmene právnej kvalifikácie neboli vyrozumení. Súd po odročení hlavného pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku, dva dni predtým návrhy na doplnenie dokazovania zo strany obhajoby zamietol. Prokurátor, ako strana v konaní túto zmenu právnej kvalifikácie nenavrhol, čím došlo k porušeniu rovnosti zbraní, pretože súd týmto postupom bol nápomocný prokurátorovi. Súd v napadnutom rozsudku na viacerých miestach konštatuje, že nebolo preukázané, že by daňové subjekty žiadali o vrátenie dane, resp. že by z ich strany došlo k zadržaniu a neodvedeniu DPH, keďže im konanie naplňujúce pojmové znaky žalovaného trestného činu
zák. nebolo preukázané. Obžalovaní mali byť preto oslobodení spod obžaloby. K porušeniu práva na obhajobu došlo aj tým, že obvinení nemali možnosť zúčastňovať sa na vylúčených konaniach, a to aj za situácie, že niektorí z nich sa na pojednávanie dostavili a u ďalších nebolo preukázané včasné doručenie predvolania a následne ich veci boli opätovne spojené na spoločné pojednávanie. Poukázané je aj na obsah článku v Právnych listoch od JUDr. Petra Šamku z 25.1.2013,
ktorého súd je nezávislý orgán, ktorý nie je orgánom činným v trestnom konaní, preto nemá žiadny motív zisťovať skutkový stav veci potrebný na rozhodnutie, súd nie je orgán, ktorý je určený na boj proti kriminalite, a preto je najvýhodnejšie, aby zisťoval skutkový stav na podklade aktivity strán a na základe voľného hodnotenia predložených dôkazov a dospel k záveru, či prokurátor uniesol, alebo neuniesol dôkazné bremeno. Porušenie zásady rovnosti strán (v rámci konfrontačnej zásady), či porušenie zásady nezávislosti a nestrannosti súdu nemôže ospravedlniť zisťovanie tzv. objektívnej pravdy. Trestný poriadok nepozná žiadne ustanovenie, ktoré by súdu ukladalo povinnosť vnášať do dokazovania svoj pohľad na vec, svoje dôkazy nikým nenavrhnuté a ktoré by tak dávalo prednosť zisťovaniu objektívnej pravdy pred vyššie uvedenými zásadami. Obžalovaný M. T. od počiatku tvrdí, že právo na odpočítanie dane
zákona o DPH obchodné spoločnosti Appriori, s.r.o., alebo Alfa-Omega-AAX, s.r.o., mali. Platiteľ dane môže uplatniť odpočet dane ak : „pri odpočítaní dane
2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú
Na základe tejto zákonom uvedenej možnosti, pri správnom zaúčtovaní faktúry o nadobudnutí tovaru do účtovníctva, od dane na výstupe odpočítaná daň na vstupe pre zistenie daňovej povinnosti, išlo o výdavky použité na zabezpečenie príjmu, pričom spoločnosti Appriori, s.r.o. a Omega plus, s.r.o. platili za dopravu a iné nákladové položky oproti faktúram, z ktorých daň zaúčtovali na odpočítanie DPH. Vždy išlo o zaúčtovanie daňových dokladov vystavených od dodávateľov, poskytujúcich tovar a služby za účelom dosiahnutia príjmu a v každom daňovom období došlo k daňovej povinnosti, nie k nadmernému odpočtu s nárokom na vrátenie DPH. Žiadne ďalšie doklady pre vznik práva zákon o DPH nevymenúva. Daňový subjekt preto v súlade so zákonom odpočítal od daňovej povinnosti výšku dane vyplývajúcej z faktúr o dodaní tovaru, a to v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť, pričom poukázal na ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a/, § 51, § 71 zákona o DPH. Existenciu týchto faktúr orgány činné v trestnom konaní zistili. Dodanie tovaru v deklarovanom rozsahu odberateľom od obchodných spoločností Appriori, s.r.o., a Alfa-Omega-AAX, s.r.o., orgány činné v trestnom konaní nespochybnili, naopak označujú dodanie tohto tovaru za zistené a k takémuto preukázaniu dospel i súd v rozsudku. Taktiež nespochybnil správnosť vyšlých faktúr vrátane spôsobu vypočítania DPH od spoločnosti Appriori, s.r.o., a Alfa-Omega-AAX, s.r.o., na odberateľov. Deklarovaný nákup kovového odpadu a cenných kovov spoločnosťami Appriori, s.r.o., a Alfa-Omega-AAX, s.r.o., za obdobie od mesiaca august 2003 až do marca 2007, z dôvodu, že vraj nedošlo k zdaniteľným plneniam - neuskutočnilo sa dodanie tovaru, ktorého nákup a predaj bol deklarovaný, uplatnili u správcov dane neoprávnený nárok na odpočet DPH v celkovej v
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.