Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 8Cdo/156/2016 Identifikačné číslo spisu: 3111215668 Dátum vydania rozhodnutia: 25.09.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Bajánková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR

§ 237ods.

1 písm. f/ O.s.p.), pretože mu upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov.

1. Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, že konanie je postihnuté vadou zmätočnosti spočívajúcou v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu takej intenzity, ktorá odôvodňuje aplikáciu (ako výnimky) druhej vety stanoviska R 2/2016 a zakladá tak prípustnosť i dôvodnosť podaného dovolania v prejednávanej veci.
2. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu vykazuje nedostatok náležitostí v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p., keď odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nezaoberal odvolacou argumentáciou žalovanej, ktorá mohla mať eventuálne zásadný význam pre rozhodnutie vo veci. Žalovaná v odvolaní namietala, že ak jedným rozhodnutím žalovanej o organizačnej zmene z
3. januára 2011 došlo k zrušeniu 17 funkčných miest na Fakulte mechatroniky žalovanej a ak všetky tieto výpovede boli spolu prerokované odborovou organizáciou
4. januára 2011, tak je vylúčené, aby v jednom prípade právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu platil právny názor, že rektor žalovanej bol oprávnený rozhodnúť o organizačnej zmene a výpovede boli riadne prerokované odborovou organizáciou a v prípade iného zamestnanca, ktorého funkčné miesto bolo zrušené rovnakým spôsobom, v rovnaký deň, z rovnakého dôvodu a rovnako bola jeho výpoveď prerokovaná odborovou organizáciou v ten istý deň, platil iný právny názor.
5. V tejto súvislosti žalovaná v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie poukazovala na iné rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu v obdobných veciach (právoplatne skončené konania vedené na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 21 C 124/2009 a sp. zn. 21 C 142/2011). Osobitne poukázala na právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 21 C 142/2011-190 z
6. októbra 2013, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4 Co 132/2014-243 z
7. apríla
8. V uvedenej veci súdy rozhodli opačne, t.j. súd prvej inštancie rozsudkom žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou a náhradu mzdy voči žalovanej zamietol, pričom odvolací súd tento výrok rozsudku súdu prvej inštancie potvrdil. Iný senát toho istého odvolacieho súdu mal v uvedenej veci (obdobnej, ako je prejedávaná vec) za to, že rektor žalovanej bol oprávnený konať v pracovnoprávnych vzťahoch, t.j. bol oprávnený dať zamestnancom výpoveď z pracovného pomeru a taktiež mal odvolací súd za preukázané, že výpoveď z pracovného pomeru bola riadne prerokovaná so zástupcami zamestnancov. V tomto obdobnom spore odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v čase dania výpovede inej zamestnankyni v zmysle čl. 29 ods. 1 písm. d) Štatútu žalovanej účinného od
9. januára 2011, bol rektor žalovanej oprávnenou osobou dať výpoveď zamestnankyni, nakoľko v tomto čase bola kompetencia dekana vykonávať právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch u zamestnancov verejnej vysokej školy zaradených na fakulte obmedzená v zmysle podmienok, ktoré určil Štatút žalovanej. Vo vzťahu k otázke riadneho prerokovania výpovede z pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov mal odvolací súd v tomto prípade za to, že
10. januára 2011 zasadala odborová organizácia zriadená u žalovanej, ktorej predmetom bolo prerokovanie výpovedí zamestnancov v zmysle organizačných zmien realizovaných u žalovanej.
11. V prejednávanej veci dospel odvolací súd k úplne odlišným záverom a rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd v napadnutom rozhodnutí naopak uviedol, že v rozhodujúcej dobe boli právomoci rektora a dekana jednotlivých fakúlt upravené v štatúte žalovanej v čl. 10 odsek 12 a v čl. 21 ods. 10 štatútu Fakulty mechatroniky žalovanej, pričom dekanovi fakulty patrili oprávnenia rozhodovať o pracovnoprávnych vzťahoch so zamestnancami zaradenými na fakulte. Štatút žalovanej, účinný v čase vyhlásenia krízového manažmentu neupravoval a teda neumožňoval prechod oprávnení dekana fakulty na rektora žalovanej v pracovnoprávnych vzťahoch a teda aj uskutočňovať právne úkony vo vzťahu k zamestnancom fakulty, akým je aj výpoveď z pracovného pomeru. Odvolací súd sa však v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nevysporiadal s argumentáciou žalovanej týkajúcej sa obdobného, už právoplatne skončeného sporu vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 21 C 142/2011 a nezaoberal sa ani obsahom odôvodnení právoplatných rozhodnutí vydaných v tomto konaní. Otázka právomoci rektora žalovanej ukončiť pracovný pomer so zamestnancami žalovanej výpoveďou, ako aj otázka, či výpoveď z pracovného pomeru bola riadne prerokovaná zo zástupcami zamestnancov boli pre posúdenie veci podstatné. Z tohto dôvodu bolo v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu nevyhnutné logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysporiadať sa s odvolacou argumentáciou žalovanej, v ktorej poukazovala na iné právoplatne skončené konania v obdobných veciach (predovšetkým na konanie vedené pod sp. zn. 21 C 142/2011).
12. Bez predchádzajúceho zhodnotenia vyššie uvedených skutočností sú skutkové a právne závery odvolacieho súdu v predmetnej veci zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nespĺňa požiadavky zákonného odôvodnenia v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p.

§ 211ods.

2 O.s.p.

1. I keď odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v opravnom prostriedku (ale len na taký, ktorý je pre rozhodnutie veci relevantný, resp. ktorý zostal sporný), rozsudok odvolacieho súdu v predmetnej veci sa práve jedným z rozhodujúcich argumentov žalovanej vôbec nezaoberal. Za týchto okolností je rozsudok odvolacieho súdu predovšetkým nepresvedčivý, právne nedostatočne vyargumentovaný a nepreskúmateľný. Absenciou náležitého odôvodnenia rozhodnutia (vo vyššie uvedenom smere) bola žalovanej súčasne odňatá možnosť v podanom mimoriadnom opravnom prostriedku náležite skutkovo a právne argumentovať proti jeho záverom v tomto smere.
2. Skutočnosť, že v konaní došlo k procesnej vade podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť považované za správne. Dovolaciemu súdu preto neostalo iné, než rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 C.s.p.

§ 450C.s.p.).

1. V novom rozhodnutí odvolací súd rozhodne znova o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 C.s.p.).
2. Toto uznesenie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
3. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.