Obsah (6)

§ 2§ 420§ 385§ 378§ 219§§ 53

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 7Cdo/5/2017 Identifikačné číslo spisu: 8114201885 Dátum vydania rozhodnutia: 23.08.2017 Meno a priezvisko: Mgr. Dušan Čimo Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:8

§ 2ods.

1 C. m. p. na konania

tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 6.

§ 420písm.

f/ C. s. p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane (tu rozumej aj účastníkovi konania

C. m. p. - pozn. najvyššieho súdu), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 7.

§ 385ods.

1 C. s. p. na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem. 8.

§ 378ods.

1 C. s. p. na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. 9.

§ 219ods.

3 C. s. p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

1. Zmätočnostná vada konania, predstavovaná nesprávnym procesným postupom súdu, ktorým tento znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, je de facto prevzatím do nového kódexu civilného sporového práva obdobnej zmätočnostnej vady, zakotvenej v minulosti (do
2. júna 2016 vrátane) v ustanovení § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. a definovanej ako postup súdu, ktorým došlo k odňatiu (účastníkovi konania) možnosti konať pred súdom. Rozdiel v konštrukcii oboch tu spomínaných úprav je však v tom, že kým za odňatie možnosti konať pred súdom šlo považovať prakticky každé porušenie procesných práv neskoršieho dovolateľa (v konaní pred nižšími súdmi, primárne pred súdom odvolacím), úprava platná a účinná od
3. júla 2016 už vyžaduje, aby tu bola vyššia (kvalifikovaná) miera, v ktorej dôjde k znemožneniu uskutočňovania procesných práv patriacich strane, pričom práve takáto miera zásahu do práv (jeho intenzita) má odôvodniť záver, že tu už nebolo rešpektované (bolo porušené) právo dotknutej strany na spravodlivý proces.
4. Rozdielom oproti skoršej úprave procesného práva je i to, že dnes dovolaním založeným na tvrdenom výskyte zmätočnostných vád (vrátane tej

§ 420písm.

f/ C. s. p., namietanej v prejednávanej veci) nemožno brojiť proti akémukoľvek rozhodnutiu odvolacieho súdu, ale len proti rozhodnutiam a/ vo veci samej a b/ tým, ktorými sa konanie končí (tu rozumej iným než vecným rozhodnutím) Tým, čo sa naopak nezmenilo, je to, že stotožnenie sa dovolacieho súdu s tvrdením dovolateľa, že konanie pred odvolacím súdom a/alebo jeho výsledok je zaťažený niektorou z vád

§ 420C. s.

p., so sebou nesie záver o prípustnosti a zároveň dôvodnosti dovolania, oba odôvodňujúce zrušenie napadnutého rozhodnutia a naopak dôsledkom neprijatia argumentácie dovolateľa musia byť závery o neprípustnosti aj nedôvodnosti dovolania, pre ktoré dovolanie nemôže byť vybavené inak než jeho odmietnutím.

1. Najvyšší súd z obsahu spisu nezistil žiadne pochybenie odvolacieho súdu v procese pristúpenia ním k verejnému vyhláseniu rozsudku v prejednávanej veci. Spis totiž obsahuje podklady nasvedčujúce urobeniu príslušného pokynu sudkyne kancelárii odvolacieho súdu na oznámenie času a miesta verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu i na jeho webovej stránke a zároveň i potvrdenia príslušných zamestnancov súdu, z ktorých vyplýva, že pokyny sudkyne boli aj v zákonom určenej lehote realizované. Naopak však zo spisu nevyplýva nielen to, že by matka (resp. aj niektorý iný z účastníkov) žiadala o oznámenie času a miesta verejného vyhlásenia rozsudku elektronickými prostriedkami, ale tu niet ani žiadneho presvedčivého dôkazu spôsobilého prinajmenšom spochybniť (nieto ešte vyvrátiť) hodnovernosť podkladov v spise, nasvedčujúcich splneniu tej zákonnej povinnosti súdu, ktorej splnenie sa dovolaním namietalo. Tu totiž platí, že aj odhliadnuc od problematickej čitateľnosti viacerých fotografií úradnej tabule súdu, pripojených k odvolaniu z ničoho nešlo vyvodiť, že predložený súbor fotografií je úplným a stav dôkaznej núdze tu musel logicky ísť na vrub toho, na koho strane nastal (dovolateľky).
2. V prejednávanej veci navyše bolo treba prihliadať (aj keby uvedené zhora pod
3. platiť nemalo) tiež na charakter inštitútu verejného vyhlasovania rozsudku odvolacím súdom bez nariaďovania pojednávania. Ak totiž odvolací súd pred vyhlásením rozsudku bez pojednávania nevykonáva ani nedopĺňa dokazovanie (a nejde ani o prípad dôležitého verejného záujmu, taktiež si vyžadujúceho pojednávanie odvolacieho súdu), ale len (buď prítomným stranám / účastníkom alebo v ich neprítomnosti) vyhlási rozsudok, porušenie oznamovacej povinnosti

§ 219ods.

3 C. s. p. by šlo za znemožnenie uskutočnenia procesných práv v miere zasahujúcej do práva na spravodlivý proces považovať len vtedy, ak by práve v dôsledku nezískania vedomosti o čase a mieste verejného vyhlásenia rozsudku (a takto aj o samotnom pripravovanom akte rozhodnutia o odvolaní bez nariadenia pojednávania) došlo k upretiu takého procesného práva, pri ktorého uplatnení by sa prejednanie veci odvolacím súdom bez pojednávania stalo nemožným. O taký prípad by mohlo ísť, len ak by účastník disponoval relevantnými (pre rozhodnutie o odvolaní významnými) dôkazmi alebo skutočnosťami ním bez jeho viny neuplatniteľnými v konaní pred súdom prvej inštancie a ani do uplynutia mu lehoty na odvolanie proti rozhodnutiu, pričom tieto by sa zároveň stali uplatniteľnými až v čase bezprostredne predchádzajúcom rozhodovaniu odvolacieho súdu (a účastníka by tak nešlo viniť z otáľania pri ich oznamovaní súdu majúcemu o odvolaní rozhodnúť). To, že by aj v prejednávanej veci malo ísť o takýto výnimočný prípad, ale rovnako preukázané nebolo, keď dovolateľka najmä v čase predchádzajúcom rozhodnutiu odvolacieho súdu a ani neskôr (ani v dovolaní) nepreukázala (a ani netvrdila) nič, čo by mohlo mať na rozhodovanie sa odvolacieho súdu v tejto veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania vplyv. 14. Vzhľadom k tomu, že dovolanie matky nebolo prípustné a ani dôvodné

§ 420písm.

f/ C. s. p., najvyššiemu súdu neostávalo iné, než dovolanie odmietnuť (§ 447 písm. c/ C. s. p.), samozrejme bez toho, aby mal možnosť skúmať vecnú správnosť napádaného rozsudku odvolacieho súdu.

1. Z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti dovolania a pre nezistenie žiadnych dôvodov hodných osobitného zreteľa nebol dôvod vyhovieť ani návrhu na odklad vykonateľnosti rozsudku napádaného dovolaním a najvyšší súd preto tento návrh zamietol (§ 441 ods. 1 C. s. p. a contrario).
2. O náhrade trov dovolacieho konania potom rozhodnuté bolo

pravidla uvedeného v ustanovení § 52 C. m. p., keď tu nešlo o prípad žiadnej z výnimiek

§§ 53- 55 rovnakého zákona.

1. Toto uznesenie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
2. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.